Pojednávacia miestnosť, Ministerstvo Mágie, Londýn, Deň posúdenia žiadosti a splnomocnenie Jamesa Pottera do plnej starostlivosti Harrymu Potterovi a Dracovi Malfoyovi, jar 2016

Harry a Draco stretli vo výťahu už rovno aj Carla a Ginny a mohli sa tak spoločne vydať do konferenčnej miestnosti, kde už ich čakali traja schvaľovatelia.

Ginny a Carl boli pomerne v dobrej nálade oproti druhej dvojici.

„Môžeš sa upokojiť, Harry.“ Poznamenal Draco, keď Harryho nervozita vygradovala a silou mágie nevedomky podpálil nástenku, okolo ktorej prechádzali. „Všetko bude v poriadku.“

Ginny spomalila a tiež sa svojmu exmanželovi prihovorila. „Jasné, Harry. Uvidíš za hodinu už pôjdete s Jamesom do toho aquaparku, o ktorom mi mimochodom včera básnil štyri hodiny vkuse.“ Ginny sa zasmiala a chytila Carla za ruku.

„Hej, bol na nezastavenie.“ Carl pohladil manželke chrbát. „Keď budú Fred a George väčší môžeme ich tam zobrať. Teraz by z toho asi nič moc nemali.“

„Myslím, že rok je príliš málo na niečo také,“ zapojil sa aj Draco a chytil Harryho za ruku a preplietol si s ním prsty. Čarodejníci, ktorí okolo nich prechádzali si šepkali a ukazovali na zvláštnu štvoricu.

„Neviem či na nás pozerajú preto, že si vyhral ten zápas v Manchestri... alebo preto, že si gay alebo že si proste Harry Potter.“ Draco už chcel niečo odseknúť dievčaťu, ktoré sa k nim vybralo a vytiahlo si veľký zápisník.

„Bola som na vašom poslednom zápase, pán Potter. Bolo to neuveriteľné! Ako ste pustili metlu a chytili strelu vo vzduchu. Neuveriteľné.“ Dievča ešte povedalo svoje meno a Harry jej s úsmevom napísal  prianie a podal zápisník.

„Mimochodom... ten pád z metly nebol ani trochu plánovaný. Udrela ma dorážačka a dostal som potom do ruky kŕč. Strelu som chytil náhodou počas pádu.“

„Mal si šťastie, že si spadol na leprikónsky stánok s občerstvením, ty pako.“ Draco ukázal na dvere s číslom 121. „Ešte raz niečo podobné spravíš a už ma na tvoj zápas nedostaneš.“

„Hej, Harry. Spolu s Carlom sme odvracali hlavu pri každom tvojom strmhlavom rútení sa k zemi.“

„Falmouthskí Sokoli hrajú tvrdú hru. Tréner vždy opakuje naše heslo: Zvíťazíme! Ak náš čaká prehra, bude každá rozbitá hlava dobrá.“

„Pekne debilné heslo.“ Odvrkol Draco a ešte si pre istotu upravil kravatu a sako pred vstupom do miestnosti.

„Draco, myslím, že Harry nám všetkým spôsobil aspoň polovičný infarkt, ale záver stál za to.  Hermiona mi opisovala, ako si sa tváril, keď ti na konci hry daroval zlatú strelu a davy na tribúne sa išli zblázniť.“

„Bolo to hlúpe a teatrálne.“ Draco upravil Harrymu kravatu a odstránil neviditeľnú smietku z ramena. „Romantické klišé.“

„Preto si mal slzy v očiach?“ Harry si rypol a spomenul si na to, ako sa po skončení hry ešte raz vzniesol nad tribúnu, kde stal Draco aj s jeho ostatnými priateľmi a za obrovského jasotu a piskotu mu daroval zlatú strelu, ktorou vyhrali zápas. „Zlatú strelu z Majstrovstiev Anglicka nedostane každý.“

„Už čuš, Potter.“ Draco sa snažil schovať úsmev. Nič romantickejšie v živote nezažil a ďalší deň sa musel pochváliť Pansy, ktorá ho však už čakala s novinami v ruke a skákala a výskala. „Videl si to? Čítal si to?!!“ Pišťala vskutku ne-slizolinsky.

Draco otvoril dvere a štvorica vošla do kancelárie.  

Harry sa síce čiastočne počas rozhovoru uvoľnil, ale akonáhle vošiel do miestnosti a zbadal porotu, ktorá mu mala schváliť žiadosť o plnú starostlivosť sedemročného Jamesa, roztriasol sa po celom tele. Dnešný deň bol snáď najdôležitejší v jeho živote. (Ak odmyslíme zabitie Voldemorta) Cítil, ako ho chytila cudzia ruka za rameno a nasmerovala ho sadnúť za dlhý stôl. Podľa parfumu, ktorý sa v tom momente vznášal okolo neho vedel, že to bol Draco a ešte zaznamenal, ako mu šepol do ucha: „Bude to dobré.“

„Takže Vitajte. Pán Potter, pán Malfoy a manželia Flintoví. Moje meno je doktor Fruš  a budem posudzovať celkový Jamesov zdravotný a psychický stav. Po mojej pravici sedí slečna Wisterová, ktorá je z oddelenia MO a po mojej ľavici pán Thompson, ktorý ma na starosť  zázemie a kontrolu financií. Dnes sme sa tu stretli, aby sme zhodnotili vašu žiadosť a dali finálny verdikt.“ Hovoril starší muž s dobráckymi očami, bielou hustou bradou a sivými vlasmi. Vedľa sedel mladší sympatický muž, ktorý sa striedavo na všetkých pozeral a veľmi prajne usmieval. Z druhej strany sedela štíhla žena vystretá na stoličke, ako keby zjedla pravítko. Vlasy mala stiahnuté do pevného drdolu a na nose sa jej blyšťali rámy zlatých štorcových okuliarov. Jediná sa neusmievala, namiesto toho hľadela do papierov a občas pozrela na jedného z prísediacich, a to na Draca.  

„Dáte si nápoj? Šťavu, čaj alebo vodu?“ Doktor Fruš vyčaroval pred každého pohár vody a pred Ginny aj čaj so zákuskom, ako poprosila. Draco využil moment, kedy sa všetci osviežili a nahol sa k Harrymu.

„To sa mi zdá, alebo hentá zoschnutá krava na mňa stále zíza?“

Harry sa pozrel na čarodejnicu, ale tá pohľadom prepaľovala len Draca a zvláštne špúlila pery ako keby nad niečím uprene rozmýšľala. Harry ju nevedel nikam zaradiť a oddelenie MO mu nič nehovorilo. Netušil, akú sféru mala na starosť ona v rámci schvaľovania.

„Tak budem pokračovať, nech sa poniektorí môžu vrátiť do práce, iní k deťom a niektorý by už mali trénovať na majstrovstvá Európy. Všakže? Sokolie mláďa.“ Doktor Fruš zažmurkal na Harryho a stále sa vrtel na stoličke, ako keby nevedel obsedieť od návalu eufórie.

„Pán Potter, ten zápas s Montroskými Strakami... To bolo niečo! Her-najs! Pätnásť hodín napätia. Ani na záchod som nešiel. A potom? Skórujete! Pri Merlinovách tangách!! Chytiť strelu v Teryho smrtiacej piruete... to bolo... to bolo... “

„Pán doktor,“ ozvala sa slečna Wisterová a prvýkrát sa pozrela aj na niekoho iného, ako na Draca, „víťazstvo Sokolov bolo iste impozantné, ale môžete ho preberať s pánom Potterom určite aj inokedy. Mali by sme riešiť inú tému.“

„Iste. Ďakujem, Matilda. Máte pravdu. Takže stretli sme sa tu, aby sme doriešili plnú starostlivosť Jamesa Siriusa Pottera do rúk otca Harryho Jamesa Pottera a jeho životného partnera Draca Luciusa Malfoy. Ginny Flintová súhlasí so zmenou starostlivosti?“

„Áno, samozrejme. Harry je výborný rodič a s Jamesom vždy mali nadštandardný vzťah. Ja svojho syna ľúbim, ale bude mu lepšie len s Harrym a Dracom. Nerobilo mu dobre stále chodiť od jedného rodiča k druhému.“ Prehovorila Ginny pokojným hlasom a snažila sa vyzerať čo najpresvedčivejšie. Nie že by to čo hovorila bola lož, ale veľmi chcela, aby to Harrymu vyšlo.

„Ďakujem pani Flintová. Takže postup je nasledovný. Skúmali sme a posudzovali či je správne zveriť Jamesa len jednému rodičovi do výchovy. My už máme pripravené naše posudky a vás dvoch sa budeme pýtať, keď tak nejaké dodatočné otázky,“ doktor Fruš prstom ukázal na Draca a Harryho, „miestnosť je začarovaná, ako pole pravdy... takže... nie je možné, že by ste sa snažili povedať čo i len malú lož. Začneme. Čo sa týka môjho prieskumu - James je zdravé dieťa aj po fyzickej aj po psychickej stránke. Dieťa má veľmi dospelý názor na svoj vek a je naozaj veľmi inteligentný. Nemôžem opomenúť, že čo sa týka kúziel vo svojich siedmych rokoch ovláda učivo druhého ročníka. Učíte sa s ním?“

„Draco ho učí korigovať mágiu a základné kúzla.“ Prehovoril Harry a chytil Draca za ruku. Jemne si preplietli prsty a Harry cítil, ako ho Draco pohladil na dlani. „Ja aj Ginny mu čítame pred spaním a taktiež s ním chodím do letnej čitárne každú prvú nedeľu v mesiaci.“

„Pekne. Možno trošku spomaľte, ale inak výborne. Vo vašom prípade pán Potter a pán Malfoy, ospravedlňujem sa, ale musím to povedať. Keďže sa jedná o žiadateľov, ktorí sú homosexuálny pár, musíme vedieť, ako James vôbec vníma vaše partnerstvo. Jeho predstavy o rodine a zázemí. Pýtal som sa ho na pár pojmov, a na to ako reaguje, že žijete spolu. Opäť len môžem povedať, že je to dobre vychovaný mladý muž. Dokonca robí v škôlke malú osvetu a očividne to, čo sa dozvie od vás šíri aj medzi kamarátmi. Veľa rodičov si myslí, že keď dieťa vychovávajú dvaja muži alebo dve ženy tak sa bude automaticky prikláňať k tej možnosti, ktorú vidí doma, ale to je hlúposť.“

„Takže vy už viete komu bude dávať prednosť?“ Ginny prekvapene pozrela na doktora. Toto bola pomerne pálčivá otázka, pretože aj ona mala ten dojem, že keď jej syn uvidí celé detstvo, ako žijú spolu dvaja muži aj on bude požadovať spoločnú domácnosť s mužom za prijateľnejšiu a prirodzenejšiu.

„Áno, vieme určiť, ako je orientovaný.“

„A teda...?“ To už aj Harry netrpezlivo čakal.

Doktor Fruš sa musel zasmiať nad bledými tvárami, ktoré na neho trieštili oči. „James je jednoznačne zaťažený na blondínky. Ešte niečo?“

Harry počul, ako si Ginny spokojne odfúkla. Nemal jej to za zlé. Sám bol rád, že mu nikto nebude vyhadzovať pred oči, že svojho syna nakazil nejakou teplošskou mániou.

„Takže za mňa jedno veľké áno.“ Doktor Fruš na Draca a Harryho zažmurkal a podpísal formulár.

„Ja sa volám Dan Thompson a mal som posúdiť skôr vaše finančné možnosti a do akých podmienok sa James nasťahuje. Obidvaja máte trvalé zamestnania. Pán Malfoy, vy ste zamestnaný už niekoľko rokov na súkromnej klinike v Edinburghu. Vaša pozícia. Analytik elixírov? Hovorím to dobre?“

„Aktuálne vedúci oddelenia výskumu a rozvoja elixírov na smrteľné ochorenia a šíriteľné nemoci. Príležitostne vypomáham ako konzultant aj aurorom, ale to už posledné roky pomenenej.“

„Čiže skôr práca v laboratóriu a výskum. Nepraktizujete prax v nemocnici.“

Draco pokýval hlavou. Vyštudoval síce medicínu, ale nemal v pláne pozerať pacientom do krku a hrať sa na liečiteľa. Výskum nových elixírov na stále nevyliečené choroby mu prinášal aj väčší plat a menší kontakt s ľuďmi.

„Musíme mať aj referencie, tak sme napísali na Francúzske Ministerstvo, kde ste pracovali a prišiel mi pochvalný list od samotného Ministra Mágie. Impozantné.“ Thompson uznane pokýval hlavou.

