2. štádium - Hnev
30. 5. 2009
Vernosť je dielom charakteru. Nerastie na lúke ani nepadá z neba.
John Erskine
„Pozri sa bližšie. Draco, vidíš tú jemne zelenú farbu...?“
„Hm.“
„Čo je?“
„Nič.“
„Nič?“
„Mal by som už...“
„Ísť?“
„Hm.“
„Prišli sme len pred hodinou...?“
„Robbie...“
„Ako chceš.“
Róbert sa odtiahol od obrazu na, ktorý spolu s Dracom hľadeli a zadíval sa na svojho spolužiaka. Malfoy sa nervózne obzeral okolo seba a na obrazy v galérií viditeľne nemal náladu.
„Ja som myslel, že si sem chcel ísť?“ Robbie sa dotknuto pozrel na Draca.
„Ale áno. Len,“ Draco si zastrčil neposedný prameň za ucho, „je už dosť neskoro a mal by som ešte aj tak niekam odbehnúť.“
Čarodejník sa snažil nahodiť presvedčivý výraz, ale práve pred Robbiem mu nešlo dobre klamať. Nechápal, ako to je možné, že práve jemu nedokázal povedať ani jedinú lož.
„Ja som sa ťa pýtal, či sa ponáhľaš a povedal si...“
„Viem, čo som povedal.“ Draco sa oddialil od Robbieho a pozrel sa na hodinky.
„Nemôžeš ostať ešte chvíľu? Môžeme ísť niekam inam?“ Mukel sa k Dracovi nahol a jemne ho chytil za pažu. „Alebo nechceš? Ja, ja som myslel, že je ti so mnou dobre.“
„Je mi s tebou dobre.“
Draco zhltol vetu – až príliš dobre.
„Tak čo sa stalo? Povedal som niečo?“
„Nie.“
„Urobil som niečo?“
„Nie...!“
„Tak?“
„Draco, chováš sa ako by si mal desať,“ Robbie sa priblížil k Dracovi a rukou mu odhrnul vlasy, ktoré mu padali do tváre.
„Harry...“ Draco sa vzdialil od Robbieho a pozrel na hodinky.
„Čo je s ním?“
„Bude nervózny. Nevie kde som.“
„Myslím, že nie je až taký starostlivý...“
„Nepoznáš ho. Keď nevie, kde som...“
„Prestaň! Keď so mnou nechceš byť tak to povedz.“ Robbie sa dotknuto odtiahol a prešiel pár krokov k novému obrazu.
Toľko sa snažil, aby dnešok mali s Dracom skutočne skvelý... Malfoy nikdy nesúhlasil so stretnutím dlhším ako dve hodiny, a to muselo byť len pomedzi prednášky.
Teraz bol víkend. Mali času koľko len chceli. Celý deň! Toľko spolu plánovali spoločných akcií... Múzeá, galérie, divadlo, prednášky, obedy, prechádzky... a teraz? Majú čas a Draco sa snaží po troch hodinách odísť.
Draco sledoval Róbertov chrbát a pomaly k nemu pristúpil.
„Chcem byť s tebou. Je mi s tebou moc dobre, Robbie.“ Draco položil dlaň na priateľov chrbát.
„Dobre. Keď chceš, tak môžeme ísť na večeru aj inokedy.“ Brunet sa otočil tvárou k Dracovi, ktorému sa naskytol Róbertov bolestne sklamaný výraz.
Snažil som sa, Draco. Už TAK dlho som sa nesnažil pred niekým dobre vyniknúť ako práve pred tebou. Tak dobre zapôsobiť. Zanechať skvelý dojem.
„Mrzí ma to,“ Draco si obliekol na seba novú bundu, ktorú dnes s Róbertom kúpili a začali sa vracať smerom k východu galérie.
Robbie zaryto mlčal a Draco vnímal jeho sklamanie.
Toľkokrát predsa odmietol stretnutie a teraz keď sú spolu, tak sa ponáhľa domov, pretože stratil pojem o čase. A pritom to bolo tak úžasné popoludnie aké už dávno nezažil.
Prechádzali popri ďalších a ďalších obrazoch, ktoré Draco chcel vidieť celé týždne a teraz si to ani nemôže užiť, pretože skazil celú atmosféru dňa.
„Kedy máš čas?“ Draco nadhodil prvú otázku, čo ho napadla. Popritom horúčkovito rozmýšľal, čo povie Harrymu doma.
Prečo bol vlastne vonku?
Kúpiť si niečo?
S Hermionou na večery?
Za známym?
Za známym určite nie... Harryho otázky by nezvládol. Kto to je? Odkiaľ je? Páči sa ti? Spávaš s ním?
Draco pozrel na Robbieho.
Bol zvláštne príťažlivý. Tentoraz mal na sebe tmavé rifle a zelenú mikinu. Hnedé vlasy mal strapaté skoro podobne ako Harry. Ale výškou a stavbou tela bol podobný jemu samému. Draco sa radšej odvrátil, aby si Róbert dačo nemyslel, keď na neho tak dlho hľadel.
„Kedy mám čas? Skôr to by som sa mal pýtať ja teba, nemyslíš?“ Robbie zažmurkal a pozrel na Malfoya.
„Zajtra?“ Draco navrhol čo najbližší termín.
„A môžeš?“
„A ty?“
„Ja nie som ten, čo vždy uniká zo stretnutí,“ Robbie si obzrel čarodejníka, ktorý pri ňom zamyslene kráčal.
„Prepáč mi to...“
„Zvykám si. Vieš, že sa na teba nedokážem hnevať?“ Robbie sa usmial a strčil si ruky do vačkov. Skutočne nedokázal byť na Draca naštvaný dlhšie ako pár minút.
„Tak zajtra? Mohli by sme ísť do parku.“
„Prečo tam vlastne nejdeš s priateľom?“ Robbie vyšiel z haly na Londýnsku ulicu.
„Harry má teraz dosť práce. Tak robí doma a aj cez víkendy.“ Draco vyšiel takisto z haly a poobzeral sa, na ktorej ulici sa vlastne nachádzajú.
„Čo vlastne robí?“ Mukel sa snažil prehlušiť zvuk taxíkov a ostatných áut, ktoré prechádzali vedľa nich na ceste.
„No, povedzme, že v administratíve.“ Draco sa snažil nájsť vhodné slovo pre funkciu hlavného aurora a momentálneho poradcu ministra mágie.
„Moc o svojom súkromí nehovoríš.“
„Nie je zaujímavé.“ Malfoy si dopol bundu.
Prešli na tichšiu uličku, kde už zvuk áut utíchol.
