40. Kapitola
„Pridaj, Ron, za desať minút budú zatvárať,“ popohnala vysoká hnedovlasá žena svojho priateľa.
Muž vedľa nej sa zhrbil a pridal do kroku. Chcel jej aj niečo povedať o sekírovaní, ale bola v práve, keďže zabudol nakúpiť polovicu vecí.
„Nechápem, ako si mohol zabudnúť na mlieko. Písala som ti to,“ rýchlo rozprávala žena, keď sa obidvaja predierali pomedzi hemžiacich sa ľudí ulicami Melbourne.
„Zabudol som zoznam.“ Ron zadýchane rozprával, pretože jeho žena pridala ešte viac. „To sa občas stane.“
„Tebe sa to stáva tuším stále,“ Hermiona zabočila do vedľajšej uličky, aby si skrátila cestu do malého obchodíku. „Mohol si to pokojne zobrať autom a nemuseli by sme sa plahočiť týmito štvrťami. Nerada tadiaľto chodím. Nebezpečia som si užila dosť ešte s vami na škole.“
Ron prehltol horkú slinu, ale povedal si, že s tým opäť nezačne. Nechcel sa hádať. Odvtedy čo sa presťahovali do Austrálie sa ich vzťah predsa len zlepšil. Sám sa snažil, aby bola jeho budúca žena spokojná. Hlavne aby jej nič nechýbalo. Nič čo by chcela hľadať niekde inde. U niekoho iného.
Hermiona pozrela na sekundu na zamysleného Rona a vedela, že obidvaja rozmýšľajú nad tým istým. Ani útek do Austrálie podľa nej nevyriešil všetky problémy. Stále si myslela, že čas všetko spraví, ale nebolo to celkom tak. Nedokázala sa nehádať s Ronom. Rozčuľoval ju skoro každý deň a mala pocit, že už má ponorkovú nemoc odkedy sú na tomto ostrove. Mala pocit ako vo väzení, ale o vrátení do Anglicka nechcel Ron ani počuť.
Obidvaja so sklonenými hlavami prechádzali okolo obchodíkov s podložkami z ovčej vlny.
„Ron, rozmýšľala som, že by sme sa mohli ukázať doma. Čo povieš? Sme tu tri roky a ešte sme neboli pozrieť ani rodičov a priateľov.“
„Rodičia tu boli,“ Ron zvraštil obočie.
Nedá jej mať možnosť stretnúť sa s ním.
Radšej neuvidí do konca života svojich priateľov ako by sa mal vrátiť do Londýna.
„Raz tu boli. No a Luna a Nevile? Hm? Stále si s nimi iba píšeme. Chcem ich aj vidieť.“ Hermiona už v diaľke zahliadla obchodík, kde bežne nakupujú.
„Zabudla si na svojho bývalého milenca. Toho sme tiež dlho nevideli,“ Ron zaťal päste a cítil pulzujúcu krv, ako mu vrie v tele. „Kedy som videl naposledy Pottera? Ach, áno, keď sme bývali všetci spolu a našiel som vás v našej posteli.“
Hermiona neodpovedala a ticho kráčala. Celý incident si ešte živo pamätá. Vždy ju niečo ťahalo k Harrymu a zvlášť potom, ako začali spolu všetci traja bývať. Jeden večer sa nezdržala a Harryho zviedla. Všetko si uvedomila až v okamihu, keď prišiel Ron a skoro sa s Harrym pozabíjali.
Odvtedy Harryho nevidela a príliš veľa ani o ňom nepočula. Občas spolu volávali na sviatky, ale aj to jej Ron zistil a musela s tým prestať.
Časom sa jej doniesli chýry, že sa rozišiel s Cho, ale ani ju to neprekvapilo keďže vedela o Harryho bisexualite.
„Myslela som, že túto vec máme uzatvorenú.“
Ron neodpovedal a namiesto toho si všimol hlúčik Austrálčanov ako pokrikujú v strede ulice. Statná hŕstka chlapov držala papierové bankovky a mávala s nimi vysoko vo vzduchu.
„Och, nie,“ Hermiona si prikryla ústa ako keby sa jej chcelo vracať. „Psie zápasy? To je hrozné.“
Pár započul ubolené kňučanie a zvyšujúci sa rev mužov naokolo ako sa hádali koho pes vlastne vyhral.
Hermiona si so zhnuseným výrazom prezerala pár chlapov. Všetci to boli starší muži, ktorí očividne majú s podobnými zápasmi skúsenosti.
V momente ako chcela vstúpiť do obchodu zaujal ju muž stojaci pravdepodobne pri majiteľovi jedného zo psov.
