Reštaurácia Locanda Locatelli, ďalej Hyde park, Londýn, August 2010, 1:00 poobede. 

Po spoločnej noci s Harrym sme sa začali pravidelne stretávať. Nečakal som, že to takto skončí. Čo som počul zopár párov rozprávať o vzťahoch, vraj bola medzi nimi chémia. Neviem čo vzniklo medzi mnou a Harrym v tú noc, ale prvýkrát v živote som mal chuť skutočne žiť. Každý jeden zasraný deň, každú jednu skurvenú sekundu.

Nie. Môj život pred tým nebol zlý. Mal som vždy skvelú prácu a postavenie. Na svoje potreby aj dostatok milencov keďže... ako by som to povedal. Som pekný chlap a ponuky sa mi tak nejak samé hrnuli. V mojej situácií odmietnuť? Hlúposť. Ale... Práve to ale. Nepociťoval som dlhodobé uspokojenie. Ako keby ste sa najedli a stále cítili večný hlad. Ako keby ste vypili galón vody a vzápätí mali sucho v ústach a popraskané pery.

Nával endorfínov prišiel, ale iba na pár sekúnd. Potom zas nastal iba smäd po ďalšom orgazme. S Harrym to bolo iné. Vzrušujúce. Zábavné. Skúšali sme nové veci, nové polohy, nové miesta. Bol tak rozkošne nevybúrený, že sme sa milovali, ako nejaké zasrané králiky každú chvíľu.

Nech ide do riti nejaká školská rivalita, a to že sme sa kedysi nemuseli. Vyzrel a ja tiež.

Naša (mohol by som to pomenovať) aféra, začala teda tej noci a nejak sme sa dohodli, že sa budeme stretávať ak na to príde čas. Predpokladal som, že Potter bude teraz sedieť doma pri papučiach svojej manželky a decka, ale prekvapil. Vždy v noci akonáhle uložil malého, došiel ku mne. Neviem, ako to mohlo prebiehať u nich doma. Ginny nebola hlúpa. Ale viac som sa nepýtal. Prišiel, a to bolo hlavné. Ponúkol som mu ľahkú večeru a fľašu vína a skončili sme v kŕčoch a prírazoch v niektorej časti môjho domu. Spal ani nie dve hodiny a utekal do práce. Nechápem doteraz, ako to zvládal, ale cítil som sa nadmieru výnimočne a chcene. Po týždni strávenom väčšinou len u mňa som rozhodol, že by nebolo zlé vyskúšať aj iné miesta. Môj dom bol v tomto smere takpovediac už prebádaný a keďže bolo leto lákalo ma to von.

Už ako dieťa som miloval hry. A Harry vedel, ako sa hrať. Začnem teda touto zaujímavou príhodou, ako to vyzeralo na začiatku a kam sa to dopracovalo za viac ako jedenásť rokov...

„Harry.“ Potter vyľakane zodvihol hlavu od menu, ktoré nám čašník pred malou chvíľou doniesol.

Luxusná talianska reštaurácia Locanda Locatelli, ktorá bola od môjho domu vzdialená krížom cez celý Hyde Park a trvalo to sem peknú hodinovú prechádzku. Malé štvorcové stolíky pokryté dlhými bielymi obrusmi a v pozadí príjemná a pomalá jazzová muzika dodávala skutočnú reštauračnú dokonalosť.

„Máš už vybraté?“ 

Pozoroval som Harryho, ako sa snažil zorientovať vo výbere jedál. Už síce mal nejaký zvyk večeriavať v pomerne luxusnejších podnikoch a taktiež noblesnejšie prostredie mu nebolo cudzie, predsa len všetky tie bankety a akcie na jeho počesť, večierky a zbierky pre povojnových sirôtkou, Vianočné a Silvestrovské párty na ministerstve. Bol celebrita. O tom nebolo pochýb, ale ťažko si zvykal aj po rokoch. Vždy sa našlo niečo čo ho prekvapilo, ako teraz, keď bolo celé menu len v taliančine.

„Rozmýšľam medzi tým, čo neviem vysloviť a medzi tým, čo neviem ani prečítať.“ Harry sa pozrel vážne a namyslene zodvihol nos a obidvom nám mykali kútiky úst v úškrne.

„Kašlať na žvanec. Proste si vyber.“

„Niekam ponáhľaš?“

„Povedzme, že ma napadlo niečo zaujímavejšie čo by sme tu mohli robiť.“ Rozhovor bol ukončený príchodom mladého čašníka.