„Nie je zaujímavé pre teba. Čo sa týka Draca Malfoya, tak ma všetko zaujíma.“ Robbie si Draca premeral a ostal príliš dlho hľadieť do Dracovej tváre. Rozpačito sa otočil.
„Dosť vecí vieš. Vieš čo mám rád a čo nie. To vie málo ľudí.“
„A tvoje minulosť? Tvoj priateľ? Rodina? O týchto veciach nehovoríš.“
„Rodičia mŕtvy. Priateľ... s tým je všetko ako má byť. A minulosť nie je podstatná.“
„Si zvláštny.“ Róbert položil ruku Dracovi na chrbát a zotrval tam s ňou o niečo dlhšie ako by mal.
„Beriem to ako poklonu.“ Draco vnímal, aký je dnes skutočne krásny deň.
Prečo si aj inokedy nevšíma, ako slnko krásne svieti a všetky tie podobné reči o úžase sveta? Prisahal by, že podobne sa cítil, keď začal chodiť s Harrym.
Vtedy bola tráva zelenšia ako inokedy. Kvety krajšie voňali a počasie bolo jednoducho úžasné. Aj tie autá, čo inokedy hučia na celý Londýn boli vtedy fascinujúce.
„A tá minulosť? Minulosť nás sprevádza po celý život.“
„Ja som sa snažil skôr ju vymazať.“
„Bývalý narkoman?“
„To zas nie...“
„To bol vtip, Draco.“
„Hm, mne to prišlo, ako dosť reálna možnosť mojej minulosti.“
„Si robil sex za prachy?“ Robbie nahodil mlsný výraz a pozrel na Draca.
„Hm.“
„To ako vážne? Ja som to bral ako vtip...“ Róbert vystrašene pozrel na Draca.
„Iba pár mesiacov. A bolo to nevyhnutné. Chceš preto skončiť naše priateľstvo? Ty si chcel vedieť o mojej minulosti.“ Draco sledoval, ako sa Róbertov zhrozený výraz mení na vystrašený a nakoniec na starostlivý.
Povedal to vlastne len Harrymu a Hermione. Tí potom Ronovi. Nikto iný to nevedel, že pred rokmi Draco Malfoy šliapal chodníky. Ale cítil sa spokojný. Ako keby mu nevadilo, že sa to Robbie dozvie. Ako keby Draco cítil, že jemu to proste môže povedať a nebude sa cítiť ponížene alebo hlúpo. Informácia tak chúlostivá... a predsa dokázal o tom s Robbiem žartovať a robiť si zo všetkých tých rokov, čo ho ničili a pôsobili mu utrpenie a posmech hovoriť ich s istou nadnesenosťou v hlase.
„Jasné, že nie. Preto si ťa Harry tak stráži?“
„No, on by si ma strážil aj keby to nevedel. Harry je dosť žiarlivý.“
Draco si uvedomil, že slovo dosť ešte dostatočne nevyjadruje Harryho stavy podozrievania, následnej žiarlivosti a až patologického strachu z Dracovej nevery.
„Aj ja by som bol keby som mal takého priateľa.“
„Na mňa lichôtky nezaberajú, Róbert.“ Draco sa snažil nahodiť vážnu tvár.
Už dlhšie rozmýšľal, či je jeho nový priateľ bisexuál alebo nebodaj aj homosexuál. Predsa len Draco videl, ako mu občas oči smerovali pár krát na mužské pozadia, keď išli spolu po ulici. A všimol si že aj k nemu samému sa Róbert správa inak ako by sa mal... ale to si nechcel Draco zbytočne nahovárať.
„Hm, dobré vedieť.“ Robbie sa na Draca usmial a rýchlo pozrel na zem. „Tu sa asi teda rozlúčime.“
Obidvaja sa poobzerali po ulici a Draco si všimol, že tu Robbieho vždy opúšťa so slovami, že ide domov.
„Tak zajtra?“ Mukel sa pozeral na cestu, na chodník, na okoloidúcich... všade inde len nie na Draca. „Zajtra o desiatej. Tam kde dnes.“ Draco tiež ani nevedel, prečo sa nedokázal rozlúčiť.
Chcel, aby sa deň zastavil. Aby Harry nerobil krik. Aby tu ostal s niekým, s kým mu je dobre... aspoň o pár minút dlhšie.
Malfoy sa už chcel otočiť, keď mu Robbie prešiel dlaňou po paži a pár sekúnd mu hľadel do očí pokým sa neotočil a rýchlym krokom neodišiel.
Draco cítil zvláštny pocit... ľahkosť... všade okolo neho... a krásu... teplo a pokoj, ktorý už dávno vo svojom vnútri necítil. Zvláštny druh pokoja a uspokojenia.
* * *
Keď našiel Draco dostatočne tichú uličku, premiestnil sa pred byt, kde spolu s Harrym bývajú. Po dlhšom hľadaní vylovil prútik a odomkol dvere.
V byte bolo ticho, čo Dracovi naznačilo, že Harry pravdepodobne nebude ani zúriť. Možno išiel s Weaslym a jemu dá aspoň pokoj a nebude ho vyšetrovať.
Po pár krokoch si ale všimol, že na stolíku v ich predsieni je odložené niečo, čo vyzerá ako revolver.
„Harry?“ Draco prešiel cez predsieň s menším strachom.
Čo keď sa niečo stalo?
Po pár krokoch našiel v obývačke sedieť Harryho spolu s jeho asistentom.
„Draco?“ Harry si uhladil vlasy, ktoré mal zvláštne strapaté.
„Ahoj,“ odzdravil Draca aj Harryho asistent, „tak ja, ja už pôjdem.“
Vedľa Draca prešiel Max Fersen – vysoký, čiernovlasý mladý muž. Uhrančivé, tmavé oči, úzke pery. Čarodejník nosiaci pri sebe minimálne dva prútiky. Jeden z takzvaných najvernejších Potterových mužov. Harryho asistent, tajomník a poradca. Zároveň aj niečo ako informátor a osobná ochrana.
Draco si všimol množstva papierov na zemi, ktoré Harry prútikom zdvíhal zo zeme.
„Koho je tá pištoľ?“ Draco sledoval, ako si dáva Maximilián na seba čiernu koženú bundu a obzerá sa v ich zrkadle.
„Maxova,“ automaticky odpovedal Harry.
„A na čo mu je?“ Malfoy pristúpil bližšie k Harrymu a sadol si na sedačku vedľa neho.