Hneď si spomenula kto to je. Štuchla do Rona, aby si tiež všimol kto to tam stojí.
Dobre vyzerajúci muž v tmavých okuliaroch vo veľmi elegantnom saku sledoval dvoch psov a nevšimol si bývalých spolužiakov.
„Zabini?“ Ron si zatienil dlaňou tvár, aby lepšie videl. „Čo tu, dopekla, robí?“
* * *
Draco sa prehraboval vidličkou vo svojich raňajkách a v mysli vyhodnocoval svoj terajší stav.
Otec ho úspešne ignoruje už štvrtý deň, ale zatiaľ nebolo ani slovom zmienené vydedenie. Čo je pomerne dobré znamenie na to, že jeho vinou sa rútia do úplného bankrotu.
Nalial si pohár vody a sledoval, ako sa bublinky dostávajú na hladinu.
Nikdy sa snáď ešte tak nenudil. Včera celý deň jazdil na Drakovi a myslel si, že ho popritom napadne aspoň dajaká spásna myšlienka, ktorá by všetko akoby zázrakom napravila.
Chlastať sa mu nechcelo. Denis by aj tak iba pripomínal, aký je Draco idiot a že si za túto situáciu môže sám. No a Harry robí s otcom vo firme, takže sa vidia iba pri večery.
Draco si prešiel po rozparku. Už sú to štyri dni čo nebol s Potterom. Štyri nekonečné dni.
Namiesto uspokojenia s Harrym si odbehol sám do sprchy, kde na neho aspoň myslel. Malo to jednu výhodu, že na jeho tele by sa momentálne nenašla ani jedna baktéria.
Draco znudene pozrel za seba v momente, keď započul, že niekto schádza po schodisku.
„Ahoj,“ Harry si prisadol hneď vedľa Draca a pritiahol si tanier s volskými okami a slaninou bližšie k sebe. „Za desať minút mám byť v kancelárií,“ rozprával Harry pomedzi to ako do seba rýchlo hádzal raňajky.
„Ako ti to s ním ide?“ Draco sa snažil využiť prvú príležitosť porozprávať sa s Harrym, aká sa mu za posledné obdobie vyskytla. „Teda... ako ti to s ním ide v kancelárií? Ako práca!! Pýtam sa na prácu!“ Draco nervózne koktal. Nechcene sa mu všetko s Harrym spájalo so sexom.
„Ujde to. Len... Lucius je viac dôkladnejší ako ty a býva často nervózny,“ Harry si odhryzol veľký kus chleba a pomaly ho žul.
„Bol som lepší šéf?“ Draco neskrýval potešenie v hlase. Dokázal si predstaviť aké Harry prežíva utrpenie pod Luciusovým drobnohľadom.
Jeho otec bol prehnaný pedant a puntičkár čo sa týkalo práce. Draco bral obchody skôr ako skĺbenie zábavy a práce.
Harry mykol plecom a ďalej jedol. „Myslel som, že Lucius je menší nervák. Trochu ma prekvapil.“
„A čo Blaise?“ Draco sa opýtal, aj keď vedel odpoveď dopredu.
„Hľadajú ho, no zatiaľ bez stopy.“ Harry sa načiahol po hrnček na čaj a na dva dúšky vypil jeho obsah.
„Môže byt kdekoľvek...“
„Lucius sa spojil s muklovskou políciou, tajnou službou a kontaktoval aj svojich dajakých ľudí.“
„Uvidíme,“ povedal Draco skôr pre seba. Chvíľu len uprene sledoval, ako sa Harry kŕmi a po dlhej dobe pocítil zvláštny pokoj vo svojom vnútri.
„Na čo chcel vlastne môj otec toľko peňazí? Chcel vybrať desať miliónov... veď to je na druhý Malfoy Manor.“
Harry opäť pokrčil plecom a hodil si posledné sústo do úst. „Hovoríš ako keby mi Lucius hovoril o svojich obchodoch.“
„Chcel by si radšej mňa ako svojho šéfa, však?“ Draco sa nahol k Harrymu a lišiacky sa usmial. Úsmev sa mu rozšíril, keď videl Harryho červenanie.
„No tak... Potter. Priznaj to. Som lepší nadriadený. Lepšie som sa o teba staral ako môj foter,“ rukou prešiel po Harryho stehne, čo malo veľkú odozvu u obidvoch mužov. „Povedz mu, že si berieš voľno a skočíme niekam na víkend. Čo povieš?“
„Rím? Alebo Viedeň?“ Draco pokračoval a nevšimol si Harryho udiveného výrazu. „Praha v toto obdobie krásna. Kam by si chcel ísť?“
„Nemôžem nikam odísť! Už sa nevyhovorím na služobnú cestu.“
„Niečo si vymyslíme. Povieš, že ideš za známymi alebo tak. Ja odídem o pár dní skôr a počkám ťa zatiaľ v hoteli.“
„Nemôžem. To nejde.“ Harry krútil hlavou, ale popritom ho hneď napadlo, ako sa prechádzajú ruka v ruke po uličkách v Ríme a smerujú po dobrej večery do hotela.