„Vo vašom prípade, pán Potter, podpísali ste kontrakt s metlobalovým družstvom na štyri roky takže to je pomerne jednoznačné. Predtým ste boli zamestnaný ako auror. Môžem sa spýtať, prečo ste sa rozhodli odísť a dať prednosť metlobalu?“

„Dal som výpoveď hlavne kvôli Jamesovi a Dracovi. Práca aurora mi príliš zamestnávala súkromie a bol som veľa krát zranený. Rozmýšľal som nad tým už dávnejšie, ale rozhodol som sa až počas prípadu, kedy vrah unášal malé deti a mne osobne nechával na každom mieste činu odkaz, že môj syn bude ďalšia obeť. Chlapa sme chytili. Jamesovi ani ostatným deťom sa našťastie nič nestalo, ale musel som skončiť. Bola mi ponúknutá práca v kancelárií, ale to som vážne nechcel, a potom sa mi náhodou ozval môj bývalý spolužiak Oliver Wood či chcem skúsiť profesionálnu hru pre Montroské Straky. Keď sa ale k tejto informácií dostal manažér Sokolov, cestoval za mnou do Španielska, kde sme s Dracom dovolenkovali a ponúkol mi post stíhača. Odmietol som, pretože už som bol dohodnutý so Strakami, ale chcel ma do tímu, tak mi ponúkol podmienky, ktoré som nemohol odmietnuť.“   

„Ďakujem vám obom za úprimné slová. Ešte by som zmienil, že ste obidvaja vykázali  dostatok finančných prostriedkov. Vo vašom prípade, pán Malfoy, ste aj vlastníkom Malfoy Manor a pán Potter vlastní nehnuteľnosť na Grimmauldovom námestí. Plánujete bývať v dome pána Malfoya alebo sa budete sťahovať?“

„Plánovali sme kúpiť nový dom. S väčšou záhradou a ďalej od centra.“ Harry pozrel na Draca, no ten zazeral na Wisterovú.

„V poriadku.“ Thompson ukázal opäť svoje biele zuby a podpísal aj on formulár, ktorý mala trojica na stole. „Taktiež za mňa veľké áno.“

Harry bol až prekvapený, ako to išlo ľahko. Neboli vnútri ani nie pol hodiny a už im ostáva len posledná osoba a posledný podpis.

„Volám sa Matilda Wisterová a na posúdenie Vašej žiadosti ma pridelili priamo z oddelenia MO, čiže z mravného oddelenia. Ja mám posúdiť či z mravného hľadiska je správne zveriť vám Jamesa do plnej opatery. Mojou úlohou nebolo kontrolovať Jamesa, ale vás.“ Wisterová sa vystrela ešte viac a ukázala prstom na Draca a Harryho, potom uhladila kôpku papierov, ktoré mala pripravené na stole. Čakala asi tridsať sekúnd ako keby hľadala vhodné slová. Aj doktor Fruš a pán Thompson na ňu prekvapene hľadeli. Harry usúdil, že každý musel svoj výskum robiť osamote a v tajnosti.

„Pán Potter, nehnevajte sa, vy ste žiadateľom, ale teraz nebudem hovoriť k vám, ale k druhému pánovi.“ Harry prekvapene pozrel na Draca, ktorý mu stále pohľad neopätoval a oči stále smerovali na Wisterovu. „Pán Malfoy?“

Draco pustil Harryho ruku, ktorú držal. Jej pohľad bol zvláštne temný a chladný. Lovil v pamäti, ale nespomínal, že by sa stretol s touto ženskou.

„Pán Malfoy, hovorí vám niečo meno Robert Terens?“

Draco mal pocit, že mu zamrzlo srdce a prestalo tĺcť.

Wisterová spokojne pobúchala po zozname, z ktorého prečítala meno. „Nie? Nič? Čo takto Joey Mills. Alebo Denis Donovan.“ Opäť sa spokojne narovnala a sledovala Draca a jeho reakciu.

„Fred Leng. Alebo Howard Daniel. A Gustáv Lenski? Mám tu dokonca aj jeho brata... Gustáv a Gregor Lenski.“

Harry bol kompletne zmetený. Tie mená mu nič nehovorili. Pozrel sa na Ginny, a tá mu venovala ten najsmutnejší pohlaď, aký len vedela. Harry ostal ešte viac zmetený.

„Angel Rivera. Bart Hugh. John Smith. Gabriel Cárky. Chad Swonson. Timothy Wood. Stephen Cruise. Dylon West, Jack Green, Wiliam Fines, Cecil Poler. Tom Hudson. Klark Lodre. Levi Karter. Ben Busher, Peter Hoper, Stew Fuster. Pán Malfoy, môžem vymenovať všetky tie mená, ministerstvo zamyká túto miestnosť až za 5 hodín, dovtedy to snáď stihnem.

Draco nepovedal ani slovo a zaryto sledoval Wisterovú. Cítil na sebe Harryho pohľad, ale nemohol sa na neho pozrieť.

„Pán Potter, hovoria vám niečo tie mená?“ Wisterová konečne pozrela na Harryho, a ten sa zmohol len na nesúhlasné zavrtenie hlavou.

„Absolútne.“

„Pán Malfoy, alebo chcete, aby som vás oslovila Patrick?“ Pozrela do papiera ešte raz, „Patrick Cooper? V každom prípade či Draco alebo Patrick pýtam sa posledný krát. Hovoria vám niečo tie mena? Poznali ste tých mužov?“

Draco sa nadýchol a súhlasne pokýval hlavou.

„Boli alebo sú vašimi milencami?“

V tejto chvíli na Draca mierili všetky oči v miestnosti. Už sa nedalo aj tak nič robiť.

„Áno.“ Draco musel privrieť oči, ako keby sa chcel schovať za svoje viečka a zmiznúť z tej miestnosti.

„Draco,“ tiché zašeptanie. Harry sa prebral z tranzu a až teraz mu došlo čo tá baba hovorí, „To je snáď nejaký omyl. Draco, nemá milenca. Nedovolím, aby ste ho tu z niečoho obviňovali. Nebol vám proste sympaticky tak je jasné, keď je gay...“

„Harry. Prosím...“ Draco šepol smerom k Harrymu. Všetkých prekvapil zvláštny až neprirodzene k situácií pokojný tón.

„Pri posudzovaní máme právo nazrieť nielen do zdravotných zložiek dieťaťa, ale aj rodiča prípadne životného partnera.“ Matilda si našla hárok papiera, ktorý potrebovala a spokojne mľaskla. „Takže... Nymfoman.“

Hrobové ticho.

„Preferujem pojem hypersexualita.“ Ozval sa Draco nie zrovna pokojným hlasom. Vedel, že všetko už je v sračkách.

„Od doktora, ale máte napísané nymfoman. Ste nymfoman, pán Malfoy?“

Opäť cítil všetky oči, ako ho prepaľovali a čakali čo povie. Cítil Harryho zmenu nálady a stres striedajúci sa s hnevom a smútkom.

„Áno.“

„Čože?“ To sa už opäť ozval šokovaný Harry. Ten pojem poznal a vedel čo znamená.

„S koľkými partnermi ste mali milostný pomer odkedy s vami začal žiť pán Harry Potter v spoločnej domácnosti?“

„...“

„Pán Malfoy?“

„Neviem presne.“

„Naozaj? Nerobíte si presný zoznam mužov, s ktorými ste mali pohlavný styk?“ Wisterová vytiahla Dracov čierny diár, ktorý pred pár týždňami stratil.

„Nevedel som, že mravné oddelenie sa uchyľuje ku krádežiam a špehovaniu.“

„Pokiaľ sa jedná o výchovu a zverenie dieťaťa?“ Wisterová otvorila Dracov diár a zhnusene nakrčila nos. „Pán Malfoy, začali ste žiť s pánom Potterom od jesene 2011,“ Wisterová prelistovala denník, „podľa tohto zoznamu ste mali od jesene 2011 do aktuálneho dátumu pohlavný styk s tristosedemdesiatimi mužmi.“   

Draco sa zmohol len na tichý nádych nosom.

„Mali ste pohlavný styk s niektorými s tých mužov aj u vás doma, keď bol napríklad pán Potter v práci?“

Výdych. Nádych. „Áno.“

„Viete, že čarodejníci nie sú imúnni voči pohlavným chorobám?“

Harrymu prišlo na zvracanie. Postavil sa a nasmeroval si to k dverám. „Pán Potter?“ ozval sa doktor Fuš.

„Ja len potrebujem ísť na vzduch.“ Harry sa chytil dverí a ostal všetkým otočený chrbtom. Možno keď sa otočí naspäť nikto tam nebude a celé toto peklo sa mu snívalo...

„Je mi ľúto, pán Potter. Verím, že vám toto čo počujete nie je prijemné, ale nemôžem vás pustiť von až do skončenia sedenia.

„Matilda,“ opäť sa ozval Fruš, „tak to skončime a nemusíme všetko rozoberať.“

„Pán Potter, posaďte sa. Pokúsim sa byť stručnejšia.“

Harry sa, ako v mrákotách posadil naspäť. Bolo mu zle. Veľmi zle. Ešte nedokázal všetko spracovať, čo sa mu dostalo do uší za posledných desať minút.

„Pán Malfoy, ešte raz. Viete, že sa môžete nakaziť pohlavnými chorobami? Vedeli ste, že sa možno nakazil pán Potter alebo James, o ktorom je celé toto sedenie? Rozmýšľali ste vôbec nad tým, že ste na nich preniesli syfilis alebo pri Merlinovi... aids?“

„Ty skurvysyn.“ Harrymu prišlo na zvracanie. V jednej sekunde sa mu zobrazilo pred očami desiatky výjavov z ich bežného života. Ako Draco kŕmi Jamesa jahodami, ako sa hrajú a Draco Jamesovi odhryzne z čokolády. Ako sa Draco a James naháňajú a potom začnú hašteriť až James začne Draca hrýzť takmer do krvi na predlaktí.

Veci, ktoré boli pred desiatimi minútami tak zábavné a neškodné.

„To sa nemohlo stať,“ Draco sa odvážil pozrieť na Harryho, „som zdravý. Nikdy by som niečo také nedopustil. Nikdy.“

„No, radšej si to overíme. Pán Potter, mám pre vás a Jamesa pripravený formulár, ktorý zoberiete k Mungovi. Urobia vám testy na HIV.“ Matilda zvažovala otázku, ale nakoniec aby to bolo spravodlivé opýtala sa aj Harryho. „Pán Potter, vy ste mali počas spoločného života s pánom Malfoyom iného partnera?“

„Nie. Isteže nie.“

„Vedeli ste o tom, že je pán Malfoy neliečený nymfoman?“

„N... Nie.“

Matilda sa nadýchla a vydýchla. „Okrem iného pán Malfoy, podľa vášho denníka sme zistili, že ste desaťkrát použili pamäťové kúzlo a nelegálne čarovali pred muklami. Po pojednávaní sa budete musieť dostaviť na Oddelenie pre čarodejné právo. Pán Potter, vy ste sa nedopustili žiadneho morálneho prehrešku. Ale komisia posudzuje vás oboch a v tomto prípade je samozrejme, že Jamesa vám nemôžeme zveriť do starostlivosti.“    

Harry si skryl tvár do dlaní. Myšlienky mu rotovali v hlave, ako splašené, ale nevedeli sa utriediť. Bol v šoku, nevedel to spracovať.

„A keďže nevieme, ako to bude s Jamesom ďalej podľa nariadení a neschválení žiadosti, zverenec putuje pod ochrannú ruku sociálneho pracovníka alebo dočasne do detského domova.“

„Čo je to za hlúposť?“ Carl sa prekvapivo ozval, ako prvý. Harry a Draco neboli schopní reakcie a Ginny nevedela či má plakať od smútku, keď pozrela na Harryho alebo rozbiť Malfoyovi hubu za to čo dopustil. „Má nás. Pokiaľ Harryho žiadosť odmietnete, dieťa pôjde zatiaľ k nám.“

„Žiaľ, nie podľa nariadení. Dieťa spadá pod oddelenie MO pokým neoveríme, že je stopercentne v poriadku. V detskom domove pracujú odborníci...“

To už Harry nevydržal a vybral sa k dverám. Pamätal si, ako ich otvára, a potom že už stojí pred kozubom na ministerstve. Už mal  v ruke prášok a chcel zo zvyku povedať názov Dracovho domu, ale v stotine sa zastavil a vyslovil  miesto, kde žila Ginny a Carl. Pravdepodobne tam bude Hermiona starajúca sa o dvojičky, ktoré sa Ginny pred rokom narodili a bude tam James, ktorý čaká na to, že pôjdu spolu do aquaparku. Nevedel, ako rýchlo môžu byť pracovníci z oddelenia MO, ale musel ho stihnúť a aspoň niečo mu povedať alebo ho objať...

Alebo čokoľvek.

Nenávidel Draca. A nenávidel samého seba, že ho pustil do svojho života.

. . .

Harryho hotelový apartmán počas Metlobalového Majstrovstva v Európe, Štokholm, jar 2017.  O rok neskôr.

Harry práve vyšiel zo sprchy a smeroval rovno na sedačku, kde sa hodlal zvaliť a pokiaľ sa mu to podarí, pospať si aspoň pol hodiny. Posledný zápas, ktorí hrali proti družstvu z Islandu bol vážne nad ich sily. Ich tím bol dobrý a zohraný, ale Islanďania boli proste lepší. Harry si ľahol a zavrel oči. Celé telo ho bolelo. Počas zápasu doňho jeden zúrivý Islanďan vrazil a Harry sa zastavil až o stenu tribúny. Zápas musel byť na desať minút prerušený potom čo anglický stíhač začal vykašliavať krv a ledva sa postavil na nohy.

Harry si práve v tom okamihu spomenul, aké to bolo počas zápasov na škole. Profesorka Hoochová by zapískala a všetkých zranených by poslala na ošetrovňu. Spoluhráči by pochopili, keby niekto odmietol hrať kvôli bolestiam, zlomenej nohe alebo ľahkému otrasu mozgu.