„Opýtaj sa jeho. Nie mňa.“ Harry sa postavil a odišiel do predsiene za druhým čarodejníkom, kde sa o niečom ešte horlivo rozprávali.
Po chvíli Draco iba počul, ako ho Max chladne odzdravil a buchli dvere. Harry vošiel za Dracom a pobozkal ho na líce. Malfoy sa odtiahol.
„Čo je?“ Harry si sadol vedľa Draca a obzeral si ho. „Máš novú bundu?“
„Dnes som si ju kúpil. Prečo bol zase u nás?“ Malfoy nervózne vstal a začal si rozopínať zips na bunde.
„Nie je to tvoj štýl.“ Harry zamyslene hľadel na Dracovo oblečenie.
„Niečo som sa pýtal? A prečo nosí do nášho domu muklovskú zbraň?!“
„Nemáš rád hnedú.“ Harry si priateľa viditeľne nevšímal a sústredil sa len na jeho nové šaty.
„Môžeš prestať civieť na, to čo mám na sebe a trošku mi venovať pozornosti.“ Draco si opäť sadol a uprene hľadel na Harryho.
„Dokončievame správu pre Kingsleya. Revolver má z osobných dôvodov.“ Harry si Draca dôkladne prezeral. „Kde si vlastne bol?“
Draco sa snažil dosiahnuť kamenný výraz a urobiť, to čo bolo pred Harrym naozaj ťažké – klamať mu.
„Najprv v obchode a potom som skočil za Hermionou. Mám ťa pozdravovať.“
„Hermiona? Nehovoril si, že tam pôjdeš. Ako sa má?“ Harry podozrievavo prižmúril oči.
„Fajn.“
„Vyjadroval si sa aj pestrejšie.“ Potter ešte raz pozrel na bundu.
„Deti sa majú dobre. Ron tam nebol. A s ňou som vlastne len krátko hovoril. Iba o robote a rodine. Pýtala sa na teba a ako sa máme.“ Draco sa snažil povedať všetko bezstarostným tónom.
„Že vraj má malá Molly dračie kiahne. Ron mi to včera hovoril. To je to tvoje deti sa majú dobre?“ Harry si zobral do rúk bundu a začal si ju obzerať.
Draco vedel, že je zle. Buď Harry blafuje a dračie kiahne si vymyslel... alebo je to pravda? Povie niečo chybne a začne sa nepríjemné vyšetrovanie.
Malfoy nahodil jeden zo svojich vážnych tvárí. „Molly. No, ja som o tom nechcel hovoriť, ale asi to bude pravda. Hermiona niečo naznačovala. Chcel som ich aj pozrieť, ale nebehali po dome ako obyčajne, tak to sedí. Asi ležala.“
Harry odložil bundu a Draca si opäť premeral. Potom však nasledoval úsmev a Potter si prisadol k priateľovi a položil si hlavu na jeho rameno.
„Chýbal si mi.“ Harry pobozkal Draca na ústa. Nasledovali ďalšie bozky a ďalšie...
Draco zaboril prsty do čiernych vlasov.
Mal zlé tušenie, ako keby sa niečo stalo. Harryho prehnaná starostlivosť. Ani žiadne podrobnejšie otázky.
Nevedel, čo mal hľadať za tým, ale opäť bol pri ňom ten starý Harry. Nechal sa bozkávať na krku a hrudi... na bruchu a rukách.
Harry dnes venoval plnú pozornosť milencovi... niekoľkokrát za sebou.
* * *
Draco si zamyslene škriabal koncom vidličky bradu a nevnímal rozhovor, ktorý sa okolo neho dial.
Harry sa stretol spolu s Hermionou a Ronom po dlhej dobe, a to znamenalo, že sa celý večer strávi spomínaním na staré udalosti, ktorých sa ale Draco nezúčastnil.
Malfoy sa snažil vrátiť späť do reality a započúval sa do ich rozhovoru. Zistil, že sa Weasley smeje na dačom čo tí traja zažili spolu s Hagridom. Harry sa spokojne usmieval a mal opäť ten svoj starý dobrácky výraz a Hermiona horlivo rozprávala o tom, ako Hagrid (podľa Draca ten neschopný hájnik) čosi zase poplietol a ako z toho vznikla táto úžasne vtipná historka.
Draco bol však stále Malfoy. Aj keď svoje priezvisko nevnímal tak ako v detstve a v podstate sa stal niekým, kto používa svoje kúzla len výnimočne, aj tak mal svoje zásady a hodnoty. Weasley a jeho rozkošná manželka boli, ale Harryho najlepší priatelia, a to znamenalo občasné návštevy a ich rešpektovanie.
S Hermionou vychádzal dalo by sa povedať viac ako za dobre. Aj keď sa s Harrym pohádal väčšinou sa obidvaja spovedali Hermione a ona vlastne urovnávala ich nezhody. S Ronom to bolo horšie... Harryho sa snažil neustále preorientovať a s Dracom si nikdy nesadli. Dokázali sa porozprávať, ale do hlbších debát to nikdy nešlo.
Tak prešli už tri hodiny a Draco stále počúval o Rokforte, o manželstve Weasleyovcov, o ich deťoch, o Harryho práci, zase o Rokforte... Bezbranne pozrel na Harryho, ktorý priam visel na Hermioniných slovách a nadšene ju počúval.
Draco sa musel pousmiať. Netušil o čom sa rozprávajú, ale jeho Harry bol rozkošný. V poslednej dobe bol dosť nevrlý a podráždený kvôli zmenám na ministerstve. Bol dokonca upodozrievaný, že bol zapletený do vraždy Kingsleyho manželky, a to sa dorazilo aj na jeho správaní. Teraz bol tu späť Dracov Chrabromičan. Veselý, pozorný, milý, spoločenský.
Harry prestal vnímať Hermionu, ktorá sa začala venovať manželovi a otočil sa na stíchnutého Draca.
„Nebavíš sa?“ Harry celý usmiaty dolial Dracovi whisky do pohárika.
„Ujde to,“ Draco si odpil.
Predsa len táto večera bola v porovnaní s matkinými večerami príjemná. V detstve zvládol večierky o množstve päťdesiatich ľudí každý týždeň, a keď zvládol spoločnosť starých, nevrlých vrahov, tak manželia Weasleyovci boli pre neho slabý odvar.
„Vyzeráš úžasne,“ vystrúhal Harry Dracovi poklonu, a keď ten dobre počítal bolo to už štvrtýkrát za večer.
Keby Draco Harryho nepoznal prisahal by, že má dnes jeho priateľ niečo za lubom. A podľa Harryho úsmevu a toho ako zelené oči stále behali po jeho tele, tak by to Malfoy odhadol na orgie, ktoré mali nastať len po odchode jeho priateľov.