„Tagliatelle di castagne ai funghi selvatici,“ zavelil som čašníkovi, ktorý stál v záklone a  vypočul si celú objednávku. Zopakoval jedlá zaznamenané na svoj papierik, ktorý vypísal a s úsmevom odchádzal.

„Takže?“ Harry si opil z vina, ktoré sme mali už dávnejšie položené na stole.

„Nejaké sprosté slíže s hríbmi.“

„Nie, myslím, čo ťa napadlo.“ Harry sa mierne začervenal, keď som mu pod stolom začal prechádzať dlaňou po stehne až k opasku.

„Blázniš?“

„Občas,“ usmial som sa a poobzeral okolo seba. Reštaurácia bola poloprázdna a čašníci sa zdržiavali skôr v zadnej miestnosti ako v tej, ktorej sme boli my dvaja. „Neboj sa. Obrus je dlhý, nič nie je vidno.“

„Toto má byť tá hra?“ Harry zavzdychal do servítku, ktorý si priložil k ústam, aby zastavil stony, keď som sa mu prebojoval cez zapínanie a dostal sa až na holú kožu.

„Nie tak celkom.“ Zobral som vidličku medzi dva prsty a elegantne ju nechal z výšky spadnúť na zem, „ups, mohol by si mi ju podať?“ Nakoniec som ešte príbor, ktorý ležal na ťažkom vyšívanom koberci odkopol pod stôl.

„Draco, ty si sa načisto zbláznil?“ šepkal Harry. Slová zneli síce rozhorčene, ale oči ho prezrádzali.

„No ták, Potter, nenechaj zahanbiť svoju chrabromyľskú česť,“ šepkal som a obzeral sa po celej reštaurácií. „Vieš čo som ti raz sľúbil ako odmenu.“

V celej sále boli len tri ďalšie obsadené stoly a tí si všímali samých seba. Dva staršie manželské páry a jeden stôl, kde bolo pravdepodobne pracovné stretnutie.

„Harry.“ Vrátil som sa pohľadom k vystrašenému Potterovi a venoval mu svoj najodzbrojujúcejší úsmev a bolo rozhodnuté.

Harry sa poobzeral okolo seba, aby si potvrdil, že sme skutočne boli v poloprázdnej reštaurácií a tých pár ľudí čo tam bolo nejavilo známky, že by si nás všímali. Harry sa posledný krát obzeral do zadnej miestnosti, z ktorej vychádzali čašníci a zohol sa ako keby chcel vidličku zodvihnúť. Namiesto toho zodvihol obrus a rýchlo vošiel pod stôl.

Búchalo mi srdce, ako splašené. Pár sekúnd sa nič nedialo, potom mi začal Harry hladiť stehná a rozkrok. Pomohol som a sám som si rozopol opasok aj zapínanie. Odsunul spodné prádlo a do ruky zobral už vzrušený penis. Čakal som sekundu a potom mi špičku ovalil teplý dych a zovreli ešte horúcejšie ústa.

Snažil som sa zachovať vážnu tvár, keď okolo prešiel čašník.

Potom to prišlo. Musel som privrieť viečka od náporu slasti. Rukou som pobúchal Harryho po ramene na znak - vzduch je čistý - a že môže vyjsť z pod stola.

Harry sa snažil čo najnenápadnejšie posadiť na stoličku, aj keď jeden zo starších manželských párov si ho všimli a ukazovali na náš stôl. Veru, puritánsky Londýn.

Spokojne som ho sledoval. Jeho košeľa bola celá pokrkvaná a vlasy postrapatené ešte oveľa viac ako inokedy.

„Trochu sa uprav,“ šepol som Harrymu s úsmevom na perách.

„To je jediné čo mi povieš?“ Harry si narovnal golier na košeli a snažil si uhladiť vlasy. „Trochu slabé poďakovanie.“

Na to so sa nahol ponad stôl a prstom zotrel kvapky semena, ktoré ostali Harrymu na brade. Ostal som s prstom stáť na pol ceste k svojim ústam. Harry ma však predbehol a celý prst si strčil do pusy a všetko zlízal.

. . .

Harry bol proste neuveriteľný. Krásne spontánny a hravý. Tvorili sme v tomto úžasnú dvojicu.

Ešte v to isté poobedie, keď sme odišli z reštaurácie, zamierili sme ku mne domov. Opäť cez Hyde Park, pretože sme vedeli, že tam veľa čarodejníkov nestretneme. Približne v polovici cesty sa ma Harry spýtal či by sme sa mohli zastaviť na verejných toaletách, vraj si chce odskočiť. Pre mňa za mňa. Aspoň som sa mu mohol pozrieť na vtáka, tak prečo nie.