Toto ale nebol školský zápas. Teraz hrali vážne tvrdú hru a nikto to síce nepovedal nahlas, ale všetci očakávali, že sa Harry dá dohromady a bude pokračovať. Tréner bol biely ako stena pokým ich stíhač nedal rozhodcovi znamenie, že pokračuje a ledva sa vyšplhal na metlu.

Zápas nakoniec i tak prehrali. Stíhač Islandu skôr zaregistroval zlatú strelu a Harry aj keď sa snažil bolesti mu nedovolili dobehnúť ho a Severania zvíťazili.

Bola to už ich piata hra na majstrovstvách, ale neviedli si vôbec dobre. Stále mali šancu na výhru, keďže nazbierali kopec bodov, ale Harry chytil strelu len trikrát.

Už takmer zaspal, keď ho vyrušilo zaklopanie. Nerád, ale nakoniec sa predsa len postavil a išiel skontrolovať, kto to môže byť. Hotelovej službe dal predsa vedieť, že nechce byť rušený a spoluhráči si tiež išli všetci ľahnúť. Prehodil si tričko a natiahol odhodené jeansy a zamieril k dverám.

„Ahoj, Harry. Viem, že som ti ja sám nariadil odpočinok a spánok, ale potrebujem sa s tebou porozprávať.“ Tréner ich tímu stál medzi dverami a smutne na Harryho hľadel.

„Iste. Poď ďalej, Zachary.“ Harry uvoľnil trénerovi cestu a nechal ho vojsť do svojho apartmánu. V rýchlosti sa snažil upratať zbytky jedla a rozhádzané oblečenie. Nebol neporiadny, ale posledné obdobie na veľa vecí... jednoducho bolo mu veľa vecí ukradnutých. Nemal predsa ani partnera ani dieťa, ktorému by to mohlo vadiť.

Tréner si sadol na sedačku a porozhliadol sa po miestnosti. Harry na neho hľadel so všetkou vážnosťou.

Zachary Clockwood, bol od Harryho pomerne starší, chlap vysokej postavy a ešte stále aj na svoj vek dobre stavaný. Sivé vlasy mal stiahnuté do konského chvosta a nad pravým okom mal vytetovaný sokolí pazúr.

„Ako sa cítiš po tej Islandskej nakladačke?“

„Rebrá ešte bolia, ale už som sa zvládol najesť bez toho, aby som to vyvrátil.“ Harry si sadol do červeného mäkkého kresla oproti trénerovi. „Myslím, že som im nebol sympatický.“

„Hej, išli po tebe od začiatku turnaja. Dúfam, že teraz vyhrajú Dáni, aby sme sa stretli so Švédmi vo finálnom zápase. Chceš niečo priniesť? Nebol si ani na večery. Alebo chceš niekomu poslať sovu? Viem, že som na vás v tejto oblasti prísnejší, ale chalani majú lepšiu koncentráciu, keď im nevypisujú frajerky.“

„To je v poriadku, Zachary. Jamesovi som poslal listy pred tromi dňami a s Hermionou a Ronom som bol po zápase v Skansene a potom som im ukázal nočný Štokholm. A nemusíš sa báť nemal som ani jedno pivo a jedlo by spĺňalo Grzegorzove nutričné tabuľky.“

„Veď ja ti verím, Harry.“ Tréner si preplietol prsty a veľmi zanietene hľadel pred seba. Nadýchol sa, ako keby chcel niečo povedať, ale potom zase mlčal. Nakoniec začal rozprávať, ale nad každým slovom ako keby dobrú chvíľu rozmýšľal.  

„Na večery som videl Justina. Robil si starosť s tým, ako nechytil tú poslednú prehadzovačku.“

„Nebola to jeho vina. Je skvelý strážca.“ Harry si spomenul na moment z hry a opäť pocítil zlosť nad hráčmi z Islandu, „schválne ho triafali do pravého ramena. Vedeli, že ho mal po minulej hre rozdrvené a ešte sa mu nescelilo.“

„Pravda. Mimochodom, Justin sa ma na teba pýtal, Harry.“

„Vážne?“ Harry si tiež začal prezerať svoje prsty. Myslel si, že tréner prišiel kvôli povzbudeniu alebo naopak mu prišiel vynadať nech sa dá dohromady a podáva lepšie výkony. Nečakal, že sa bude hrať na dohadzovača.

„Pýtal sa ma či ti je lepšie. Myslím, že ti chcel prepašovať čokoládový zákusok, ale Grzegorz mu bol stále v pätách,“ tréner sa usmial a pozrel Harrymu do očí, „možno by ti pomohlo vyjsť si s ním von a pokiaľ si dáte každý maximálne dve pivá... som ochotný prižmúriť oči.“

„Nie, som unavený a myslím, že na niečo také nemám ani pomyslenie.“

„Je to dobrý chlapec.“

„Netvrdím, že nie je.“

Justin bol skutočne fajn chalan. Odkedy sa rozišli s Dracom prešlo už veľa mesiacov a Justin svoje úsilie ukázať sa v dobrom svetle ešte zosilnil. Neodvážil sa však na viac ako na pozvanie na večeru a drobné úsmevy. Všetci v tíme vedeli, čo sa deje. Justin sa zamiloval, ale Harry bol ešte stále príliš vyvedený z miery z rozchodu s Dracom.

Novinami prebehla prvá informácia o možnom rozchode, keď sa Draco Malfoy neukázal na prvom zápase so Švajčiarskom, ani na druhom s Talianmi a ani na treťom s Rusmi. Harrymu do Štokholmu pricestovali priatelia. Raz prišla aj jeho bývalá manželka s manželom Carlom dvojičkami a Jamesom, ktorý bol opäť v striedavej starostlivosti. Harry nikdy neodpovedal novinárom na drzé otázky.

„Pán Potter, kde je Draco?“

„Harry, ešte ste spolu?“

„Je pravda, že je vo väzení?“

„Máte niekoho nového? Chceme meno!“

Až po jeho prvom zlyhaní, kedy nechytil zlatú strelu a kedy jednoducho nezvládol postupný mediálny tlak jednému z novinárov oznámil, že už nie sú pár niekoľko mesiacov a že nech ide do riti aj on aj Malfoy.

Harry sa od toho nešťastného pojednávania stretol s Dracom iba raz, a to vtedy keď si prišiel po veci.

Stretnutie sa však nezaobišlo bez kriku a hádzania predmetov. Pokiaľ si jeden z nich myslel, že si veci vyrozprávajú, tak to bol omyl. Harry v sebe kumuloval všetku tú zlosť a kričal a trieskal všetkým čo mu prišlo do cesty. Draco pôvodne chcel argumentovať a porozprávať sa, ale nebolo to možné. I tak čo by mu povedal. Harry mu nadával. Urážal ho. Kričal ako ho nenávidí a ako mu zničil život. Nakoniec si pobalil ani nie polovicu vecí, zbytok nechal tam a celý roztrasený vyšiel na ulicu a rozmýšľal, kam vôbec má ísť. Cítil sa zle. Mal pocit, že  to neprežije a smútok ho proste zabije. Z posledných síl do seba nalial elixír na upokojenie a ubytoval sa na pár dní v hoteli. Hermiona ho našla ako prvá a snažila sa ho postaviť na nohy. Ani neprotestovala,  keď do seba lial jeden nápoj na upokojenie za druhým, aby radšej ani nevedel, aké to je mať čistú myseľ. Harry poprosil priateľov, aby ho nechali samého a hlavne,  aby nikomu nehovorili, kde teraz býva. Mal svätý pokoj. Až pokým ho v jedno poobedie nenavštívila pomerne zvláštna návšteva.

Hermiona, Pansy a Dracova matka stáli vo dverách a dožadovali sa vstupu.   

„Harry, neprehovárame ťa len ho nechaj nech ti povie aj svoju verziu.“ Liberálna Hermiona.

„Hej, Potter. Draco je z toho pekne v prdeli. A keď sa na teba pozerám ty tiež. Aspoň sa s ním stretni, nebuď srab.“ Pomerne úprimná Pansy.

„Harry, máš pravdu, že sme to s Pansy vedeli a nepovedali ti pravdu, ale ako sme mohli. Nesmieš to v jeho prípade brať ako neveru. On je chorý... neprizná si to, ale je chorý. A viem, že ti na ňom záleží. On sám to nedokáže a to všetko medzi vami sa nestalo náhodou. Aj ty to určite tak cítiš. Potrebuje ťa. Len ty ho z toho dokážeš dostať... Myslíš, že som rada, že to Draca postihlo? Myslíš, že Draco je šťastný, keď to takto rieši? Musíš mu pomôcť. Prestal s nami komunikovať a vôbec neviem čo s ním je.“ Narcissa. Večne milujúca matka.

Harry sa vrátil mysľou späť k trénerovi a späť do hotelovej izby v Štokholme.

„Zachary, ja nemám záujem...“

„Ako dlho si nemal sex?“

Harry vyvalil oči na trénera. Sú určite hranice, ktoré by sa v rámci slušnej konverzácie jednoducho nemali prekročiť. „Tú otázku nemyslíš vážne.“   

„Ale myslím, Harry. Ako dlho? Rok?“

„To je súkromná vec.“

„Pokiaľ hráme o titul Majstra Európy tak ani nie. Si mladý chlap. Myslíš, že neviem, že pokiaľ si chlap občas nevrzne, tak sa cíti nesvoj?”

„Takže podľa teba mám ísť za Justinom a skočiť s ním do postele? To má byť celý kľúč k víťazstvu o titul?“

„Len tvrdím, že by si sa mal možno viac uvoľniť, kedysi sa nestávalo, že by si nechytil strelu a teraz...?“

„Nesúvisí to pri Merlinovi so sexom!“ To sa už Harry postavil a naštvane odpochodoval ku skrinke a nalial si elixír na upokojenie. Neznášal to slovo na S. Bolo mu zle len, keď videl porno alebo nejaký erotický časopis. Iste že si dopomáhal s uvoľnením, keď potreboval, ale nemal z toho potešenie ako kedysi.  

„A s čím to súvisí? S Malfoyom?“ tréner sa pomrvil v kresle a upriamil pozornosť na svojho zverenca. Harry mal nepríjemný pocit, že práve sem smeroval celý ich rozhovor.

Tréner tak, ako všetci v tíme vedeli, čo sa stalo. Zachary vyžadoval stopercentnú úprimnosť a pokiaľ sa stalo niečo vážne niekomu z hráčov, podelil sa o problémy. V tomto prípade sa to stalo aj Harrymu a aj keby najradšej nikomu o danej situácií nemusel hovoriť. Hanbil sa, ako naletel. Hanbil sa, že sa niekomu podarilo takto okato a dlho ho vodiť za nos. Bolo to ponižujúce, ale spoluhráči to zobrali pomerne dobre a Draca odvtedy nespomínali.

Tréner mal vždy k Harrymu svojský vzťah aj keby to pred nikým nepriznal a snažil sa robiť stíhačovi sem-tam malé ústupky oproti ostatným hráčom.  

Tak ako v tejto situácii. Harry mlčal a vypil na ex dva flakóny. Všimol si trénerov pohľad, ale naštval ho a teraz mu to bolo jedno.

„Mal by si to obmedziť.“ Reagoval tréner, keď si Harry utrel chrbtom ruky pery a opäť si sadol oproti nemu. „Chceš vedieť, ako sa má?“ Tréner si prehliadal stíhačovu tvár.

„Je mi jedno, ako sa má.“

„Preto ho každý zápas hľadáš na tribúnach medzi divákmi?“

Harry mlčal a skúmal svoje odreté prsty na pravej ruke.

„Harry, nepovedal som ti to, pretože nikdy som necítil, že je tá správna príležitosť, ale na túto tému to nebude asi nikdy. Vedel si, že aj môj brat mal ten istý problém ako Draco? Len keď sme boli malí vtedy boli iní doktori a nevolali sme to nejakými pojmami ako v súčasnosti.“

„Mal?“ Harry prekvapene pozrel. Toto o Zacharyho rodine skutočne nevedel. 

„Áno. Už nežije. Dostal sa do potýčky a v jednom hostinci prišiel o život. Vieš, Harry, nesmieš sa na to pozerať, ako len na Dracovu voľbu. Treba mu s veľa vecami pomôcť a nasmerovať ho správnym smerom.“

„Radšej by umrel, ako by mal ísť s niečím takým k odborníkovi.“

„Chceš mu napísať list?“

Harry neveril vlastným ušiam.

Mal pocit, že celý svet... nie, nie celý svet.

Celý vesmír sa spojil a za úlohu majú podsúvať mu Draca Malfoya na zlatom podnose. Veď ho klamal.

Podvádzal. Čo bolo skutočné a čo iba hra... Akú úlohu vôbec hral v jeho živote. Ako sa mu mohol po tom všetkom ozvať.

„Chýba ti?“

Harry sa odvrátil a ďakoval, že už vypil elixír a jeho emócie sa stiahli niekam hlboko dovnútra.

Bez Draca ako keby stratil zmysel života. Preto sa mu tak darilo prvé zápasy v Anglicku, keď s nim ešte Draco bol. Jeho prítomnosť na tribúne ho dokázala vygradovať k neuveriteľným výkonom.  A či mu chýba? Stupídna otázka. Snaží sa na neho nemyslieť. Na jeho vôňu a teplú pokožku, keď sa k sebe v noci túlili. Na jeho smiech, keď sedeli na gauči a spoločne sledovali nejaké strelené muklovské komédie. Na jeho motanie sa v kuchyni, keď Harry varil a Draco ho rozčuľoval neustálim kontrolovaním a vypytovaním sa.