Draco si upravil límec na snehobielej košeli a svetlé vlasy odhrnul z tváre. Všimol si Harryho výraz... nedočkavý. Keď sa dávali dohromady v živote by Draco nepovedal, že by Harry Potter mohol byť taký nedočkavý, keď čakal sex.
„Keď odídu,“ Harry sa naklonil k Dracovi a prsty si preplietol s jeho, „budem sa ti venovať.“
„A ako?“ Draco sa snažil naivne tváriť a oblizol si pery.
„Uvidíš,“ Harry pobozkal Draca na líce. Obtrel sa o neho a ten mohol cítiť, ako je jeho priateľ horúci na celom tele.
Draco už začal premýšľať o tej najvhodnejšej polohe, na ktorú má dnes chuť, keď ho v premýšľaní vyrušil hlasný zvuk.
Všetci štyria mierne nadskočili od zľaknutia a pozreli na telefón. Jedna z muklovských vecí, ktoré Draco a Harry zaviedli vo svojom byte, ako kontakt s nečarodejníckym svetom. Bol však používaný len výnimočne.
Dracovi mysľou prebehlo kto to bude.
Robbie
Dával mu predsa číslo. Ale povedal mu že nech nevolá... iba vo výnimočných situáciách.
Malfoy cítil, ako mu srdce začalo biť, keď ho Harry predbehol a sám zodvihol sluchátko. Manželia Weasleyovci pozerali zatiaľ neutrálne... teda až dovtedy pokým si nevšimli Harryho výraz, ktorý sa z veselého a spokojného zmenil na strašidelne chladný a nečitateľný.
Harry pozrel na Draca a telefón nepustil z ruky.
„To je pre teba,“ Potter sa nepohol od telefónu a čakal pokým Draco vstane.
„Zoberiem si to v chodbe,“ blondín vstal zo stoličky a snažil sa tváriť bezstarostne.
„Vezmeš si to tu,“ Harry zvýšil hlas.
Hermiona upozornila Harryho, aby sa stíšil.
„Nebudeš mi rozkazovať, kde si mám brať hovor.“
„Je to TAK súkromné?“ Harry nadvihol obočie a nahodil zvedavý tón.
Draco prešiel k telefónu a dúfal, že Harry aspoň odíde na miesto. Namiesto toho ostal stáť vedľa neho. Draco už nechcel nič komentovať. Robbie aj tak počul viac ako treba... už takto si myslí, že Harry je žiarlivý a majetnícky. Aspoň mu to už konečne bude veriť a nebude sa čudovať, keď Draco povie, že už musí ísť domov, keď budú opäť spolu vonku.
„Prosím...“ Draco sa ozval do sluchátka a nevraživo pri tom pozeral na Harryho.
„Draco?“
„Hm.“
„Volám nevhod?“ Robbieho hlas bol mierne neistý.
Draco opäť pozrel na Harryho, ktorý sa tváril, ako keby jeho priateľ netelefonoval, ale namiesto toho si to rozdával s niekým rovno pred ním na ich konferenčnom stolíku.
„Trochu.“
„Priateľ je naštvaný?“
„Hm.“
„Asi nemôžeš moc hovoriť. Chápem...“
Draco chcel namietnuť, že nechápe. Nikto nechápal, ako ten Harry Potter dokáže byť občas až neznesiteľný a podozrievavý... až paranoidný.
„Prečo vlastne voláš?“
„Povedal si, že sa ozveš a neozval si sa. Či by si nešiel na Hyuxovu výstavu. Má to byť len do stredy takže by sme mali využiť príležitosť. Neboli sme spolu dlho.“ Robbieho hlas v poslednej vete zmäkol.
„Ja viem,“ Draco sa snažil vymyslieť odpoveď, ktorá by Harrymu a ostatným veľa nepovedala, „a kedy teda?“
„Zajtra? O jednej by som ťa čakal. Tam kde vždy.“
„To by šlo.“
„Draco? Je všetko ako má byť? Máš zvláštny hlas.“
„Nie. Mám sa dobre. Tak sme dohodnutý.“ Draco položil telefón a čakal búrku.
Harry si sadol na miesto a odpil si z pohára, kde mal naliatu whisky.
Manželia Weasleyovci nechápavo pozerali, pretože Harryho výraz bol vskutku vražedný.
Draco si sadol na stoličku a čakal, kedy sa prekrojí ticho v miestnosti.
„Kto to bol?“ Typická otázka. Najjednoduchšia... čo iné by sa človek aj opýtal ako prvé?
Draco si taktiež preventívne radšej odpil. Vedel, kam to môže až vygradovať, keby sa Harrymu chcelo.
„Spolužiak.“ Draco po pravde odpovedal.
„Prečo ti volá k nám? Prečo si mu dal číslo?“ Harry pretočil v ruke pohárik.
„Je to mukel. Nemôžem mu dať číslo kozuba.“
„Mukel? Ty sa priatelíš s muklom? Práve ty?!“ Harry už venoval pozornosť Dracovi a hľadel mu do tváre.
„No a? Prečo nie? Mám plnú triedu muklov.“
„A prečo volal? Čo chcel?“
„Niečo za školu.“ Draco si, ale zahryzol do jazyka. Vedel, že povedal hlúposť.
„Povedal si, že by to šlo. Doslova si povedal, že to by šlo,“ Harry sa pomaly zasmial, „nehovor mi, že to bola odpoveď na niečo v škole. Stretávaš sa s ním?“
„Je to dobrý známy.“
„Dobrý známy? Odkedy máš práve ty dobrých známych medzi muklami?!“
„Harry, prestaň. Bol to len hovor.“ Hermiona sa zapojila do sporu. Jej kamarát si ju však nevšímal.
„To kvôli nemu chodíš neskôr domov a vymýšľaš si tie hlúposti?“
„Nevymýšľam. A prestaň toto tvrdiť! Ja som ti ešte neklamal!“ Draco si uvedomil, že táto veta nie je správna.
Pokiaľ nestretol Robbieho... dovtedy Harrymu neklamal. Od ich prvého rozhovoru mu aj keď nerád klamal neustále.
„Herm,“ Harry pozrel na kamarátku, „bol Draco u vás minulý týždeň?“
Blondín pozrel na Weasleyovú, ktorá s nečitateľným výrazom pár krát prikývla a pozrela na Draca. Ten vedel, že sa Hermione protiví klamať, ale tiež vedel, že keby to neurobila bola by to hrozná noc.