Vošli sme do vnútra a v tom okamihu ma chytil za rameno a vtiahol do jednej z kabínok. Nestihol som zareagovať, keď ma Harry pritisol k dverám a začal zúrivo bozkávať na krku, odhaľoval ramená a paže a každé nové odhalené miesto oblizoval a občas pohryzol. Nechal som to naplno v jeho rukách, a tak som sledoval, ako zápasí s mojim zapínaním na nohaviciach a gombíkmi od košele.

Bolo leto a k tomu jedno z tých príšerne horúcich dní. Potili sme sa v tej mikro-komore toaliet, bozkávali sa a obtierali svoje rozkroky o toho druhého. Občas sme započuli otváranie dverí, a potom aj ako ostatní chlapi močili do pisoárov, ale aj tak sme neprestávali. Harry sa mi prebojoval zozadu pod spodné prádlo stlačil mi zadok až sa mu nechty zaryli do mojej pokožky. Keď videl, ako sa mi to páči osmelil sa a hladil ma po zadku, štípal, prechádzal prstami okolo môjho otvoru.

„Čo to robíš, Potter?“ To bolo jediné, čo som dokázal v tom pocite omámenia zo seba vydolovať.

„Vyberám si svoju odmenu,“ zachrapčal mi Harry do ucha a ja som až teraz naplno pochopil jeho slovám.

Trochu ma prekvapil. Myslel som si, že si svoje po prvýkrát bude chcieť užiť romantickejšie. Nie v sto stupňoch na verejných toaletách a za bieleho dňa. Záchranca sveta Harry Potter šukajúci chlapa na verejných záchodoch. Stvrdol som len z toho pomyslenia, a to už som videl, ako Harry oddialil ruku z môjho zadku a strčil si dva prsty do pusy a dôkladne ich oblízal.

Merlin. Pomoc.

„Otoč sa,“ opäť to nebol úplne Harryho hlas za normálnych okolností, ale čo bolo v tejto situácii normálne?

Tak som poslušne poslúchol. Ledva som stál na nohách, ako ma táto scéna vzrušovala. Vždy som to bol ja čo niečo podobné zorganizoval, ale nikdy nie za bieleho dňa a v tak rušnej štvrti.

Stiahol mi nohavice k členkom a ja sa mu jemne natočil. Zacítil som, ako ma jemne chytil za bok jednou rukou a druhou mi prešiel po vstupe. Neočakával som, že Potter bude robiť všetko tak ako to robím ja jemu, ale je to iba otázka času. Teraz som sa nadmieru uspokojil s pocitom, ako mi jeho prsty vnikali dovnútra a snažili sa nájsť to citlivé miesto, o ktorom som mu už po prvej stretnutí rozprával. Po minúte hľadania to aj našiel a ja som sa s hlasným stonom prehol od slasti.

To bol signál, ktorý ho prebral a ako keby až teraz zistil, kde je a čo robí. Chcel vytiahnuť prútik, aby na nás vyslal zaklínadlo, ale zastavil som ho jednou rukou. Chcel som to takto. S dávkou napätia a možnosťou odhalenia. Nenormálne ma to vzrušovalo a Harry to vycítil.

Odložil prútik a pokračoval, kde skončil. Sklonil som sa a vo vačku nohavíc som našmátral ešte malú nádobku s gélom a podal mu ju. Harry do mňa strčil dva prsty, neskôr tri a potom aj svojho vtáka. Trochu mi tým vyrazil dych a vybehli mi slzy. Akonáhle sa začal ospravedlňovať, zadkom som sa pritlačil natesno k jeho rozkroku a skúšal mu tým naznačiť, že má pokračovať, a to svoje stupídne ospravedlnenie nech odloží na neskôr. A teda aj pokračoval. Majetnícky ma jednou rukou chytil okolo hrude a druhú si pridržiaval na mojom boku.

A že mu to išlo. Asi mal túto pozíciu viac nacvičenú zo súkromného života. Prírazy boli dlhé a tvrdé. Ako náhle videl, že sa mi to páči, zmenil smer a búšil do mňa v inej polohe. Ja som si konečne chytil ťažký penis, párkrát po ňom prešiel po celej dĺžke a už to bolo.

Muklovia nemuklovia. Aj s vedomím nejakého stupídneho muklovského uväznenia za vulgárne správanie na verejnosti - toto za to stálo.

Harry sa spravil do mňa s takým fučaním a dychčaním, že som mal pocit, že je za mnou stádo kentaurov. Ruku som mal celú pošpinenú od samého seba, na to mi Harry ruku zobral a opäť celú zlízal do poslednej kvapky.