Na začiatku si myslel, že to prejde. Nenávisť a zlosť boli predsa také silné. Ale aj sa bál. Predsa len Draco bol chorý. Mal nemoc a bolo mu treba pomôcť. Harry videl fotografie, ktoré sa podarilo novinárom zachytiť a Draco na nich nevyzeral dobre. Bol ešte viac chudší a bolo vidieť, že sa straní spoločnosti. A potom tá návšteva Dracovej matky, ktorej sa očividne tiež vyhýbal a nechcel sa zverovať s problémami. Čo ak sa mu mohlo niečo stať. Niekto mu mohol ublížiť.

„Harry, si človek s dobrým srdcom. Skús ho použiť ešte raz. Verím tomu, že to čo si sa dozvedel muselo byť strašné, ale možno práve ty mu vieš pomôcť dostať sa z toho začarovaného kruhu.“

„Nemôžem mu len tak napísať. To nejde.“

Zachary sa zodvihol a potľapkal Harryho po ramene. „Choď sa vyspať, chlapče. Nechcel som ťa rozrušiť, ale mal som pocit, že posledné týždne sa uzatváraš do seba a potreboval som sa s tebou porozprávať. Dobre vieš, že som sa aj minulý týždeň snažil od Billa vydolovať čo sa s ním deje.“

Harry pokýval hlavou, keď si spomenul ako Billa Wertha ich odrážača tréner odchytil hneď po zápase a v hotelovom salóniku strávili približne dve hodiny, pokým mu zverenec povedal, že je všetko v poriadku, len mu frajerka vypisuje nech sa už vráti domov.

Tréner posledný krát skontroloval svojho stíhača a odišiel do svojej izby. Harry osamel a opäť sa v ňom rozbúrili myšlienky ozvať sa a zistiť, ako sa Dracovi darí. Už aj pár krát chytil do rúk pergamen, ale nakoniec ho odložil zase na stôl.   

. . . .  

Finále Majstrovstiev Európy, Štokholm jar 2017, o pár dní neskôr.

Do posledného kola sa prebojovali hosťujúci Švédi a niekoľko krát porazené, ale stále vytrvalé anglické mužstvo. Všetci členovia anglického družstva stáli nastúpení pred trénerom, a ten si neodpustil ani teraz svoj tradičný motivačný príhovor. Potom ich poprosil o päť minút ticha, aby sa všetci skoncentrovali.

Rev z tribún bolo počuť až do šatni. Domáci Švédi obsadili takmer celý štadión a už niekoľko minút počas čakania na oba tímy hlasno spievali svoje švédske piesne, búchali nohami a trúbili na trúbky, ktoré si všetci priniesli.

„Znie to dosť desivo,“ prehovoril Justin, ktorý si snažil ešte posledný krát naniesť na boľavé rameno hojivú masť. „Bučia ako Grarohi. Myslím, že nás tu moc nechcú.“

„Hlúposť. Zvládli ste horšiu atmosféru, keď ste hrali proti Ballycastelskím Netopierom. Toto tu je pohoda,“ prehovoril tréner, ako by sa nič nedialo a išlo o úplne štandardný zápas.

Hráči sa pozreli jeden na druhého. Tréner ich mal motivovať, ale toto bola predsa len pomerne veľká lož. Švédi kričali a bučali, ako keby chceli štadión zdemolovať ešte pred zápasom.

„Majú aj transparenty, ale je to po švédsky nerozumiem tomu,“ ozval sa Bill, ktorý bol na poste odrážača, „ááá, hentomu rozumiem. Ten kvôli nám dali do angličtiny, sú to zlatíčka.“ Bill sa začítal a otočil sa dozadu na svojho spoluhráča. „No, Harry, ty si tu pomerne nepopulárny.“

Na to sa aj ostatní vyklonili a pozreli cez plentu a dostal sa im výhľad na obrovský a preplnený štadión.

„Iba sa sústreď.“ Zachary prešiel k Harrymu, ktorý sa jediný nesnažil vykloniť a pozrieť sa, ako to tam vyzerá. „Nevšímaj si ich.“ Opäť ho potľapkal po pleci, ako to zvykol robievať. „Mysli iba na zlatú strelu.“

„Už je čas.“ Oznámil im mladý Švéd. Všetci anglickí hráči nasadli na metly a vleteli na štadión.

„Čo hovoríš na počasie?“ snažil sa Justin prehlúšať rev domácich a napadla ho prvá vec, ktorú sa opýtal Harryho.

Ten zodvihol hlavu a až teraz si uvedomil, že dnes majú zamračené a ako keby malo byť tesne pred búrkou.

Počkali na príchod domáceho tímu. Štadión sa otriasal v radostných ováciách. Tesne pred začatím ešte poprial obom tímom veľa šťastia Švédsky Minister Mágie a hra sa mohla začať.

Harry sa snažil so všetkých síl, ale strelu ani len nezahliadol. Sledoval druhého stíhača, ale ten na tom bol rovnako. Bolo to frustrujúce. Chcel, aby vyhrali. Chcel priniesť Jamesovi zlatú strelu. Chcel, aby bol na neho jeho syn hrdý. A taktiež chcel Dracovi dokázať, že je tisíckrát lepší ako všetci tí, s ktorými sa pelešil po posteliach.

„Dlho takéto tempo nevydržíme.“ Prehovoril na Harryho najbližší spoluhráč a celou silou odrazil dorážačku. Zápas trval už dve hodiny a všetci boli maximálne vysilení a premrznutí. Harry lietal ponad tribúny a snažil sa nevnímať nadávky a bučanie divákov. Bolo to snáď po prvýkrát čo sa nepozrel na tribúny a aspoň zo zvyku nehľadal medzi všetkými tvárami tú jeho.

A potom sa to stalo. Uvidel ju. Zableskla sa v dolnom rohu hneď vedľa nohy švédskeho odrážača. Harry na stotinu sekundy pozrel na druhého stíhača ten, ale celú dobu pozeral inde, tak išiel na to. Vyštartoval a rútil sa jej smerom. Už ju skoro mal, už takmer... už takmer boli Majstrami Európy, keď ho vyrušil krik neďaleko od neho. Rýchlo sa pozrel tým smerom zbadal, že jeden zo Švédskych triafačov padol z metly a rútil sa dole. Zaklínadlá, ktoré na jeho telo boli zasielané v silnom vetre nepomohli. Harry automaticky stočil metlu a zrýchlil, aby sa dostal pod padajúce telo a stihol ho zachytiť. Tak sa aj stalo. Telo protihráča mu takmer zlomilo vlastnú metlu, ale dokázal ho udržať a pristál spolu s ním na studenej zemi.

„Wau. Vďaka,“ švédsky hráč sa postavil na nohy a potriasol Harrymu rukou, „zachránil si mi život. Vďaka, Harry.“ Harrymu až teraz došlo čo spravil. Pozrel sa hore a videl ako jeho naštvaní spoluhráči mieria k zemi.

„Čo to malo kurva znamenať?“ ozval sa naštvaný Bill, jeden z odrážačov. „Už sme skoro vyhrali a ty sa namiesto toho rozhodneš zachrániť toho idiota?? To ako vážne??!“

Harry chcel niečo povedať, ale nebolo by ho počuť. Všetkými tribúnami sa začal ozývať zborový pokrik. Nerozumel mu. Ale ľudia tlieskali ešte viac ako na začiatku.

Švédski spoluhráči zamierili k svojmu takmer mŕtvemu členovi a potľapkávali ho po pleci. Harrymu na znak vďaky každí urobil nejaké svojské gesto, jeden zasalutoval ako muklovský námorník, druhý vztýčil palec hore, ďalší sa snažil o pukerlík.

„Všetci hore,“ nakázal rozhodca, „hra pokračuje o tri minúty.“

Až vyššie si Harry uvedomil čo to začali Švédi teraz hulákať.

„Ja odpadnem, Harry. Ako to robíš?“ Anglický hráč sa zasmial nad davmi ľudí, ktorí prevolávali Harryho meno.

Usmial sa. Skutočne po dlhej dobe sa musel usmiať. Bolo mu jedno aj keby nevyhrali zápas. Ľudia mu mávali a ďakovali za záchranu svojho kapitána.

Pohľadom až teraz vyhľadal Hermionu a Rona. Netrvalo mu to dlho. Ich tým mal červené dresy a fanúšikovia mali zase červené šály a tričká. V záplave žltej, ktorá bola farba oponentov našiel tých pár verných bodiek, ktoré fandili Anglicku veľmi rýchlo.

Ron bol celý červený od vzrušenia a divoko Harrymu mával. Hermiona sa usmievala od ucha k uchu a mávala a vyskakovala s červeným šálom ako sedemročné dievča.      

Pozrel na ďalšiu bodku a keď prišiel bližšie zbadal ženu s pomaľovanou červenou tvárou a prefarbenými červenými vlasmi. Žena mala vlasy zastrihnuté do mikáda a... Zdalo sa mu to alebo to bola... Pansy??? Pozrel vedľa a tam stál s pomaľovanou nahou hruďou Blaise a obidvaja práve odpíjali z fľaše a na niečom sa divoko bavili.

Harry stuhol. Keď to bola Pansy a Blaise... že by...?

Harry nechcel už pozerať po divákoch.

Ostávalo niekoľko sekúnd a opäť sa začne hra. Potreboval sa sústrediť. A predsa... sledoval ostatné červené bodky na tribúnach.

Rodinky s deťmi, ktoré mali na sebe obrovitánske červené klobúky, skupinu asi tridsiatich chlapov, ktorí mali všetci na hrudi jedno písmeno a vytvárali tak nápis ich družstva.

Potom ho našiel.

„Harry, koncentruj sa,“ zakričal na neho spoluhráč, „desať sekúnd do hry.“

Ale on nevnímal. Chvíľu mal pocit, že si jeho mozog začal vytvárať vlastné predstavy. Možno sa udrel do hlavy počas hry a toto je dôsledok.

Oči upieral na blondína, ktorý ho prepaľoval pohľadom. Harry sklonil hlavu a za sekundu zase vyhľadal miesto, kde... stále tam bol. Nebola to halucinácia.  

Dracovi na tvári pohrával úsmev a Harry presne vedel, čo znamená. Ako keby aj takto na diaľku počul, čo by Draco v tejto chvíli hovoril.

„To by si nebol ty, však, Potter. Na dosah titul Majster Európy a namiesto toho sa rozhodneš pomôcť súperovi. Také... chrabromyľské.“

Draco si pritiahol bližšie červenú šálu, ktorá jediná napovedala, ktorému tímu fandí. Čierny kabát mu bol voľnejší, ako tomu bývalo kedysi a celá tvár signalizovala, že sa Draco dlho nevyspal. Ale aj tak od neho Harry nevedel odtrhnúť oči.

Prišiel.

Prešla ním vlna vzrušenia a cítil, ako mu vrie krv v žilách. Odtrhol sa pohľadom od Draca a sledoval oblohu. Dnes museli vyhrať.

 

. . .

Šatne Anglického tímu, Štokholm, zima 2017 ten istý večer.

„Milujem ťa, vážne. Len to nepovedz, Lore.“ Zažartoval Zachary a tretíkrát za večer pobozkal Harryho do vlasov a odpotácal sa k Justinovi, ktorý počas zápasu nepustil ani jednu prehadzovačku a bol aj vyhláseným za najlepšieho hráča celých majstrovstiev.

Harry sa porozhliadol okolo seba a spokojne dopil svoj štvrtý pohár šampanského. Vyhrali. Harry chytil strelu asi pol hodinu po vynútenej prestávke a záchrane súpera. Teraz si už len užívali eufóriu a zábavu. Polovica tímu už bola príliš opojená alkoholom, spievali a posielali patronov všetkým známym na akých si len spomenuli.

Harry poslal Jamesovi správu hneď, ako sa mu naskytla chvíľa súkromia. Teraz keď zvládli niekoľko rozhovorov a sériu fotení sa už mohli oddávať len zábave a veľa fľašiam alkoholu.

„Páni, páni...“ snažil sa tréner prehlúšať svojich zverencov, „teraz mi oznámili, že sa môžeme presunúť do salóniku, kde je oficiálny banket, takže brzdite s tým šampanskými zvlášť ty, Bill, čakajú vás tam vaše drahé polovičky a rodinní príslušníci, ktorí očakávajú že ešte zvládnete prehodiť zopár slov. Nasledujte Inge,“ ukázal na mladú hostesku, „odvedie vás ku krbu a dúfam, že si neurobí nikto hanbu svetového formátu. Justin, tie chrániče sa k saku a kravate nehodia, vyzeráš ako idiot.“

Všetci sa postupne dostali na oficiálnu oslavu víťazstva, kde k Harrymu pribehla Hermiona s Ronom a obidvaja sa mu hodili okolo krku.

„Kamoško, ty si frajer.“ Ron búchal Harryho po chrbte. „Kde je pohár? Môžem sa s ním odfotiť?“

„Potteeer!“

Harry započul pišťanie a uvidel, ako k nemu beží žena s červeným mikádom, očividne už dosť pod vplyvom čohokoľvek. Hodila sa mu okolo krku a vlepila mu pusu na líce. Odtiahol sa od nej a až teraz si všimol, že na celej tvári mala nakreslený znak ich tímu. Mal sa na ňu hnevať, ale bol príliš šťastný na to, aby to dnes dokázal.