Harry pozrel na priateľa a späť na kamarátku. „Naozaj? Si si istá? Minulú stredu?“
Hermiona už rozhodnejšie prikývla. „Bol u nás. Ver mi, Harry.“
Harry s mierne pokojnejším výrazom tiež prikývol, ale Draco vedel, že týmto sa to neskončilo dnes večer a debata bude pokračovať po odchode manželov Weasleyových.
* * *
Harry prechádzal nervózny po svojej kancelárií sem-tam. Dával si dohromady udalosti, ktoré sa stali v poslednej dobe. Premýšľal nad svojím a aj Dracovým správaním.
Bol k nemu pozorný?
Dáva mu všetko?
Má v niečom ubrať alebo pridať?
Napokon... snažil sa v poslednom období. Draco by nemal dôvod ho podvádzať. Mohol by to byť len kamarát.
Ale...
Draco predsa v živote kamaráta nemal. Nevie na čo je vôbec tá funkcia druhej osoby. Mal milenca a milenec bol pre neho v podstate niekto ako priateľ. V posteli sa Malfoy rozpovedával o niektorých veciach.
Iba v posteli!
Draco by si predsa ale nehľadal náhradu. Milovali sa skoro každý deň. Sexu tak mal dostatok. Pýtal sa ho na školu, záujmy. Dáva mu aj polovicu všetkého čo zarobí pokým Draco nemá prácu. Dokonca ho nenúti ani pracovať. Pokiaľ chce študovať... dáva mu na to priestor.
Podporuje jeho zmeny.
Dáva mu voľnú ruku, čo sa týka kúpi vecí do ich bytu. Jediná vec, čo od neho chce je menšia kontrola.
Čo je to v porovnaní s tou všetkou pozornosťou a opaterou?
Sadol si za stôl a premietal si v hlave hlas muža z telefónu. Ten muž mal príjemný, mladý hlas. Harry si dokázal predstaviť, aký je ten neznámy mukel sympatický.
Hlavná vec je to, že Draco toho muža nespomenul. Nedával by mu číslo keby s ním nechcel ostať v kontakte. Nerozčuľoval by sa, keď som sa na neho pýtal.
Sám by mi o ňom povedal...
Započul klopkanie podpätkov a vystrel sa, keď uvidel, ako do jeho kancelárie vošiel jeho asistent.
„Neotváral si, tak som vošiel,“ Max Fersen podišiel k stolu bližšie a oddane hľadel na Harryho.
„Sadni si,“ Harry ukázal na kreslo pred stolom a Max si prekvapene sadol. „Potreboval by som niečo.“
„Čo si povieš,“ Max si zložil bundu z dračej kože a Harry sa zahľadel na revolver, ktorý Fersen začal nosiť pravidelne u seba.
„Okolo Draca sa motá dajaký neznámy chlap. Potrebujem, aby si sa na to pozrel.“ Harry pohladil prútik, čo mal na stole a ten začal jemne vibrovať. „Chcem vedieť kto to je. Koľko času spolu trávia. Kde ho trávia. Či spolu niečo majú.“
„Ale po tom incidente so starou Kinglseyovou by som sa už nemal motať v takýchto veciach.“
„A to že nosíš hento u seba,“ Harry ukázal na pištoľ, „ti nevadí? Okrem toho je to mukel.“
Harry precedil posledné slovo medzi zubami. Mukel je Dracovi milší ako niekto kto by mohol byť ministrom mágie?!
„Mukel? Draco...“
„Proste je to mukel. Budeš to mať jednoduché. Asi s ním chodí do školy. A urob aj fotky. Chcem vedieť ako ten bastard vyzerá.“ Harry opäť pohladil svoj prútik.
„Urobím, čo povieš,“ Max zaryl nechty do stehna, aby tak uvolnil energiu, ktorá sa v ňom nahrnula pri pozeraní na Harryho. Cítil teplo v rozkroku len s obyčajného pohľadu na telo svojho nadriadeného.
* * *
„Tomuto hovoríš prípitok?“ Draco sa zasmial nad prázdnymi pohárikmi, ktoré sa pred ním nachádzali.
„Ja som nehovoril o prípitku, ale o menšej oslave,“ Robbie odsunul všetky poháriky stranou a podoprel si rukou hlavu.
„No ja len že už ani nevidím na hodinky, a to je vážne zlá fáza,“ Draco s červenými lícami sa snažil zaostriť na hodinky na zápästí.
„Draco, je len... len,“ Robbie začal ukrutne namáhať mozgové závity, ktoré po konzumácií alkoholu boli vážne spomalené, „no jednoducho je málo tých... no... hodín.“
„Koľko sme vypili?“ Blondín začal spočitovať prázdne poháriky na stole, pričom to vzdal na piaty raz, keď zistil, že stále spočituje a spočituje a stále mu vychádza iné číslo.
„Asi sedemnásť každý.“
„To mi ani nehovor. Toľko som naposledy vypil asi pred rokom na krstinách.“
„Ste adoptovali?“ Robbie sa zasmial na celý bar, kde s Dracom pili.
„Kamarátkine.“ Draco konečne zaostril na hodinky. „Je... je pol piatej. Ó, Merlin! Pol Piatej a ja som vypil sedemnásť vodiek. To nie je možné. Pijeme už od dvanástej. Sedemnásť vodiek?“
„Dobre ti padli, tak sa nesťažuj.“ Robbie sledoval vždy Dracove detaily a teraz, keď bol blondín opitý, išlo to ešte jednoduchšie a nenápadnejšie.
„Čo tak pozeráš?“ Draco sa opýtal s určitým koketným podtónom.
„Chcem si obzrieť, prečo sa na teba každý tak pozerá, keď ideme po ulici.“
„No predsa preto že mám neodolateľné telo,“ Draco sa pousmial.
Bol to zase on.
Pri Robbiem mal späť to, čo prítomnosť s Harrym zabíjala. Jeho vlastné povýšenecké ja, ktoré však dokázal pri novom kamarátovi brzdiť, tak bol len...
„Si milo egoistický,“ Robbie stále hľadel na Dracove oči, lícne kosti, na malý a štíhly nos, na jemné pery.
„Myslíš si, že nemám neodolateľné telo?“ Draco si len vzdialene uvedomoval, že s Robbiem flirtuje.
Prižmúrené oči. Mierne pootvorené pery. Určitý tón medzi mileneckým šepotom a zvrhlým rozhovorom.
„Ešte som ťa nahého nevidel.“ Robbie zodvihol jeden kútik úst vyššie. Hral si s Dracom a bavilo ho to.