Bol som v siedmom nebi.

. . .

Takto podobne to trvalo celé tri týždne až za mnou Harry jedného večera neprišiel. Vedel som čo sa stalo.

Čakal som to. Takže to nebolo prekvapenie. Ale prišlo to príliš rýchlo.

Zábava sa skončila a uvedomil si, kde je jeho miesto. Ja mu nič nevyčítam. To čo sa udialo behom tej krátkej doby bolo naozaj magické, ale všetko sa má raz skončiť. Asi. Malo by.

Skúsil som sa teda vrátiť ku svojim starým zvykom a zobral si diár a kontroloval mená, ktoré by mohli byť dnes večer prístupné. Aj som pár takých našiel v ten večer. Aj som so štyrmi mužmi mal v ten večer sex, ale keď som prišiel domov myseľ sa vrátila k Harrymu.

Žiarlivosť je skurvená mrcha a keď neviete, ako sa veci majú tak je to čerešnička na torte.

Žiadna správa. Ani jedna blbá sova. Nič. Cely mesiac som nemal o ňom nemal žiadnu informáciu. Mohol som mu napísať aj ja, ale čakal som na odpoveď prvý.

Zvedavosť však bola silnejšia a ozval som sa.

Nič.

Napadlo ma, že skočím za ním na ministerstvo alebo, že sa pôjdem prejsť do parku možno ho tam niekde stretnem. Rozhodol som sa na pomerne nezvyklú reakciu a napísal som jeho manželke.

Áno. Jeho manželke.

Možno sa raz nad tým všetci spoločne zasmejeme.

Ale ani od nej mi neprišla žiadna reakcia a sova sa mi vrátila spať len s mojou obálkou. Niečo sa dialo a nebol som v obraze.

Táto odluka trvala nakoniec dva mesiace a po tej dobe mi niekto klopal o jedenástej večer na dvere. Bolo to celkom nevhod, pretože za pol hodinu som očakával svoju nočnú spoločnosť.

A bol tam on. Neprišiel však ako obyčajne. Za sebou mal dva veľké kufre a v tom momente som vedel, čo sa stalo.

Rozišli sa. Pustil som ho k sebe domov. Spravil mu čaj a on mi povedal, ako a kedy bude rozvodové konanie. Spustili sa mu slzy, ale chápal som to. Svojho syna miloval a nechcel o neho prísť. Ja som zase nechcel prísť o perfektný sex a teda aj o Harryho, tak som mu dal kontakt na najlepšieho právnika v Anglicku.

Harry sa mi vtedy so slzami v očiach opýtal či u mňa môže zostať a ja som rozhodol, že prečo nie. A ostal.

. . .

Dom D. Malfoya, Londýn, časť Kensington, koniec roka 2010

Spoločný život s Harrym bola pomerne zábava. Nikdy v živote som s nikým nebýval (ak nerátam rodičov) a prekvapivo to fungovalo. Malo to byť predsa len na krátky čas pokým ma v podstate Potter neomrzí, a tak niečo vydržím.

Potter mal svoje muchy čo sa týkalo bývania, ale vo všeobecnosti som čakal, že to s ním bude oveľa... oveľa horšie. Pravdepodobne tyrania u muklovskej rodiny, kde varil, pral a upratoval v ňom zanechala trvalé následky. S jednou vecou mi však liezol neuveriteľne na nervy, keď sa nechoval ako čarodejník, ale ako stupídny mukel a nepoužíval kúzla. Vraj je niekedy pre neho automatickejšie urobiť to ako prašivý mukel.

Takže takto nejak to vyzeralo. Harry varil, staral sa o chod mojej a teda vlastne už našej domácnosti a ja som dokupoval zariadenie čo mi ešte v dome chýbalo. Obidvaja sme chodili do práce, ale len na tak krátko, aby sme sa stihli už o piatej poobede stretnúť doma a presúložili sme až pokým nebolo okolo polnoci. Neveril som, že by bolo možné nájsť sexuálneho partnera pre mňa tak ideálneho.

Boli však veci, ktoré mi začali robiť problém a narúšali tieto krásne orgie.

Prvá bola Harryho aktuálna manželka a budúca ex. Celá rodina Weasleyovcov nezobrala na zreteľ, že Harry tak nejak odjakživa preferuje viac penis ako vagínu a snažili sa ho prehovoriť, aby si rozvod rozmyslel. Posielali listy, snažili sa ho odchytiť v práci. Presvedčiť ho, aby sa choval normálne. No uznávam, že to musel byť pre ich rodinu šok. Stará Weasleyová všade roztrubovala, že jej zať je Harry Potter. A teraz... Mrzuté. Vážne mrzuté. Harry však nepovedal svojej manželke úplné pravdu. Zatajil skutočnosť, že mal vôbec nejakého milenca a samozrejme nespomenul moje meno. Takže na jednu stranu chápem ich snahu presvedčiť ho.