„To bolo vážne perfektné,“ nakláňala sa k nemu, a popritom si odpíjala z poháru, „v tom momente, ako si prestal nasledovať strelu a vybral si sa iným smerom, no myslela som si, že ťa zabijem.“

„Hej, Harry, ako si vôbec vedel, že strela pôjde tým smerom,“ Hermiona si zobrala od čašníka pohár šampanského pre seba a Rona. „Veď to bolo úplne nepravdepodobné.“

„Strela ku konci hry neovládala samú seba,“ vysvetľoval Harry, „uvedomil som si to, keď sme ju obidvaja nasledovali desať minút po celom štadióne a ani jeden sa k nej nevedeli viac priblížiť. Spomenul som si na podobný prípad, ktorý sa stal v roku 1967 v Birmingheme. Počas zápasu bolo vtedy podobné počasie a strela sa dostala do vzdušného víru do tromboru. Bola to tá istá situácia a aj vtedy strelu vietor vymrštil z tromboru hore, tak som mal proste náskok a mohol ju skôr chytiť.“ Harry vysvetlil svoj počin.

„Nikdy by som nepredpokladal, že čítanie a meteorologické javy ti pomôžu k víťazstvu,“ Harry zmrzol na mieste. Ten hlas... Nepočul ho už celé mesiace. Pomaly sa otočil za seba, „a že prvýkrát nevyhráš bezhlavým vrhaním sa do nebezpečenstva.“

Nastalo nepríjemné ticho, ktoré prerušila Pansy. „No decká, neviem ako vy, ale pri tamtom bufetovom stole dávajú neuveriteľné lososové jednohubky a ukážem vám, kde dostanete taký šnaps, že vám vypadajú chlpy z nosa.“

Hermiona sa na Harryho usmiala a stisla mu jemne ruku, „Keby niečo, budeme hneď vedľa.“

„Ahoj.“ Prehovoril Draco a premeriaval si Harryho. Blondín mal na tvári slabý úsmev a jemne točil v rukách pohár s vodou.

Opäť nastalo ťaživé ticho, ale Draco sem prišiel s určitým cieľom a nehodlal sa vzdať. „Ten oblek ti vážne sedí. Ten kto ti ho vybral má dobrý vkus.“

„Asi. Ten kto mi ho vybral povedal, že v ňom mám pekný zadok.“ Harry sledoval Dracovu tvár a krivky tela. Až teraz si uvedomil, ako mu chýbal. „Nepredpokladám, že si mal lístky na finále kúpené sedem mesiacov dopredu.“

„Nie. Pansy a Blaise áno, ale ja nie.“

Harry očami vyhľadal trénera, ktorý sa rozprával s novinármi a na malý moment zodvihol zrak a pozrel priamo na Harryho a Draca, a potom sa opäť venoval rozhovoru.

„Zachary?“ Harry to mohol tušiť.

„Písal mi pred pár dňami. Ponúkol mi lístok s tým, že jeho matka je už staršia a radšej si vypočuje zápas z rádia. Mimochodom... gratulujem.“ Draco pozdvihol pohár vody a odpil si.

„Nepiješ?“ Harry hlavou mykol k poháru s čistou vodou. „Môžem ti zobrať šampanské.“

„Radšej nie. Po alkohole je to ešte horšie.“

Harry pochopil hneď, ako to Draco myslel. Nechcel ho poslať preč, ale ani nevedel ako ďalej.

„Môžeme sa porozprávať v súkromí?“ Draco naznačil, aby odišli na chodbu. Obidvaja smerovali von zo sály plnej ľudí, ale len zopár očí si ich všímalo, väčšina im nevenovala žiadnu pozornosť.

Spoločne vyšli na tichú chodbu a Draco ukázal na najbližšie dvere, kde bola ceduľka konferenčná miestnosť. Zmizli za dverami. Ocitli sa v tmavej miestnosti plnej stoličiek. Harry prútikom rozsvietil jedno chabé osvetlenie a chytil do ruky lem Dracovho saka, ťahal ho dopredu na miesto, kde začínala prvá rada stoličiek. Zrejme na tom mieste sa rečnilo a podávali výklady k seminárom.

„Tak. Meral si takú dlhú cestu kvôli zápasu?“ Harry si premeriaval Draca v slabom osvetlení. Z diaľky k nim doliehal ruch baviacich sa spoluhráčov a ich rodinných príslušníkov. „Alebo máš neuveriteľnú chuť na švédskeho sleďa?! Viem, že ryby nemáš rád, takže..?“

„Chcel som sa porozprávať.“

„Rozprávaj. Počúvam...“

Draco ostal zaskočený. Čakal, že Potter bude robiť problémy, a že hneď upozorní ochranku, aby ho vyviedli von. Teraz dostal príležitosť konečne s ním hovoriť a nevedel, ako začať a čo vôbec mu má povedať. Šok prekonal rýchlo a pokračoval.

„Nie, klamem. Chcel som proste byť pri tebe.“ Draco urobil krok k Harrymu no ten o jeden krok ustúpil, „Ja... som potreboval byť pri tebe.“

Harry sledoval tmavé kruhy pod očami a unavený pokožku. „Kedy si naposledy spal?“

„Asi dva dni dozadu.“ Draco sa dosť zvláštne a desivo zasmial. „Začal som behávať. To ma dokáže jediné zničiť tak, že padnem do postele unavený a schopný nemyslieť toľko...“ Draco skúmal Harryho tvár, „nemyslieť toľko na sex.“        

„Čiže si sa rozhodol to nejak riešiť?“ Harry vedel, ako je ich rozhovor čudný a neosobný. Obidvaja ako keby opatrne našľapovali na zamrznutom jazere a báli sa, kto z nich šliapne silnejšie, kryhu rozbije a obidvoch potopí.

„Dá sa to tak povedať. Veľa cvičím a dosť často navštevujem Pansy. Stále mi tvrdila, že nemám byť sám a mala pravdu, potom to bolo ešte horšie.“

„A teda,“ Harry sa zastavil a rozmýšľal či vôbec chce vedieť odpoveď na svoju ešte nepoloženú otázku, „ako dlho si nemal...“

„Štyridsať dní.“ Draco vedel, že je to pre nezainteresovaného človeka asi málo. V Harryho očiach určite. Pre neho to bola celá večnosť.

„To je... to je vážne super.“ Harry skúmal očami miestnosť len, aby sa nemusel pozrieť do tých šedých očí, ktoré tak zbožňoval.

„A ty?“

Draco vedel, že nemá právo na podobné otázky, ale potreboval to vedieť. Keď neboli spolu vnímal celý ošiaľ okolo metlobalu a celý ošiaľ okolo Harryho inak. Počul, ako o ňom ženy a muži hovoria. Nepáčilo sa mu to. Kedysi na podobné veci nemal čas, ale teraz mal pocit, že vnímal všetko okolo Harryho osoby stokrát silnejšie.

Fanúšikov, ktorí mali na lícach napísané – Harry, milujeme ťa. Kolegov v práci, ktorí ho oslavovali a spoluhráčov, u ktorých by dal Draco ruku do ohňa za to, že sa o niečo s Harrym aspoň jeden pokúsil.   

„A ty? Kedy naposledy?“ Draco čakal svoju odpoveď a ani nežmurkol. Nevedel, ako sa zachová, keď sa dozvie to, čo mu Harry povie.    

„Naposledy s tebou.“ Harry popravde odpovedal.

Draco vydal tichý výdych a opäť nastalo ticho.

Chvíľu narušil iba hlas Zacharyho, ktorý mal očividne v tomto momente žoviálny príhovor.  

„Ako sa cítiš?“ Harry skladal slová, ale až teraz si uvedomoval, keď sa na bývalého priateľa pozeral, že mal asi Zachary pravdu. Mal sa možno na to pozrieť z iného pohľadu a možno sa mal viac zaujímať o Dracov stav. Vždy sa každému snažil pomôcť a od vlastného partnera dal ruky preč.

„Kurevsky nadržaný. Inak to ide.“ Draco sa usmial a snažil aspoň počas druhej vety nahodiť ľahký smiech.

„Môžem ti pomôcť.“ Harryho veta bola skôr oznam, nie otázka.

Draco, ako keby neveril vlastným ušiam a radšej nič nepovedal. Bál sa pokaziť už takto krehkú konverzáciu.

Potter k nemu pristúpil a položil mu dlaň na rýchlo sa dvíhajúcu hruď. Malfoy mal pocit, že mu srdce pri silnejšom náraze proste vyletí z hrude.

„Harry, čo to robíš?“ spýtal sa Malfoy, keď mu začal Harry rozopínať gombíky. Známe pery sa jemne pritláčali na pokožku a bozkávali odhalené miesta. 

„Nemal som ťa tak dlho,“ šepol Harry a Draco v jeho hlase skutočne cítil priam bolestnú potrebu.

Potter premiestnil svoje ruky na pracku od opasku a dlaň vsunul cez medzeru, ktorú vytvoril a mohol nahmatať Dracov tvrdý penis. Teplo ho na pár sekúnd ohromilo a dotkol sa Draca na jemnej pokožke.

„Harry...“ Draco sa snažil odsunúť rýchle a šikovné ruky, ktoré mu začali hladiť a stláčať tvrdú erekciu. Potter sa nedal odbiť. Pocit nadšenia, aký mal z výhry a do toho ten moment, keď uvidel Draca. Musel to spraviť. Snažil sa a on mu veril. Veril mu, že toto – ten moment - keď sa rozhodol za ním prísť, musí znamenať, že sa chce zmeniť. Zmeniť len kvôli nemu.

Niekoľko minút si len obidvaja dýchali do tváre, lícami a perami dotýkali toho druhého a obtierali sa o vzrušené rozkroky. Draco v tom momente len mohol hádať, že bol Potter na tom so vzrušením rovnako.

Celý vlhký a tvrdý a orosený. Bolestne prekrvený a nedočkavý. Žaluď skuhrajúci po zovretí tesných pier a jazyk, ktorý sa chce dostať aj do najmenšej štrbinky.

„Harry.“ Draco len šepol meno druhého muža a Harry v tom jednom slove rozpoznal neuveriteľnú prosbu - prešukať tých pár hodín, ktoré im ostávajú do svitania.

Harry si kvokol a zobral do pusy Dracov penis. Cítil na jazyku, že Draco hovoril pravdu, Skutočne bol tesne pred orgazmom. Zlízal Dracove kvapky na orosenom penise a vnoril sa hlbšie, kde nasával a ovoniaval. Vdychoval osobnú vôňu. Rukou hladil trasúce sa stehná a jazykom oblizoval špičku prekrveného penisu.

Netrvalo to ani minútu a Malfoy vyvrcholil Harrymu do úst. Ešte s trvajúcou silnou triaškou si kvokol aj druhý muž a pozerali tak na seba z rovnakej úrovne.

Blondín sa snažil upokojiť svoj dych. Nečakal, že sa niečo podobné stane a že nastane taký nádherný pocit úľavy.

„Lepšie?“ Harry sa usmial a pohladil Draca po líci. Ten sa oprel do teplej, ale tvrdou hrou odretej dlane svojho bývalého priateľa a len si užíval okamih.

Harry chytil svoj prútik a zamkol dvere.

Vyslúžil si tak Dracov začudovaný pohľad. „Banket. Vyhral si im zápas budú ťa hľadať...“

„Poradia si bezo mňa.“ Harry si začal rozopínať košeľu a uvoľňovať kravatu. Hlavou mi prebehla myšlienka – tak dlho – a strhával oblečenie ešte rýchlejšie.

Draco pochopil a priblížil sa k Harrymu a svojou váhou si na neho ľahol. Odstránil kravatu, rozopol košeľu a celý hrudník systematicky oblízal. Harry sa zvíjal od rozkoše, ale po chvíli druhého muža pregúlil pod seba a vtesnal sa mu medzi nohy. Sadol si na päty a sledoval odovzdaného Malfoya pod sebou. „A ako víťaz si beriem svoju odmenu.“

Draco pochopil a ešte viac rozkročil nohy, aby sa na neho Harry mohol dostatočne natisnúť. Nedokázal myslieť. Nedokázal takmer ani dýchať.

„Nevieš si predstaviť, ako dlho som po tomto túžil.“ Zašepkal Harry do druhého ucha, keď sa zbavovali oblečenia a jeden druhého vášnivo hladili a bozkávali.

„Ver mi, že viem.“ Draco vysunul jazyk z vlhkých a teplých úst a vzoprel sa na lakťoch, keď mu Harry začal vyzliekať nohavice. Tvrdý koberec na zemi ho tlačil a svrbel na lakťoch a dlaniach, ale Draco sa snažil vnímať len ruky, ktoré si ho pritiahli bližšie a penis, ktorý sa postupne do neho konečne vnoril a spôsoboval mu vytúženú rozkoš. Trochu to bolelo, ale i tak pociťoval extázu už len z pomyslenia čo tu teraz robia. Nevydržal dlho. Vyvrcholil o ďalšiu minútu neskôr. Harry v ňom ostal ešte chvíľu dlhšie a krátkymi prírazmi docieli svoj vlastný orgazmus a vystriekal sa dovnútra.  