„A takto cez oblečenie? Čo by si na mňa povedal?“
„A čo by si povedal, keby som ťa chcel vidieť vyzlečeného?“ Robbie cítil, ako začal rýchlejšie dýchať len pri tej predstave.
Vo víne je pravda... a asi aj vo všetkých ostatných alkoholických nápojoch.
Draco trochu v šoku ostal na spolužiaka chvíľu hľadieť. „Róbert, Róbert, to sa robí zvádzať svojho spolužiaka?“ Malfoy káravo pozrel na mukla a po chvíľke sa opäť usmial.
„No ale keď sa ten spolužiak vôbec nebráni,“ Robbie sa posunul bližšie k Dracovi.
Nevšímal si ľudí okolo. Nevšímal si, že je pol piatej poobede a bar je plný k prasknutiu.
Santere pohladil Draca po tvári. Prešiel po jemnom, porcelánovom líci. Všimol si, ako sa šedé oči privreli.
Jedným prstom skĺzol na Malfoyove pery. Prešiel po každej vráske jemných pier.
Boli neskutočne jemné a hebké.
Draco mierne pootvoril ústa a prst nechal skĺznuť do vnútra.
Mukel ani nedýchal, keď sledoval, ako sa pery stiahli a jeho prst uzavreli. Cítil na pokožke Dracov jazyk...
Horúce ústa...
Robbie pocítil, ako je vzrušený pri predstave, že takýto pocit by mohol zažívať intenzívnejšie na svojom vlastnom penise, ktorý by bol v Dracových horúcich ústach a pomaly by sa s ním hral blondínov obratný jazyk. Cítil by to isté teplo a tú istú úzkosť...
Vrelý, vlhký jazyk pár krát prešiel po prste, ktorý Robbie vytiahol a Dracove sliny obtrel na jeho suché pery.
Čarodejník hľadel na spolužiaka s pootvorenými ústami. Vnímal len to, že sa mu penis obtiera o rifle.
Robbie sledoval Dracove rozšírené zorničky. Pozoroval mokré blondínove pery, ktoré dostávali červenší nádych.
Je tak vzrušený. Musí to urobiť. Teraz alebo nikdy.
Nahol sa a pritisol pery na druhé.
Malfoy vzdialene registroval šum v bare, štrngot pohárov, hluk z ulice.
Položil si dlaň na Robbieho zátylok a pritiahol si ho bližšie. Vnímal výbuch emócií. Pri každom dotyku jazykom cítil menšie orgazmy... chvenie v žalúdku a sťahy a tlaky v rozkroku.
Ruky necítil len mu v nich zvláštne brnelo. Telo neovládal len vnímal, ako občas natočí tvár, aby Robbieho jazyk lepšie a hlbšie prenikol do jeho úst. Prstami zovrel pramene hnedých vlasov a pritisol sa čo najbližšie k druhej tvári... po pár sekundách sa obidvaja odtiahli a pozreli na stôl, aby sa vyhli rozrušenému pozeraniu do tvárí.
Draco počul, ako mu búcha srdce o hruď.
Dokonca by prisahal, že už je dokonale triezvy. Pozrel sa po bare. Dve ženy sa pozerali ich smerom a niečo si vzrušene šepkali inak si ich nik nevšímal.
Nemohol sa pozrieť na Robbieho. Nemohol.
Prečo to urobil?
Čo to vlastne urobil?
Harry!!!
Bol to...
Alkohol...
No tak, Draco. Len to?
Všetko mal slabé, ale už cítil, že sa ako keby vracia späť do tela, a že už dokáže vnímať.
Oblizol si pery.
Boli jemné a citlivé.
Chutili dobre. Ako keby ich bozk s Robbiem ochutil.
Keď mal dojem, že už po tých pár sekundách je na tom lepšie, tak sa pozrel na muža vedľa.
Draco musel uznať, že akokoľvek ho táto situácia vystresovala, tak Robbie bol na tom oveľa horšie. Malfoy sa musel začať smiať, čo bola asi tá najlepšia vec pre Róberta, ktorý sa mierne uvolnil.
„Čo je?“ dotknuto sa spýtal.
„Len to že ty,“ Draco sa dosmial, ale ešte stále s mierne pobaveným hlasom pokračoval, „ty vyzeráš, ako keby som ťa mučil.“
„Tak prepáč... ja len, že... že som nevedel, čo povieš a tak. Mohol si odísť, alebo ostať a vynadať mi. Alebo mi vraziť. Alebo...“
„Neurobil som to predsa,“ Draco pozrel na stôl.
Neurobil ani jedno z toho. Ale aj tak urobil hlúposť a to obrovskú.
„Prečo?“
„Prečo som ti nevrazil? Neviem. Väčšinou neriešim veci tak primitívne. A okrem toho to celkom ušlo.“ Draco sa povzbudzujúco pozrel na Robbieho.
Vynadal by mu, ale pravdepodobne za iných okolností. Keby mukel nevyzeral, že by sa z toho zložil, tak by mu určite niečo povedal, ale takto to nešlo. A nechcel to ani v mysli zatiaľ riešiť. Bude sa tým zožierať, keď bude sám.
„Naozaj?“
„Bolo to,“ Draco pozrel na muža vedľa neho, „naozaj veľmi dobré.“
Vynechal slová, ktoré by tam dal – naplňujúce, vzrušujúce, omamné – jednoducho – extáza.
„Draco,“ Robbie chytil Draca za ruku.
„Robbie, to neznamená nič. Prepáč mi to. Netušil som, že by si niekedy...“
„Od prvej chvíle.“ Santere ruku stiahol a pozrel na poháriky.
Čo si si vôbec namýšľal? Že sa ti Draco vrhne okolo ramien?
„Mám Harryho,“ Draco sa snažil vysvetliť okolnosti. Naozaj mu bolo Robbieho ľúto.
„Ja viem. Prepáč. Vôbec neviem, čo ma to napadlo. Ja len... len... ach... dlhšie sa mi páčiš. Vlastne sa mi páčiš od začiatku prednášok. Si krásny, Draco. Neodolateľný,“ Robbie pozrel na Draca, ktorý mierne sčervenal.
„Bol tam ten chlast, tak to neberiem tak tragicky.“
Si idiot, Draco! Prečo si sa neodtiahol?! Prečo?! Možno si stratil jediného priateľa kvôli tomu, že sa ti postavil! A to len tým že myslíš vtákom, keď si s pekným chalanom. Pekným? Odkedy vlastne o Róbertovi uvažujem ako o peknom. Ale je... Je viac ako pekný. Má v sebe jednoducho NIEČO. Inak by si sa odtiahol. Priznaj si to.