„Zobral ťa môj otec vôbec niekedy preč z Londýna? Dobré to bude. Neboj sa. Chcel by som s tebou stráviť viac času,“ Draco pozrel na červenú šálku, ktorú mal na stole a uprene ju sledoval len aby nepozrel do zelených očí, „myslím aj cez noc... a potom sa pri tebe zobudiť.“
Harrymu zabehol glg čaju a začal škrabľavo kašľať.
„To myslíš vážne?“ Harry si utrel chrbtom ruky mokré ústa a ešte stále nevedel nabrať dych.
„Potter, chcem si s tebou proste zašukať. No a chcem si to viac užiť. Neorientovať sa na čas, ale robiť to aj pár dní vkuse,“ zahovoril Draco svoj romantický predchádzajúci výrok.
„Zistí to. Už takto mám strach, že nás niekedy nájde v posteli.“
Draco si pretrel bradu a rozmýšľal či ma povedať to čo ho práve napadlo.
„V južnom Francúzsku žije moja sesternica Jessie s rodinou. So svojím bratom Nicolasom sa môj otec nevie zniesť. Tam určite nebude mať koho poslať, aby nás kontroloval. Nechodieva tam. Ja som tam pár krát prázdninoval. Je to veľké sídlo s nekonečným majetkom. Odkúpili vtedy skoro polovicu celého Provensálska. Išiel by si tam so mnou? Spoznal by si aspoň moju rodinu.“
Harry mal pocit, že ho niekto zasiahol omračujúcim kúzlom.
Alebo sa snáď Draco skoro ráno tak veľmi opil?
Žartuje. Má to byť vtip a ja mám na to skočiť.
Si dobrý Malfoy. Na pár sekúnd som ti skoro uveril.
„Prečo sa smeješ?“ opýtal sa Draco akonáhle Harry prepukol do hlasného rehotu.
„Draco, vlastne sa nedivím, že si mal toľko mileniek. Keby som nevedel, aký si klamár a hajzel už na škole tak by som ti aj uveril tieto hovadiny.“
Draco sa bez posledného pohľadu na Harryho zodvihol z miesta, strčil si prútik do vačku a vzdialil sa do svojej spálne. Harry iba nadskočil na stoličke po hlasnom buchnutí dverí.
Komentáře
Přehled komentářů
Ďakujem dámy, a pridala som novú kapitolu ked máme tie vianoce :) Štastné a veselé prajem :)
jupí
(Blanch, 23. 11. 2011 23:35)
Och, Dracova reakce byla velmi sladká :), ne, že by si to nezasloužil, ale je mi ho trošku líto a Potter je tvrdohlavý mezek.
Ale co ti asi neodpustím...Potter a Hermiona? A Hermiona? No FUJ! :D
Jak si jen mohla! :D
Ale krásně se nám to chýlí k velkému boomu :)
.......
(samba, 23. 11. 2011 8:49)Ne ,že by si Draco tohle nezasloužil.Přeci jen lidi zneužívá a ubližuje jim.Harry jen reaguje jak mu rozum velí a s jeho legendární nechápavostí to může být ještě zajímavé.Je to na Dráčkovi aby si přiznal sám sobě a Harrymu ,že je v tom až po uši.
Nová kapitola! :D
(Naginy, 22. 11. 2011 0:00)
Potter.. Čo to nevidí? Že ho má Draco rád? Že naňho stále myslí? :o)
Ach, chudáčik Dráčik..
juchú nováá kapitolaaaaa :-)))
(Amidala, 21. 11. 2011 18:44)
a zároveň pre boha živého Potter, ty si sa už asi úplne a dočista pomiatol?? júúj, takéto dačo trepnúť keď si Draco srdce vylieva.. ja byť Dracom tak nie že tresnem dverami, ale zrejme Potterovou hlavou :D :D :D snáď sa mu to v tej jeho hlavičke raz rozsvieti (a to to tuším minule vyzeralo nádejne :D )
hmm. a už vieme aj čo sa stalo s Ronom a Hermionou.. xi, by som rada vidieť tú scénku, keď ich s Potterom Ron načapal..
inak perfektná kapitolka, tak ako vlastne vždy.. :-)
RE:
(Clemenza, 26. 12. 2011 14:54)