A napokon ďalší problém bol James. To bol trochu oriešok. Nebolo nič dôležitejšie ako James. A bodka. To že mal decko ma až tak neznepokojovalo. Spával som aj so ženatými milencami. No v Harryho prípade to mohlo znamenať nestabilitu. Všetko v jeho prípade záviselo od rozvodu, ale už na začiatku som mu povedal, aby sa zmieril s tým, že syna bude vidieť oveľa menej ako plánoval.

Ginny sa nechcela rozviesť a Harry áno. Takto sa dohadovali niekoľko týždňov až nakoniec súhlasila a poprosila celú rodinu nech to rešpektujú aj oni.

Vedel som, že rozvodový proces bude dlhý a nepríjemný. Zvlášť pre niekoho tak rodinne založeného ako je Harry.

A potom sa ozvala tlač, ktorá začala vytvárať nátlak.

Hlavná téma na každej titulke. Prečo? Prečo sa rozišli.

A potom tie smiešne teórie. Harry začal byť nesvoj a bál sa, že raz sa v novinách zobrazí článok a svet zistí, ako sa veci majú. Nebol na to ešte pripravený. Psychicky to nezvládol a odišiel na tri týždne na misiu mimo Anglicka. Pre neho to znamenalo útek. Pre mňa to, že som sa musel vrátiť do starých koľají.  

Zobrať si svoj diár a vrátiť sa tam, kde som bol pred Harryho príchodom. Išlo len o to vedieť presný čas kedy sa Potter vráti do Londýna, aby neprišlo k nejakému nemilému stretu v mojom dome. Fungovalo to. Veľa milencov, ktorých som videl po dlhšej dobe malo znateľnú radosť a náležite mi to dali pocítiť.

Posledný deň keď sa mal Harry vrátiť som nikoho už do svojho domu nepozval. Spálňu nechal stopercentne vydrhnúť domácim škriatkom, ktorého mi poslala mama na jeden deň a ten vymenil povlečenie, vydrhol kúpeľňu a všetko dôkladne vyčistil a odpratal, aby sa nenašiel ani len jeden cudzí vlas alebo zahodená kravata za posteľou.

Trojtýždenná odluka bola zaujímavá, ale tešil som sa na Harryho. Medzi nami to v posteli naozaj fungovalo a nechcel by som o neho prísť.

Nakoniec sa teda vrátil a vraj sa mu veľa vecí behom misie rozležalo v hlave. K nejakému osobnému záveru došiel vtedy, keď naháňal chlapa čo oblieval ľudí elixírom, po ktorom obetiam odumieralo mäso. Potter bol občas dosť zvláštny.   

V každom prípade som sa začal chystať na večer, ktorý som si myslel, že bude celkom veselý, neviazaný a proste naplnený. Veľmi naplnený.

Harry mal prísť o siedmej večer (aspoň tak to písal v liste) tak som sa dovtedy vrátil od jedného známeho, rýchlo sa osprchoval a zneužil škriatka, aby nám ešte pred odchodom k mame do sídla nachystal večeru. Tak aj spravil.

Jedlo rozvoniavalo po celom dome a ja som ho mohol s dobrým pocitom poslať konečne preč. Domáceho škriatka som ja nikdy nechcel. Neviem. Sú mi nesympatickí a doma mám Pottera na všetky tieto činnosti.      

Osprchoval som sa na vlhké telo prehodil môj najlepší čierny župan a išiel schladiť šampanské. Keď som ho akurát dával do nádoby s ľadom, započul som pomalé kroky a potom pocítil čiusi ruku, ktorá mi zakryla oči. Pery sa prisali na môj krk a dokonale tam zapasovali.

„Potter, musím vybrať a nachystať jedlo.“

Harry odkryl ruku s mojich viečok a venoval mi krásny úsmev a objatie. Bolo vidieť, že som mu chýbal.

„Vedel si, že som to ja.“ Harry zaryl nos do môjho krku a vdychoval tam môj parfum.

„Isteže som to vedel, kto by to mal byť.“

„Tajný milenec?“ Harry sa vystrčil z krku a opäť sa musel usmiať od ucha k uchu.