Zvalil sa spokojne na spoteného Draca a snažil sa zapamätať si tento okamih. Šťastie ním prúdilo ako šialené. Zatiaľ čo oni obidvaja ležali úplne nahí, spotení a ulepení od ich telesných tekutín, hneď vedľa sa desiatky ľudí bavilo a smialo a ani netušili, kde zmizol jeden z majstrov Európy.

Harry sa, ale rozhodol predĺžiť si tento okamih a keďže sex nemal skutočne dlho potreboval ešte.

Pritiahol si Draca do bozku a rukami mu ešte viac roztiahol nohy a vtesnal sa medzi tie krásne stehná ešte tesnejšie. Hladil jemnú pokožku Dracových stehien a prešiel na útle boky a ploché brucho. Miloval Dracove telo. Tesnosť a jemnosť v jednom.

„Chcem ešte,“ Draco si vyložil jednu nohu na Harryho rameno a úplne odovzdane a pomerne vulgárne sa  mu nastavil.

Harry iba pokýval hlavou a napľul si do ruky a sliny rozotrel po svojom opäť tvrdom vtákovi. Sledoval muža pod sebou a vedel, že podobné veci ho nenechajú pokojným.

„Aj ja,“ Potter pomerne hrubo vošiel do druhého tela a obidvaja v jednom momente hlasno vzdychli.

Bolo to príliš na obidvoch. Vedľa sa konala oslava víťazstva anglického tímu a oni tu vzdychali, obtierali sa o seba a šukali na koberci vo vedľajšej miestnosti.

Obidvaja mali radšej tvrdší sex, tak Harry vedel, čo bude Draco vyžadovať aj teraz pre úplné uspokojenie. Jemne ho chytil pod krk, vystrel sa tak, ako mu to daná poloha dovoľovala a prirážal do tela pod ním, čo mu sily stačili.

Malfoy sa zmietal v extázy pred prichádzajúcim orgazmom a Harry sa snažil nevyvrcholiť tesne pred ním. Snažil sa myslieť na výsledky metlobalu, ale Draco si počas toho ako do neho prirážal, presunul Harryho ruku z krku a prsty si vložil do pusy a oblizoval teplým jazykom.

Harry sa pozrel na Draca, na jeho krk a líca, ktoré mal celé červené, z očí mu stekali jemné slzy zo silných emócií, ktoré prežíval a doslova pod ním kňučal a stonal takmer ženským hlasom.

„Už,“ Draco oblizol a vsal medzi pery Harryho prostredník a v tom momente cítil, ako ním prešla vlna a hneď na to ďalšia pretože Potter sa nezastavil a šukal ho ďalej. Boky mu vystrelili vyššie a vykríkol na celú konferenčnú miestnosť. Jeho semeno sa mu dostalo až na bradu a líca.

Zvíjal sa od rozkoše a nevedel prestať. Vzdialene si uvedomoval, ako nad ním Harry silno stená, skuhre a vzdychá. Harry sa tesne pred orgazmom nahol k druhým perám a obtreli sa jazykmi a obidvaja počas toho zanechali na sebe sliny toho druhého.

Harry dvakrát prirazil z celej sily a vnímal, ako skríkol. Priložil si dlaň na pusu hneď, ako sa zbadal a spokojne si ľahol na ulepené telo pod ním.

. . .  

Dom Draca Malfoya, Kensington, Londýn, o rok neskôr. 

„Čo to dnes bude?“ Nahol sa Draco cez Harryho rameno a pozrel sa, čo mu priateľ pripravuje na večeru.

„Jahňacie s mätovou omáčkou.“ Harry skontroloval, že sa mäso dostatočne rozpadá a spokojne odložil pekáč s jahňacinou.

„To milujem.“ Draco vtisol bozk na partnerove líce a začal si rozväzovať kravatu.

„Ja viem.“ Harry sa otočil na Draca a sledoval ho. „Čo tak neskoro?“

„Pred odchodom ma zastavil šéf vraj dostali zásielku z ministerstva a nikto iný nebol v tom momente po ruke, tak som mu ešte spravil rozbor a išiel domov.“ Draco sa unavene zvalil na stoličku a privrel oči.

Harry sa potichu prikradol k Dracovi a kvokol si pred neho. Už začal rozopínať zips, keď ho zastavila štíhla ruka.

„Teraz nie, zlato.“ Draco vstal a obišiel kľačiaceho Harryho. „Idem do sprchy.“

Harry prekvapene zažmurkal. Necítil sa vo svojej koži. Popravde na sex teraz nemal príliš chuť, ale snažil. Odvtedy čo boli opäť spolu sa vážne snažil, aby Dracovi sexuálne vyhovel, kedy len to bolo možné.

Prečítal si všetku možnú literatúru, riešil to s Hermionou a Pansy a mal dojem, že párkrát sa mu už takmer podarilo Draca presvedčiť, aby spolu navštívili odborníka, ale potom si Malfoy, ako obyčajne našiel výhovorku a zmenil tému.

Harry si skutočne na začiatku myslel, že by to mohlo fungovať.

Draco prišiel domov z práce a Harry na neho čakal a vydržal aj keď si ho priateľ bral štvrtýkrát za jeden večer. Vypil zopár elixírov na regeneráciu a zase bol v poriadku a ďalší deň sa to mohlo opakovať. 

Odložil metlobal na druhú koľaj a povedal si, že v tom Draca nenechá a pomôže mu. Sám Malfoy predsa prišiel so žiadosťou o pomoc v ten deň, keď vyhrali Majstrovstvá Európy.

Harry nasledoval Draca po schodoch až do spálne. „Niečo sa stalo?“ Harry si sadol na posteľ a sledoval, ako sa blondín vyzlieka a ostáva iba v spodnom prádle a zháňa uterák.

„Malo by?“ Draco podráždene odsekol a prehodil si uterák cez plece.

„No, nechcel si vyfajčiť.“ Harry aspoň v duchu nad sebou zakrútil hlavou. Takto si svoj romantický život skutočne nepredstavoval. „Čo sme spolu tie mesiace, taká situácia sa ešte nestala. Okrem toho vrátil si sa neskoro z práce... takže...“

„Takže čo?“ Draco hodil uterák niekde za Harryho. „Čo tým svojim neohrabaným potter-koktaním chceš povedať?!“

Harry mlčal a zobral do rúk uterák, ktorý po ňom Draco nešikovne hodil.

Dlho sa necítil tak osamelo a bezradne.

„Alebo mi zase chceš dať do čaju veritasérum?“ Draco bol vytočený. Temperamentnejší bol predsa len Harry z ich dvoch a on vedel, krotiť svoje emócie, ale posledné týždne to bolo ťažké.

„Už stokrát som povedal, že ma to mrzí. Povedal si, že ideš na noc k Pansy a ona o ničom nevedela. Čo som si tak asi mohol myslieť?“

„Skús ma stále nesledovať a dať mi aspoň trochu priestoru.“ Malfoy prešiel do kúpeľne a pustil sprchu. Harry sa tej noci nedozvedel, prečo Draco od neho odmietol sex a v tichosti si ľahli vedľa seba a skúšali obidvaja zaspať.

. . .

Londýn, kaviareň, o pár týždňov neskôr.

„Klame mi, Hermiona.“ Harry sedel vedľa svojej kamarátky v muklovskej kaviarni a obidvaja už čakali na cafe latte a dvojité espresso. „Viem, to.“

„Harry, použil si aj veritasérum a hovoril pravdu.“

„Možno som sa pýtal zle. Mohol mať iba šťastie. A vyvliekol sa z toho ako pravý Slizolinčan.“   

„Harry, počúvaš sa? Pozri, tvoj vzťah s Dracom bol a vždy ostane netradičný, ale nehľadaj vo všetkom zradu a neveru...“

„Nevieš o čom hovoríš.“ Harry smutne pozrel na svoje dvojité espreso a zdalo sa mu alebo mu čašníčka pripísala na servítku svoje meno. „Žiť s niekým takým...“

„Sám si dobrovoľne do toho išiel, Harry Potter. Teraz mám pocit, že sa z toho snažíš zdupkať.“ Hermiona chytila Harryho ruku do svojej. „Pozri, Harry. Podľa toho čo hovoríš ide všetko len o tvoje prehnané a áno neurážaj sa, prehnané vnímanie. Skús mu veriť.“

„Je to ťažké.“

„Dôvera je najťažšia vec vo vzťahu, Harry.“

. . .

Dom Draca Malfoya, Kensington, Londýn, 2018.

Ach, áno.

Naša „Druhá šanca“ ako to nazvali novinári bola pre oboch asi najťažšie obdobie. Prvé týždne boli úžasné. Boli sme plní nedostatku toho druhého a nevedeli sme sa nabažiť spoločných chvíľ.  

Neskôr, ale prišiel zlom, ktorý každý vnímal po svojom.

Harry sa upol na snahu pomôcť mi a odložil tak všetko stranou.

Svoju kariéru. Priateľov. Dokonca aj Jamesa.

Jeden víkend si Jamesa neprebral, pretože mal pocit, že má byť so mnou len sám a snažil sa so mnou presúložiť víkend. A to len po jednej vete, kedy som mu povedal, že by bolo lepšie, keby jeho syn prišiel až ďalší víkend, že mám chuť odskúšať nové hračky, ktoré som nám kúpil. A on? Poslal Ginny správu, že si vie syna prebrať až o dva týždne.

Ako som vnímal obdobie ja? Komplikovane. Návrat k Harrymu bol skvelý a začiatok som si vážne užíval. Ale... Ale potom prišlo Harryho sledovanie a vypytovanie sa. Kontroloval ma na každom kroku a aj keď viem, že by to nepriznal čítal moju poštu a všetku moju korešpondenciu.

A potom to veritasérum...

Prosil nech mu za to odpustím, vraj bol zúfalý. Cítil som sa, ako v klientke, z ktorej sa neviem dostať von. Nedávno začal s tým, že máme chodiť k nejakým idiotským doktorom, aby mi pomohli. Vraj som chorý. Doniesol mi leták, kde bola klinika, ktorá začala liečiť podobné prípady.   

Proste peklo. Pokiaľ sa nenaštval Harry, naštval som sa ja.

A to som sa vážne snažil. Bolo niekedy ťažké dohodnúť sa s niekým a mať s ním sex, ale dalo sa to. Potter ma nevedel kontrolovať 24hodín denne. A aj keď sa ma snažil uspokojiť, kedy sa len dalo, nestačilo mi to.

Vedel som, že sa to raz dozvie. Nedalo sa to utajiť večne, ale dúfal som, že to bude čo najdlhšie.

A potom sa to prišlo.

Hlúpa chyba.

Neosprchoval som sa a on mal jedno z tých svojich tušení. Prirazil ma o skriňu a strčil ruku do trenírok a chytil mi vtáka. Ešte v tom momente bol celý vlhký od lubrikačného gélu s tropickou vôňou. Nedalo sa zaklamať.

Harry tentoraz, ale nekričal, ako tomu bolo v deň, keď sa dozvedel o mojej chorobe. Iba si schoval tvár do dlaní a opýtal sa ma čo má robiť.

Obidvaja sme sedeli za kuchynským stolom a mlčky na seba hľadeli. Bol zdrvený. Smutný. Chcel som, aby bol šťastný, ale nechcel som, aby ma opustil.

„Čo navrhuješ?“ Opýtal sa ma vtedy chladne. „Mám niečo robiť inak? Mám niečo zlepšiť?“

Nebolo to ním. Ťažko sa niečo také hovorí osobe, ktorá vás asi miluje a obetuje rodinu a kariéru len, aby bola s vami.  

„Môžem... môžem si dať to spodné prádlo čo sa ti tak páčilo.“

„To nie je tebou.“ Odpovedal som mu vtedy.

„Čím to je?“ Harry opäť schoval tvár do dlaní, aby som nevidel jeho výraz. „Páčili sa ti tie kožené tangá. Bol si z nich úplne mimo. Možno potom...“

„To nepomôže.“ Odpovedal som takmer šepotom. Bola to pravda. Akokoľvek bola táto informácia devastujúca raz prísť musela. „Neviem to robiť len s jednou osobou. Potrebujem skúsiť aj niekoho iného.“

„Chceš byť so mnou, Draco?“

Pokýval som hlavou na súhlas.

„Tak to dajako zvládneme.“ Boli Harryho slová v ten večer, a tak sme sa dostali do najabsurdnejšej a zároveň poslednej fáze nášho vzťahu.    

. . .

Dom Draca Malfoya, Londýn, o pár týždňov neskôr.

 

Harry sedel v Dracovej spoločenskej miestnosti a čakal na príchod svojho priateľa aj so svojou dnešnou spoločnosťou.

Nikdy by nepredpokladal, že bude s mužom. Nikdy by si nemyslel, že práve s Dracom a už vôbec by ho nenapadlo, že by čakal na Dracovho milenca, aby mal možnosť ho schváliť alebo poslať domov.

Tak sa aspoň dohodli pred pár týždňami.

Draco si smie pozvať milenca, ale Harry ho musí vidieť, rozprávať sa s ním a až potom, keď bude súhlasiť môže jeho priateľ niečo robiť.

Počul, že niekto vstúpil do chodby a hlas dvoch mužov sa doniesol až do miestnosti, kde sedel Harry. Potter otočil hlavu za zvukom a uvidel Draca, ktorý vstúpil aj s mladým a chudým brunetom.