„U mňa to nebolo podmienené alkoholom.“ Mukel začal venovať abnormálnu pozornosť prázdnemu poháriku. „Nedivím sa, že si ťa ten Harry tak stráži. Závidím mu.“
Draco mierne zaskočený poslednými minútami kývol na čašníčku, aby radšej doniesla ďalšie poháriky. Mal tušenie, že ich ešte budú potrebovať. Tentoraz na upokojenie a menšie schladenie.
* * * *
Malfoy sa snažil nahmatať vo vačku prútik, a keď tak urobil odomkol dvere. Podľa tmy vonku zhodnotil, že bolo už skutočne neskoro, ale mal výhodu, pretože dnes bol predsa pracovný deň a koniec mesiaca. Harry má byť v práci minimálne do desiatej, a tak má viac ako tri hodiny na to, aby sa dal dohromady.
Prešiel pomalým krokom cez tichú chodbu rovno do kuchyne. Automaticky si nabral vodu a naraz vypil celý pohár, čo mal po tom všetkom alkohole strašné sucho v ústach.
Pustil vodu a nabral si ju aj do rúk, aby si oblial tvár.
Takto nebol skutočne už veľmi dávno pripitý a keby to Harry videl... to by bola jeho smrť.
Spomenul si na elixír, ktorý by ho dal dohromady. Prešiel cez kuchyňu, nevšímajúc si ničoho otvoril obývačkové dvere. Umelé svetlo mu mierne oslepilo oči. Až keď si Draco trochu zvykol na žiaru všimol si, že jeho priateľ sedí na gauči a pozerá na neho.
„Harry.“ Malfoy skoro až počul bubnovanie svojho srdca. Narážalo do hrudi takou rýchlosťou a silou až ho to bolelo.
Potter nič nepovedal len sa postavil a podišiel k priateľovi s nečitateľným výrazom.
„Ty,“ Draco sa snažil, aby jeho slová boli vyslovené bez alkoholického podtónu, „ty nie si v robote?“
„Nie,“ Harry si obzeral Draca. Všimol si rozšírených zorničiek a zápachu z alkoholu.
„A stalo sa niečo, keď si tu skôr?“ Draco si zložil bundu a ostal len v čiernej košeli, ktorú si dnes dal špeciálne kvôli Róbertovi.
„Nebol si na prednáške.“ Harry si odišiel späť sadnúť na gauč odkiaľ si Draca chladne premeriaval.
Draco sa rozhodol neriskovať. Robbie ho zlanáril, aby išli do baru. Koniec koncov mal jeho kamarát dvadsaťsedem rokov, a to museli osláviť. No a keď nechcel riskovať, že príde zbytočne neskoro domov, tak radšej nešli na prednášku, ale celý deň strávili spolu.
„Ja viem. Bol som...“
Rozmýšľaj, Draco. Kde si bol? S pravdou ďalej zájdeš? Nie.
Čo mám povedať? Že som bol piť s kamarátom? Keby som nemal aspoň výčitky...
„Tak? Kde si bol, keď si prišiel ožratý?! Ušetril som ťa zbytočného strápňovanie keby si povedal, že v škole.“
„Zdržal som sa u... Hermiony.“ Draco pozrel Harrymu priamo do očí.
„U Hermiony?“ Harry vstal opäť z kresla a podišiel k Dracovi.
„Hm, to tu dlho nebolo. A ako sa má?“ Harry hľadel uprene do šedých očí.
„Fajn.“
„Tak fajn.“ Harry sa pomaly zasmial a Draco cítil, ako mu to spôsobuje zimomriavky. Takto sa Harry ešte nikdy nechoval.
Niečo nie je v poriadku. Niečo sa deje.
„Ste pili? Nespomínala nič, že by niečo oslavovala. Pokiaľ si dobre spomínam, tak sme my dvaja mali ísť na večeru.“
„Dnes? Určite? Nespomínal si nič.“
„A to musím? Dnes máme výročie. Dohodli sme si pred dvomi týždňami večeru.“
„Ach, Harry. Prepáč. Úplne mi to vyfučalo, keď som bol u nich...“ Draco pozrel na zem.
Ako mohol zabudnúť, že dnes sú to tri roky, čo je s Harrym? A ešte sa dnes aj bozkával s Róbertom. Harry, prepáč mi to...
„A čo Hermiona?“
„Má sa dobre. Trošku som to tam prehnal.“
„To vidím.“
„Nestrážil som sa.“
„Kedy si od nich odišiel?“
„Len teraz. Päť minút?“
Harry sa opäť pomaly a potichu zasmial. Draco začínal byť nervózny.
„To je naozaj zvláštne, keď Herm je tu s Ronom už niekoľko hodín.“ Harry ukázal na manželov Weasleyovcov, ktorí potichu a dosť vystrašene hľadeli.
Draco cítil sucho v ústach. Nevšimol si ich. Pozeral sa pred seba... Nie na sedačku vedľa.
Srdce mu opäť bubnovalo.
„Kde si teda bol?!“ Harry sa rozkričal na Draca a automaticky mu vystrelila ruka. Draco neudržal koordináciu po facke, ktorú dostal sa zložil na zem. Chytil si ľavé líce, ktoré sa mu oškrelo o konferenční stolík a ostala tam po ňom krvavá rana.
„Bol som vonku. Čo si to dovoľuješ! Nie si môj manžel!“ Draco sa pomaly postavil. Cítil, ako ho líce štípe a rana krváca.
„Nie som tvoj manžel?!“ Harry urobil opäť krok k Dracovi, ale Hermiona ho zastavila.
„Prestaň už! Týmto nič nevyriešiš.“ Weasleyová pristúpila k Dracovi a podala mu svoju vreckovku.
„Ty ho ešte obraňuješ?!“
„Nenechal si ho dopovedať!“
„Povedal kde bol a povedal lož! To mi stačí!“
Draco cítil, ako je duchom inde. Klamal Harrymu rovno do očí. A zistil to.
„Tak kde si bol?!“
Blondín mlčal.
„Ja ti poviem kde bol. Bol s tým svojim muklom sa kurviť!“ Harry pozeral na Draca. Ešte viac ho rozčuľoval Dracov nezáujem vôbec jeho teórie vyvracať. „Ty mi na to nič nepovieš?!“
Malfoy si priložil vreckovku k rane. Ucítil na mihalniciach slzu, ktorú sa snažil zastaviť.