„Jasné. Na každej ruke ich mám desať.“

„Ja by som sa nedivil,“ pobozkal ma na špičku nosa, „si ten najkrajší muž, akého som kedy videl,“ pusa smerovala na líce a bradu, „si atraktívny a veľa chlapov sa za tebou otáča.“

„Nebodaj žiarliš,“ so smiechom som sa Harrymu vyšmykol zo zovretia a sadol si na kraj stola. „Čo si taký vážny?“

„Mali by sme sa porozprávať.“ Harry na mňa smutne pozrel. „Chýbal si mi.“

„Aj ty mne, Potter.“ Snažil som sa ignorovať Harryho pokus o vážny rozhovor. „Preto som pre nás schladil toto tu. A pripravil večeru.“

„Neverím, že si varil.“ Harryho ruky vošli pod župan a hladili mi nahú pokožku na chrbte a drieku.

„Podceňuješ ma. Viem dosiahnuť všetko, keď chcem.“ Rukou som zašmátral po fľaše a začal ju otvárať.

„Privolám poháriky,“ Harry vyťahoval prútik, keď som ho zastavil a zátku odstránil zo šampanského.

„Netreba. Tu máš pohárik,“ nechal som župan skĺznuť z ramien, podstúpil ešte o krok k Harrymu a odpil si s fľaše pričom mi polka z toho stekala po hrudi a bruchu.

Harry pochopil a začal sladkú šumivú tekutinu zachytávať  perami a potom aj jazykom. Zavrátil som hlavu a užíval si dokonalý pocit. Nakoniec som ešte raz zobral fľašu a vylial veľkú časť alkoholu na svoj penis. Harry vnoril hlavu bližšie k rozkroku a začal oblizovať omamnú tekutinu.

Po niekoľkých fľašiach šampanského neskôr sme obidvaja ležali na studenej dlážke v kuchyni. Harry sa po dlhšej chvíli začal mrviť, tak som začal rozhovor ja sám. Potter nikdy nevynikal v komunikácií a po sexe už vôbec nie, keď mal mozog odkrvený ako suchú špongiu.

„Chcel si o niečom hovoriť?“

„Hej.“ Harry sa na mňa ani nepozrel a ďalej skúmal rytiny na mojom strope.

„A teda...“ podoprel som si hlavu rukou a otočil sa na Harryho. „Súvisí to nejako s tým rozvodom?“

„Draco,“ Harry sa nadychoval a bolo vidieť, že hľadá správne slová. „Ako je to medzi nami?“

„Ako to myslíš?“ Teraz keď si na túto scénu spomínam mi príde, že som mu dosť nevrlo odvrával. Nikdy som nemal rád riešenie vážnych tém vo vzťahu.

„Sme... pár?“

„...“

„Ja... ja len... potrebujem si ujasniť veľa vecí a netýka sa to len mňa, ale aj teba a hlavne Jamesa.“

„Hlavne Jamesa?“

„No jasné, že aj jeho. A myslel som, že mi nejaký čas mimo pomôže, že na niečo prídem čo sa týka nás troch...“

Strácal som sa v Harryho slovách. Neviem čo riešil. Šukanie bolo predsa úžasné. Čo to splieta o svojom synovi a na čo toľko vážnosti.

„... týka nás troch, a potom čo som povedal Ginny o nás dvoch a teda hlavne o tebe a čo k tebe cítim...“

Bol som kompletne stratený v Harryho monológu.

„Čo si povedal Ginny?“

Harry sa nadýchol a vydýchol.

„Viem, že nie si na nejaké romantické reči.“

„Nie. Nie to nie som.“ Veľmi sucho som odpovedal.

„Ginny... ja... som jej povedal, že s niekým už žijem. Draco. A nielen to. Nie len to, povedal som jej všetko. O nás. O tom ako som k tebe chodil každý večer. Ona... zaslúžila si to vedieť. Myslel som si, že bude šťastnejšia, keď jej veľa nepoviem, ale mýlil som sa. Potrebovala to počuť, aby lepšie pochopila...“ Harry si všímal škálu pocitov, ktoré sa prehnali cez moju tvár.

„Draco, povedz niečo...?“

„Čo čakáš odo mňa?“ Spracovával som všetky informácie, ktoré sa mi dostali. „Stratil si syna, lebo si jej o nás povedal.“

„Nie, nie... cítila sa lepšie, keď som jej to povedal.“

Videl som v jeho očiach, ako čakal odo mňa podporu. Ako každou jednou bunkou vysielal signál, ktorý by ma donútil povedať, že odteraz bude všetko v poriadku.

Náš vzťah. James. Ginny.