„Nevedel som, že s niekým bývaš.“ Ozval sa mladý brunet a jemne na Draca našpúlil pery na znak nesúhlasu.

„To je bratranec, však, Harry? Spravíš, prosím, Nickovi čaj?“ zakričal blondín a zmizol v kúpeľni.

„Iste.“ Harry sa postavil k linke a začal robiť čaj pekne po muklovsky. Odzátkoval elixír, ktorý pridávali muklom, s ktorými Draco spal do čaju a spokojne ho tam vylial. „Čo hovoríš na bratranca?“ Opýtal sa Harry a sledoval druhého muža.

Podobnými scénami si už prešli niekoľko krát. Harry už bol bratranec, spolubývajúci, alebo kamarát, ktorý v ten večer proste nemal kam ísť.

„Je sexy.“ Prebral si od Harryho čaj a spokojne sa napil. „Nechal by som si od neho robiť čokoľvek.“

Harryho striaslo, ale snažil sa nedať na sebe nič znať.  

„Už som tu,“ Draco si sadol vedľa Nicka, ale sledoval Harryho. „Stihli ste sa o niečom porozprávať?“

„Zatiaľ nie, kde máš toaletu?“ Brunet zmizol tam, kde mu Draco ukázal.

„No?“ Draco nedočkavo pozrel na priateľa.

„Je mladý.“ Harry vstal a zobral si zo skrinky tenký prúžok papiera a vrátil sa k stolu. „Môže mať osemnásť.“ Papierik vložil do čaju, z ktorého pil mladý Nick a sledoval, ako sa kúsok papiera sfarbil na modro. „Je v poriadku.“ Dodal Harry a ukončil procedúru, ktorú Dracovi on sám navrhol. Čo bolo kontrolovanie jeho milencov a hlavne ich zdravotný stav.

„Takže?“ Draco sa vrtel na stoličke od vzrušenia.

„Prajem večer plný zábavy.“ Sarkasticky prehovoril Harry vstal od stola a zahodil kontrolný prúžok papiera do koša.

Dali si pravidlá. Pevne stanovené a už žiadne klamstvo. Draco mal dovoleného jedného milenca za týždeň, ale Harry ho musel vidieť a schváliť. Okrem iného chalan musel prejsť kontrolou či nemá nejakú pohlavnú chorobu. Potom Draco mohol zobrať svoju nočnú spoločnosť a odísť s ňou do hotela a do deviatej rána sa vrátiť domov na raňajky.

„Prídem do pol deviatej,“ Draco už spokojnejšie na Harryho pozrel, „ráno si môžeme zbehnúť na palacinky do tej novootvorenej kaviarne. Dáme si tvoje zbožňované čokoládové s horúcimi jahodami a šľahačkou.“ Malfoy si pozapínal kabát a už teraz sa tešil na pekné raňajky, ktoré si zajtra užijú.  

Harry nehovoril nič iba si sadol na kraj stoličky a pozeral na stôl. Hlavu zodvihol v momente, keď si Draco zo skrinky vybral balíček kondómov a vložil si ho do vrecka kabáta, a potom zase zvesil hlavu. 

„Harry? O nič nejde, dobre to vieš.“ Draco stisol Harryho ruky a sledoval zelený pohľad. Bol priveľmi vážny. Priveľmi prázdny.

Na to Harry prehovoril tichým a pomalým hlasom, na ktorý Draco nebol zvyknutý.  

„Vianoce sme síce oslávili pred dvomi dňami, ale ešte som ti kúpil jednu drobnosť.“

„Harry, teraz naozaj nie je chvíľa...“

Ale to mu už Harry posúval po stole úzku krabičku. „Myslím, že sa ti bude páčiť.“

„Nechápem,“ šepkal Draco a pozrel na elegantne zabalenú krabičku. Krabička vyzerala, že ukrýva kravatu. Od Harryho ich dostal za tých takmer desať rokov niekoľko.   

V tom okamihu vošiel do miestnosti Nick a smeroval rovno k Dracovi. „Môžeme ísť?“ Nahol sa k Malfoyovi a začal sa sním pred Harrym bozkávať. Draco ho nemotorne odstrčil a vyplašene pozrel na Pottera.

Harry podobné situácie nezvládal. Draco sa druhých mužov pred Harrym nikdy nedotýkal a dosť chápal jeho reakcie, keď sa náhodou niečo podobné stalo. Odsekol Nickovi nech ho počká na chodbe.

„Čo sa deje?“ dožadoval sa Malfoy odpovede. Pretože niečo sa rozhodne dialo.

Pred pár dňami oslávili Vianoce a dá sa povedať, že sa obidvaja snažili, aby dopadli dobre. Harry bol celé sviatky nezvykle mĺkvy, ale to nebola žiadna novinka za posledné mesiace.

„Končím.“

Draco sledoval Harryho prázdny pohľad.

„To nemôžeš.“

Harry vstal a bez slova sa vybral k schodisku, ktoré viedlo do spálne.

„To nemyslíš vážne?!“ Draco sa opäť spýtal a snažil sa, aby jeho hlas znel stále tak pevno a pokojne a nie hystericky.

„Hore už mam zbalené svoje veci. Keď sa vrátiš už tu nebudem.“

 „Nemôžeš! Veď si s tým súhlasil...“

„Koľko rokov sme spolu, Draco?“ Harry sa zastavil na schodisku a hľadel Dracovi do tváre. „Deväť rokov? Koľko... koľko krát si mi povedal, že ma miluješ?“

„Dobre vieš...“

„Že to vnímaš inak, áno. Toto som už pár krát počul.“

„Je len jeden z mnohých. Nič neznamená.“

„Skúšal som ti porozumieť. Vcítiť sa do teba. Nesúdiť ťa, ale keď ty sa vôbec nesnažíš. Je ti jedno, ako sa cítim a čo všetko som obetoval. Vidíš iba seba.“ Harry sa vytrhol z Dracovho zovretia a nasledujúce slová len zašepkal. „Milujem ťa, ale aj moja láska k tebe má svoje hranice.“

„Patrick! Poď uuuž.“ ozval sa rozmaznaný hlas z chodby. Mladému Nickovi bolo očividne dlho.

Draco sledoval Harryho pohľad a snažil sa ešte niekoľko krát chytiť Harryho ruku do svojej.

„Nemusíš ísť. O tom celom to je...“ Harrymu sa zapĺňali oči slzami. Zažmurkal. Preplakal niekoľko desiatok a desiatok nocí, ale dnes sa tomu chcel vyhnúť a ukončiť to aspoň s akou takou hrdosťou.

„Dobre vieš, že pôjdem.“ Draco sa snažil priblížiť k Harrymu a objať ho.  

Harry pustil druhú ruku a pokúšal sa zozbierať všetku silu čo v sebe mal. Nakoniec prehodil k Dracovi posledné slová. „Viem.“ Vytiahol z vrecka ešte jeden darček. „James ma prosil, aby som ti to dal, keď sa vyzdravieš. Ale... to by sme sa asi načakali. Kreslil to pekných pár mesiacov.“

Na to sa Harry otočil a nechal Draca odísť. Hore v spálni ho už čakali pobalené kufre. Nevzdával sa. Len po rokoch sa už naučil, kedy je správne ukončiť vopred prehratý boj.

. . .

Od 2018 – do súčasnosti

Dva roky samoty.

Harry odišiel a ja som sa rozhodol vyšukať všetky spomienky na neho aj z tej najzadnejšej časti mozgu.

Náš vzťah bol posledné mesiace zlý a posledné týždne katastrofálny. Uzavreli sme dohodu podľa,  ktorej som mohol mať jedného milenca za týždeň.

Nie je asi prekvapivé, že behom toho vznikali všelijaké príhody. Raz sa stalo, že Harry tak extrémne žiarlil, že sám chalana vyhodil z môjho domu. Občas sa opil, aby nevnímal čas a nepamätal si podrobnosti z večera. Inokedy sa ráno tváril, že sa nič nestalo a snažil sa mi v posteli ukázať, že akokoľvek som mohol byť spokojný so svojím milencom on je vždy lepší.

Jednoducho extrém za extrémom. Trápil sa. Vedel som to.

Posledné dni keď som s niekým odišiel, tak len ležal v posteli a snažil sa predstierať, že nepreplakal celú noc, čo som bol preč s iným.

Začal byť apatický a nič ho nezaujímalo.

Nejedával a ráno zvládol vypiť hrnček kávy.

No a potom sa zbalil a odišiel. Nemal som o ňom žiadne správy niekoľko týždňov. Ako keby sa prepadol pod zem. Snažil som sa kontaktovať aj Jamesa, ale s tým som stratil puto, aké sme si spravili na začiatku. Chodil ku mne a prespával u mňa, keď sme s Harrym druhýkrát skúšali žiť, ale už bol dosť veľký na to, aby vedel, čo sa medzi mnou a jeho otcom deje.

Občas som započul ich rozhovor, ktorý nemal patriť mojím ušiam a malé decko prehováralo otca nech ma opustí. Nech začnú žiť bezo mňa.

Myslím, že som nič horšie vo svojom živote nepočul.

James. Ten, ktorý ma zbožňoval a miloval a veril mi.

Počul som, ako ma nazýval a ako ma urážal, pretože videl čo som spravil z jeho otca.  

Naposledy som Jamesovi posielal sovu a ďakoval mu za darček k Vianociam, ale James mi doteraz neodpísal späť. Raz som ho videl v meste a chcel som sa pristaviť, ale zrýchlil a stratil sa v muklovskom metre.

Nenávidel ma.

Sklamal som ho.

Tak mi ostala iba moja práca. Ale keď vytiahnete nesprávnu kartu spadne celý domček. A tak sa aj stalo.

Keďže som bol opäť nezadaný a nikto ma nestrážil, tak som si užíval. Opäť som sa cítil, ako keď som študoval a pracoval v Paríži. Pocit nekonečnej slobody a nezamýšľanie sa nad následkami. V tomto pocite opojenie som sa vyspal s niekoľkými kolegami z práce a už to išlo. Informácia sa rozšírila medzi lekármi a medzi oddeleniami. Nejaký dobrák kontaktoval tie mediálne špiny a vyhrabali snáď všetko o mojom sexuálnom živote od trinástich rokov. A samozrejme sa šírili aj kraviny.

Draco Malfoy a počet milencov.

Draco Malfoy ma znásilnil.

Draco Malfoy ma zdrogoval a obťažoval.

Aféra za aférou.

Dokonca vznikali špekulácie, že Harry Potter si vzal kvôli mne život.

Mal som kvôli tomu pár nepríjemných návštev z ministerstva a ešte najpríjemnejších návštev z Harryho okolia.

Bol som vo všetkých bulvároch, ktoré vychádzajú od Southamptonu po Glasgow  na prednej strane.

Z práce ma vyhodili a stiahol som sa do súkromia.

Do mesta som chodil len občas. Spoločnosť som vyhľadával zriedkavo.

Pansy chodila len občas. Vraj jej vadia otázky novinárov, a to že ju fotia zo zlej strany, ako mi to so smiechom hovorila.

Prešlo pár mesiacov a izoloval som sa úplne. Nemal som energiu a chuť na nikoho.

Matku som navštevoval, aby som sa úplne nezbláznil, ale tá mi zvykla dávať rady do života a prehovárala ma, nech idem na liečenie.

„Možno keby si skúsil Harrymu napísať... On to vždy s tebou myslel dobre. Určite by ti pomohol..“ hovorievala najčastejšie.

To bolo už v dobe, kedy čarodejnícka verejnosť opäť objavila svojho strateného syna a Harry Potter sa vrátil na titulky novín. Nie však sám. Nie sám.

Som síce Malfoy a máme v sebe zakorenenú hrdosť a pompéznosť, ale toto vážne bolelo. Neukazujeme city, pretože sme k tomu nikdy neboli vedení, ale roztrhal som každé jedny skurvené noviny, kde som ho videl s novým priateľom. Usmievajúceho sa. Spokojného. Bezstarostného.      

Som zlý človek. Prial som si, aby sa rozišli, aby Harry nenašiel nikoho s kým by spoločne večeral a čítal ranné noviny, chodili do parku a iné tie sprostosti, ktoré sme za tie roky robievali spolu.

Masochisticky som tie články čítal, aby som sa dostal do ešte väčších sračiek, v akých som bol.  Opíjal som sa takmer do bezvedomia a jedinou zábavou pre mňa bolo ničenie môjho vybavenie. Míňal som peniaze, ktoré som mal na účte a sám som cítil, ako mentálne aj fyzicky upadám. Nepozeral som sa už ani do zrkadla.

Pre koho by som sa mal pripravovať a skrášľovať?

Harry vyzeral na fotkách dobre. Vlastne lepšie, ako si ho ja sám pamätám. Opäť sa vrátil k profesionálnej hre a vyhrával jeden zápas za zápasom. Fanúšikovia na každom kroku.

Sláva a uznanie.

Zaslúžil si to.

Plagáty v novinách. Niekedy aj menej oblečený - vraj charitatívny kalendár. Iba v tesných jeansoch, ktoré mu spadali kurevsky nízko, opierajúci sa o mantinel štadiónu. Ukazujúci viac ako by mal.

Ale už to nebol môj problém.

Nikam to neviedlo. Iba som sa zožieral smútkom a striedal to s rýchlym sexom, keď som to nevydržal a niekoho si zavolal k sebe domov.