Harry len rozhodil rukami a vytiahol papiere z vačku. „Róbert Santere. Mukel. Práve dnes oslavujúci dvadsaťsedem rokov. Však, Draco?“ Harry pozrel na priateľa, ktorý nejavil žiadnu aktivitu. „Býva v Londýne, má jednu mačku a no toto je celkom podstatná informácia... tak náš milý Robbie je homosexuál. Pred pár mesiacmi prekonal rozchod s doterajším priateľom.“
Draco si zotrel slzu, ktorá sa mu skĺzla po líci a chcel odísť z obývačky do spálne.
„Ešte som neskončil!“ Potter priateľa chytil okolo pásu, aby neodišiel.
„A čo chceš ešte?! Draco sa vytrhol z Harryho zovretia.
„Harry!“ Hermiona chytila kamaráta za ruku, aby sa upokojil.
„Neodpovedal si mi! Šukáš s ním?!“ Harry sledoval akýkoľvek náznak klamstva na Dracovej tvári.
„A nie je jedno čo poviem? Aj tak si myslíš, že hej.“
„Presne. Kurvil si sa za prachy, prečo by si sa nekurvil aj zadarmo.“
„Harry!!!“ Hermiona skríkla.
„Čo?! To ja som ho, Herm, vytiahol z toho svinstva. Keby nebolo mňa, tak by si nebol tam kde si?! Šliapal by stále chodník a preťahovali by ho na ulici.“
„Dokázal by som to aj bez teba! Nie si záchranca sveta!! To ti už tak sláva stúpla do hlavy?!“
„Nebol by si bezo mňa nič a vôbec si mi za to nie si vďačný. Ničoho čo ti dávam si nevážiš! To ja na teba čakám a ty si beháš otŕčať zadok tomu muklovi, aby ťa len dobre ošukal!“
„To je od teba typické. Ten tvoj hajzel ti zistil, že sa s niekým stretávam a hneď tam musí byť sex.“
„Daj mi dôkaz a uverím ti. Chcem ti uveriť, Draco.“
Malfoy bol unavený. Vynadal Robbiemu za jednu pusu a vrátil sa k Harrymu, aby zažil toto? Stojí mu tento vzťah vôbec za toto všetko? Poznal odpoveď.
„Daj mi veritaserum. Daj mi veritaserum a uvidíš, že jediný človek s kým mávam sex si ty.“ Draco si priložil vreckovku na ranu.
„Mohol by som?“ Harry prekvapene pozrel.
„Keď ma potom nebudeš fackovať? Daj mi to a zistíš, že som s ním v živote nespal. Keby som chcel byť s ním, tak ťa už dávno opustím.“
„Nechceš to urobiť?“ Harry pozeral na krv, ktorá priateľovi stekala po tvári jeho vinou.
„Opustiť ťa?“ Draco pozrel do zelených očí. „Nie.“
„Naozaj?“ Harry si zrazu uvedomil, čo urobil.
Udrel svojho priateľa. Niekoho koho miluje najviac na svete. Ako to mohol urobiť??
„Milujem ťa, Harry. Ako si môžeš myslieť, že by som mohol...?“ Draco si utrel druhú slzu.
Harry si Draca premeral.
„Keď zistím, že si sa s ním ešte raz stretol... tak ho zabijem.“
Malfoy sa otočil od Harryho a odišiel do ich spálne, kde si vyčerpane ľahol.
Dal si bozk s Robbiem. Už to nikdy nebude medzi nimi také aké pred tým.
A Harry? Klamal mu a on lož zistil. Bude ho ešte častejšie upodozrievať.
Harry chcel len jednu vec od neho, a to aby mu v živote neklamal a bol mu verný. Ako to mohol porušiť?
Nedokázal predsa bez neho byť.
Miloval ho. Potreboval ho.
Nedokázal si predstaviť, že by ho stratil. Radšej by chcel umrieť ako žiť s myšlienkou, že niečo pokazil a Harry ho preto opustil.
Draco sa zakryl dekou a počúval ešte Harryho a Hermionin krik. Vybavil si aj Weasleyho úškrn počas hádky s Harrym. Dokázal si predstaviť, ako by to Ronovi vyhovovalo keby sa s Harrym rozišli.
Započúval sa...
„Nemôžeš ho strážiť dvadsaťštyri hodín denne, Harry! Draco má svoje potreby. Je to Malfoy. Nikdy si ho nedokážeš priviazať na špagát, aby za tebou všade chodil. Ani ti nebude sedieť doma ako dajaký pes a čakať kým sa vrátiš!“
Draco si pomaly vyzliekol košeľu.
Chcel, aby za ním už konečne Harry prišiel a v posteli sa udobrili.
Rozhodol sa.
Harry mal pravdu. Nemal by sa s Robbiem stretávať. Keby niekto Harrymu doniesol, čo robil dnes v bare...
Jeho Harry by to tak nenechal. A vedel, že Robbie by si to neodniesol len s fackou.
Komentáře
Přehled komentářů
Ja sa budem snažiť pridať ďalší seriálový diel čo najskôr:) No.. Draco bez Harryho nemôže byť a naopak... a toleruje mu aj žiarlivosť... ach...
...
(darken, 31. 5. 2009 5:03)
No, Clem, musím s Tebou souhlasit, že tohle je úplně jiná káva, než-li Tajomstvá. :)
Tahle kapitola mě napla jako šňůru na prádlo. Poněvadž to ve mně vyvolává dojem, že se Draco s Harrym rozejde a přes to všechno se dá dohromady s Robertem, což by bylo jedině logické potom, co je Harry tak žárlivý. Ale já vůbec nechci, aby se ti dva rozešli... ehm, vidíš, jak to řeším? Jako moje matka seriály.
RE: : ) :)
(Clemenza, 31. 5. 2009 1:57)
Teraz rozmýšľam a divím sa, že posledné poviedky sa čím viac odkláňajú trošku od toho ako som písala niečo skôr napr. Tajomstvá. A teraz toto...
No, hlavne ďakujem za Tvoj názor a som rada, že som prekonala samú seba. Moc si to vážim:) :) :)
RE:
(Alexis, 31. 5. 2009 0:24)Neutrální, Clem... Napsané je to skvěle, ale ten obsah mi dává zabrat... Samozřejmě to je přirozený vývoj... jen mi to trochu moc připomíná některé věci a nutí mě to přemýšlet, což se mi moc nelíbí... :D :D :D Ale čistě objektivně jsi rozhodně překonala sama sebe a zasloužíš si gratulace... :) :)Takže je máš mít. ;)
RE:
(Clemenza, 9. 6. 2009 19:03)