„Keď si jej povedal, že si ju vymenil za mňa? Jasné. Každá by bola nadšená. Zlatko, posledné týždne nie som v práci, ako si si myslela, ale chodím niekomu jebávať a skončíme až okolo polnoci. Ale neboj sa, je to chlap. Cítiš sa lepšie, Ginny?“

V tom momente som sa mu už okato vysmieval. „Každá by bola úplne hotová.“ Snažil som sa upokojiť. Nevybuchnúť, ale bolo to ťažké. Harry bol príliš naivný, čo sa týkalo vzťahov.

„Mám odísť?“ Harry odo mňa odvrátil tvár, ale dokázal som si predstaviť jeho výraz. „Povedz jedno slovo a odídem.“

Pamätám si, že som vtedy váhal asi príliš dlho. Pochopil moje mlčanie po svojom. Harry sa postavil a začal si bez slova obliekať rozhádzané kúsky oblečenia.

„Potter,“ tiež som sa začal obliekať. Očividne dnes už k ničomu medzi nami nepríde. Atmosféra večera bola nadobro pokazená.

„To je v poriadku, Draco.“ Harry si zapínal opasok a hľadel všade možne len nie na mňa. „Myslel som, že to bude iné, ale bola to moja chyba. Ja... Hermiona vždy tvrdí, že si veľa veci...“

Musel som zastaviť ten jeho posmrtný monológ.

„Pozri. Izbu vedľa hosťovskej kúpeľne nepoužívam,“ snažil som sa hľadať správne slová, a popritom prekričať Harryho bľabotanie. Tento rozhovor bol na mňa príliš ťažký. „ Nie je síce hneď vedľa spálne, ale pokiaľ ju zaopatríme dobrými kúzlami mohlo by všetko fungovať.“

„Fungovať?“ Potter sa zastavil pri pohybe, ako si obliekal kabát a ostal na mňa nechápavo pozerať.

„Fungovať. Predsa ochranné kúzla okolo postele a detegujúce zaklínadlo keby sa niečo dialo. Potom by sme mali skontrolovať asi celý dom a predzáhradku. Koľko má malý? Vyše roka? To asi začne liezť alebo už chodí? Neviem. V deckách sa vážne nevyznám. Čo tak pozeráš?“

„Ty chceš Jamesovi zriadiť izbu? Tu? U teba?“

„Tak nedajú ti ho po rozvode do plnej starostlivosti, ale každý druhý víkend vysúdiš.“

„Aby sme bývali spolu...?“

Chcel som pokračovať, ale Harry ma začal mliaždiť v objatí. Stískať a bozkávať. Nebolo mi príliš po chuti, že som sa takto rozhodol, ale aj v tomto prípade vyhral môj záujem o Harryho.

. . .

Detské ihrisko, Londýn, časť Kensington, September 2012

O dva roky neskôr

Posledné dva roky boli vskutku netradičné. Určite som si nepomyslel, že týmto smerom bude pokračovať môj život.

Bola druhá sobota v mesiaci a Harry mal na starosti malého trojročného Jamesa.

Rozvod bol dávno za ním. Ginny už randila s niekým z ministerstva a noviny boli aj po dvoch rokoch plné článkov o nás dvoch. Bulvár nás skutočne nešetril. Bizarné a bizarnejšie informácie.

Harry sedel vedľa mňa, a práve si listoval novinami a mieril automaticky na koniec denníka, kde bola športová rubrika.

„Niečo zaujímavé?“ Rypol som si a pohľadom skontroloval Jamesa, ktorý sa hral s nejakým tmavovlasým dievčaťom v jeho veku na pieskovisku.

Harry naštvane mykol plecom a snažil sa sústrediť na poslednú stránku, kde boli včerajšie výsledky. Odkedy so mnou začal bývať upriamil svoju pozornosť ešte viac na metlobal ako tomu bolo v jeho pubertálnych rokoch. Potreboval sa odreagovať a na niečo sa upnúť.

„Ani nie.“ Potter zložil noviny a na prednej strane som mohol vidieť jasne našu fotografiu myslím, že pol roka starú. Na nej bol odfotený okmih, ako sa bozkávame na ulici plnej muklov. „Musíme si dávať väčší pozor.“

„Je to stará fotka.“ Namietal som. Zase sme začali riešiť to isté. „Veď okrem času s Jamesom nechodíme skoro nikam von. Prejde to. Prestane ich to baviť.“

Harry sa zhlboka nadýchol a vedel som, že si myslí iné. Chcel niečo povedať, ale prerušil ho James, ktorý k nám pribehol a hodil sa otcovi okolo krku.