Zbohom sebaúcta.

Nekonečný kolobeh dookola.

Boli dni, kedy som sa zľakol kam smerujem.

Nikto so mnou nechcel udržiavať kontakt, a ten kto prišiel - toho som odohnal. Iba ja sám a fľaša, v tme a tichu rozľahlého domu.

Musel som niečo urobiť, inak... heh, prepil sa na smrť? Či iný variant?

A tak som rozhodol.

. . .

Súčasnosť.

Skontroloval sa v zrkadle, pravá, ľavá strana, otočka. Z poličky vytiahol svoju najobľúbenejšiu tmavozelenú kravatu a smutne ju pohladil medzi prstami. Darček na rozlúčku, ktorý dostal od Harryho k posledným ich spoločným Vianociam. Sentimentalita bola ukončená príchodom druhého muža. 

„Vyzeráš dobre,“ z kúpeľne vyšiel nižší čiernovlasý muž, s uterákom okolo pásu a postavil sa za Draca Tiež sa pozeral na svoj odraz do zrkadla a kriticky sa hodnotil, „Mne by sa hodil nejaký poriadny povzbudzovák. Ak vieš čo tým  myslím. Má tvoja dobrá nálada dôvod?“

Draco sa začal hrať so svojimi vlasmi a prehadzovať jednotlivé pramienky sem a tam, aby docielil požadovaný účes. „Iste, môj drahý Jeremmy. Teraz ťa, ale musím opustiť, čakajú na mňa.“ 

„Dekadentná jedenástka, čo?“ Jeremmy si nadvihoval očné viečka a kontroloval vrásky okolo očí. „Zle som spal.“

Malfoy už chytal kľučku na dverách ich spoločného apartmánu, keď ešte venoval Jeremymu posledný pohlaď.

„Posledné dni strašne chrápeš. Skús s tým niečo spraviť inak ťa udusím vankúšom.“ Draco zavrel dvere a zbehol po schodoch do átria. Dnes bude mať skvelý deň, tešil sa na neho už celé mesiace.

Otvoril tak známe dvere a vošiel do haly, kde boli v kruhu rozložené stoličky a už čakali ostatní. Sadol si na svoje klasické miesto a sledoval svojho liečiteľa. Mladý chalan. Mladší od Draca sa na všetkých žiarivo usmial a pozrel sa do papierov.

„Ahoj Draco, ako sa dnes cítiš?“ Mladý liečiteľ si Malfoya premeral a spokojne pokýval hlavou.

„Prekvapivo fajn, Denis.“ Draco neklamal. Po niekoľkých mesiacoch liečenia sa dnes skutočne cítil skvele. „Je to dnes nadlho?“

„Klasika. Predtým než si prišiel nám Trevor hovoril svoj progres. Trevor?“

Starší blondín si odkašlal a zahľadel sa na svoje ruky. Draco Trevora príliš nemusel, ale celkom mu imponovalo, že sa liečenia zapojí niekto nad päťdesiatkou.

„Manželke teda mojej Jane som včera písal a poprosil ju, aby sme sa mohli stretnúť a porozprávať. Vyzerá to tak, že stiahla žiadosť o rozvod a po liečení sa k sebe predsa len vrátime.“

„To znie fantasticky.“ Denis sa doširoka usmial a narovnal si rám okuliarov. „Draco?“

Malfoy zbystril a sledoval Denisa. „Ako sa ti býva s Jeremmy?“

„Strašne. Je to nevychované hovädo. Vyzerá to tak, že nemá len problémy s pitím, ale aj so základnými hygienickými návykmi.“

„Chceš niekoho iného? Vieme ťa vymeniť s Rodom Dasherom.“

„Nechaj tak. Pri tom idiotovi mám aspoň chuť na sex ešte menšiu.“

Skupinka sa tlmene zasmiala a Denis len pokrútil hlavou nad zverencovou prostoduchosťou. „Počul som, že dnes máš návštevu.“ Denis pozrel do papierov a skontroloval či má dobre označený návštevný deň.

Draco len pokýval hlavou. Viac sa k tomu nechcel vyjadriť a Denis sa nechcel viac pýtať. Draco bol spomedzi jedenástich zverencov, ktorí sa liečili z hypersexuality najmenej otvorený aj keď posledné týždne urobil veľký pokrok. Debata sa viedla ďalej v pokojnej a priateľskej nálade. Draco odpočítaval sekundy, a potom sa vybral rovno do miestnosti pre návštevy.

Prvou návštevou bola jeho matka a Pansy. Dracovi bolo trápne, na akom mieste sa nachádza a že ho tam musia ešte aj oni chodiť navštevovať. Prvotne im to zakázal, ale Denis apeloval, aby sa Draco nezatváral pred známymi a pokúsil sa s tým bojovať. Nakoniec si na miesto, kde býval už niekoľko mesiacov zvykol a aj na to, že má nálepku nymfomana a snažil sa s tým niečo robiť. Nikdy by si nepomyslel, že k tomu dôjde. Chodiť na sedenia a spytovať si svedomie. Pred cudzími ľuďmi hovoriť najintímnejšie detaily súkromného života.

Kde to robil? S koľkými? Koľko vzťahov dobrovoľne zničil bez štipky ľútosti?  

Mal však svoj cieľ a robil to len kvôli nemu.

Draco prebehol očami všetkých v sále. Pri stolíkoch sedeli manželky s rodinami, niekde aj starí rodičia alebo súrodenci či kamaráti. Spokojne sa usmial, keď ich uvidel a vybral sa priamo k nim.

„Ahoj.“ Draco si sadol oproti Harrymu a Jamesovi, ktorí sa na neho veselo usmievali. „Ahoj krpál.“

„Čau Draco.“ Trinásťročný James ozdravil a rovno dal Dracovi balíček cigariet, ktoré si minule vypýtal.

„To je všetko? Čau Draco?“ Malfoy si schoval krabičku do vrecka. James prekrútil očami vstal a vtisol Dracovi pusu na líce a objal ho.

„Už som na to veľký.“ James sa začervenal a obhliadol sa okolo seba či ho niekto nevidel.

„Blbosť.“ Draco spokojne sledoval, ako sa James posadil a upriamil pozornosť na Harryho. „Ako sa máte?“

„Ja v pohode, ale tu otec bol nervózny, tak sme prešli na dve červené. Mali by ti dávať návštevný deň častejšie inak sa nervovo zrúti.“

„James!“ To sa už ozval aj Harry a poposadol si na stoličke.

„Idem ja za Kiki, keď dohrkútate prídem.“ James vstal a odišiel k jednej z ošetrovateliek.

„Preháňa. Prešiel som na oranžovú.“ Bránil sa Harry, ale faktom bolo, že sa nevedel dočkať, kedy Draca uvidí.

„Autom? Čo latex?“

„Denis mi písal, že krby museli uzavrieť a odmiestnenie tiež nebude fungovať, dalo sa sem dostať len autom alebo vlakom. Z Londýna je to len dve hodiny jazdy, nič strašné. Ako sa máš? Vyzeráš dobre.“ Harry hltal každý Dracov kúsok tela.

„Ujde to. Elixíry, ktoré mi naordinoval Denis sú už menej drastické, takže už nie som, ako po lobotomií. Minulý týždeň sme si dokonca mohli pozrieť porno. Tejto lákavej ponuky som odmietol lebo, keď som si predstavil slintajúceho Trevora, tak vták ochabol sám bez nejakého elixíru.“

Harry sa zasmial a po stole posunul  ruku smerom k Dracovi. Malfoy opatrne sledoval približujúce sa prsty a pomaly si pohladil Harryho ukazovák a prostredník.

„Môžeš?“ Harry jemne hladil úzke prsty a cítil, ako ho tento ľahký dotyk vzrušuje. S Dracom ešte nemali sex po tom, čo sa opäť začali stretávať. Nariadenia kliniky to nedovoľovali a Harry ani nechcel narušiť Dracov program a liečbu. Iste by mu ani Denis nepovedal slušného slova, keby Draca po takej dobe zviedol a mali pohlavný styk.

Draco sám chcel vydržať čo najdlhšie a už mu ostávalo len pár týždňov do skončenia programu. Po ňom mal viac korigovať svoju túžbu a myšlienky na sex by nemali tak zahlcovať jeho myseľ.

„Pohladenie už predsa dávnejšie.“ Odpovedal Draco a preplietli si prsty. „Rozprával som sa minulý týždeň o tebe s Denisom a myslí si, že by sme mohli zájsť aj ďalej.“

„Ďalej?“ Harry cítil, ako mu bubnuje srdce. Myslel na Draca každú noc.

Každú predstavu, keď sa sám seba dotýkal. Pred nedávnom ukončil vzťah, keď sa dozvedel, že Draca dobrovoľne odišiel na liečenie a začal ho navštevovať kedy sa dalo.

„Myslím tým bozk.“ Draco sa začervenal a cítil, ako sa u spotili dlane. Všetko čím si teraz prechádzali bolo ako po prvý krát.

Nie. Fakticky nie, ako po prvýkrát.

Bolo to iné.

Lepšie. Pomalšie. Občas k nevydržaniu. Ale o to živé a naplnené.

Pohladenie po vlasoch, chrbte, chytenie sa za ruky... ani jeden to nechceli uponáhľať.

Harry si prisadol bližšie k Dracovi a sledoval jeho tvár z väčšej blízkosti. „A iba perami alebo...“

„Aj s jazykom.“ Draco aj cez účinok elixíru cítil teplo v podbrušku a známy pocit vzrušenia. Pri iných mužoch to už nepociťoval, ale Harry bol v tomto vždy výnimka.

Obidvaja sa priblížili ešte bližšie až si dýchali do tváre. Harry sa usmial, keď zacítil jemnú mentolovú vôňu a pritisol sa na tie známe pery. Draco si najprv užíval len moment Harryho blízkosti a až po chvíli pohol perami. Druhý muž ho nasledoval a chvíľu sa jemne skúmali, pokým Harry neotvoril ústa natoľko, aby do nich vošiel Dracov jazyk.

Potter sa snažil nevydať žiaden zvuk, aby tak Draca zbytočne nevystrašil, ale aj tak sa nevedel zbaviť tichých stonov, ktoré vydával. Bozk získal na intenzite a obidvaja skúmali pery a pretláčali jazyk toho druhého. Po chvíľke sa Harry odtiahol. Už takto mal pocit, že mohli vzbudiť príliš pozornosti. Našťastie si ich nik nevšímal, tak si Potter iba utrel mokré pery.

„Páni.“ Harry si odsadol od Draca a sledoval ho opäť z väčšej vzdialenosti.

„Hej,“ Draco sa usmieval a tiež si jemne prešiel po perách. „Bozkávanie ti vždy išlo.“

Obidvaja nadskočili, keď si James opäť prisadol a prerušil romantickú chvíľu. „Pozval som Kiki na rande.“ James zamyslene sledoval ošetrovateľku.

„Máš dvanásť!! Nemôžeš randiť s dvadsaťročnou!“ Harry sa zamračil na svojho syna a pozrel na blondínku, ktorá rozprávala s Denisom a občas sa obzrela po Jamesovi.

„Tak si poprosím nový Shine2021.“ James žmurkol na Draca, ktorý mu opätoval jemný úsmev a sledoval rozhovor otca so synom. „To ma určite zamestná a nebudem toľko pozerať po Kiki.“

Harry pochopil, kam viedlo Jamesove divadlo. „Nie nadarmo si v Slizoline,“ a schválil Jamesovi nákup novej metly, aj keď odkedy sa vrátil k profesionálnej hre, dbal na bezpečnosť svojho syna počas metlobalu viac ako inokedy.

Draco sledoval ich výmenu názor a cítil zvláštne príjemné teplo. Tešil sa už domov. V ústave sa cítil bezpečne a Denis bol nablízku, vždy mu vedel namiešať elixír, keď potreboval. Nebolo to zvlášť príjemné a cítil sa pomerne dezorientovane, ale dokázal svoje chovanie korigovať.

Jeho penis neudával rozkazy a konečne vedel premýšľať viac hlavou, ale čo keď vyjde von...?

Nedokázal si predstaviť, že by o nich prišiel tretíkrát. Prišli za ním bez slova výčitky a plne ho podporovali. Tvárili sa, ako keby sa nič z toho nestalo a iba boli zatiaľ na dlhšej dovolenke. 

Harry prestal na chvíľku počúvať synove slová chvály na najnovší model a usmial sa na Draca.

Draco za svoj život videl stovky úsmevov. Tisícky. Zväčša falošných a pokrivených.

Tento však poznal. Takto isto sa na neho Harry usmieval pred 11 rokmi, keď spolu pracovali na prípade a Harry sa so záujmom pýtal na Dracov osobný život a čo bude robiť cez víkend.

Už vtedy sa zamiloval a miloval ho doteraz. Najkrajší úsmev, aký kedy videl.

„Oci, oci, počúvaš?“ James sa otočil na Draca, „Draco, za mesiac bude zápas Slizolin a Chrabromyl, MUSÍŠ prísť.“

„To by som si nenechal ujsť. Nakopeme Chrabromyľu zadok,“ Draco si tleskol cez stôl s Jamesom a vyplazil na Harryho jazyk na čo Potter len prevrátil očami a snažil sa zmeniť tému, pretože vedel, že je opäť v zelenej presile.