„Oci, oci, ocííí... kúpiš mi novú vlakoloď a Ninja hviezdnu posádku?“ James detským hlasom zažvatlal a vyvalil na Harryho tie svoje veľké zelené oči. „Leny má dve vlakolode.“

„Máš už veľa hračiek, tak ako u mamy aj u Draca.“ Harry na mňa prosebne pozrel. „Nemám pravdu, Draco?“

„No ja si myslím, že sa miesto ešte nájde.“

Malý James sa mi hodil okolo krku, vtisol mi pusu na líce. Zbožňoval ma.

„Si najlepší, Dlaco,“  a odbehol za druhým chlapcom na preliezku, kde sa už chválil, že aj on dostane Ninja hviezdnu posádku. Musel som sa usmiať. James ako trojročný mal samozrejme problém s výslovnosťou písmena er, tak moje meno tak krásne komolil.  

„Neznášam, keď to robíš.“

„Kupujem hračky tvojmu synovi?“

„Rozmaznávaš ho.“

„S radosťou.“ Usmial som sa a cítil, som ako mi Harry prekryl prsty svojou dlaňou a šťastne sa na mňa pozrel.

„A znižuješ moju rodičovskú autoritu.“

„O to sa snaží už dostatočne tvoja exmanželka.“ Mal som pravdu. James u mňa síce býval, ale stále to boli iba dva víkendy do mesiaca. Harry si to rozvodové obdobie pomerne zidealizoval.

Nikto z Weasleyových nepochopil Harryho rozhodnutie rozviesť sa a žiť so mnou. Prečo by aj mali.

Byť na mieste Ginny letela by Potterovi jedna Avada hneď, ako by mi to povedal. Cítila sa zahanbene pred celým čarodejným svetom. Šarlátové písmeno do konca života. Hermiona to zobrala v celku dobre. Predsa len bola v tej situácií zainteresovaná menej ako Ginny a Ron. Aj ostatní sa s informáciou zmierili a priali nám šťastie. Hagrid, Luna, Longbottom...

Čo však bolo pre mňa prekvapivé, že dokonca moji blízki boli s Pottera nadšení.

Moja matka napríklad. Vedela o mojej chorobe a dokonca aj o orientácií od mojich devätnástich rokov. Vtedy som sa jej teda oficiálne priznal a počas štúdia vo Francúzsku jej poslal pomerne úprimný list. Nikdy som jej však nejakého partera nepredstavil, a keď nastane tá chvíľa prinesiem samotného Harryho Pottera.

Ako to napokon prebiehalo? Stačila prvá návšteva. Potter pochválil mamine zákusky, ktoré sama piekla a na znak, že mu chutia zjedol asi tak dve kilá cukru na posedenie. Harry vážne miluje sladké. A ten dialóg medzi nimi bol ešte viac presladený...

„Som rada, že Vám chutia pán Potter. Piekla som ich sama.“

„Prosím, hovorte mi, Harry.“

„Iste, Harry. Tak ja poprosím Cissa.“

Skoro som vtedy odpadol. V ten deň boli ako vopred dohodnutí a zohraní.

Častokrát som si pokladal otázky či to malo zájsť s Harrym tak ďaleko... ale nejak som vedel, že byť spolu je správna vec. Nechať ho u seba bývať. Verejne sa prezentovať ako pár. Priľnúť k jeho synovi. Predstaviť ho matke a priateľom. Ach. Priatelia.   

Iste. Moji priatelia.

Moja matka síce bola v siedmom nebi zo svojho nového pseudo-zaťa, ale moji priatelia sú Pansy a Blaise, ktorým určite Potter nepovie, že majú krásne tulipány alebo ich neohúri záchranou sveta. Sú to sebecké potvory, ktoré nenávidia slabošských precitlivených a pravdovravných idiotov.

Nemohol som sa mýliť viac. Pansy neustále vykrikovala, aký sme krásny pár. Vystrihovala mi naše fotky z novín a tvorila pre nás takzvané Zvrhlé Anály. (Pansy mala vážne talent na dvojzmysly.) Vždy keď sme s ňou boli vonku  na drinkoch objímala ho a opakovala, že ona to o ňom a jeho perverznom jadre vždy tušila. Pansy tiež ako jediná priateľka vedela o mojej hypersexualite. Samozrejme nie o počte partnerov či o tom čo mám rád a čo nie. Vedela, že neviem mať stabilný vzťah bez toho, aby som mal iných milencov. Pomáhala ma kryť, keď som sa mal stretnúť s niekým iným. Vedel som, čo si myslí a na jej obranu musím povedať, že sa snažila ma pochopiť, ale pokiaľ nie ste v tej situácií nepochopíte.

„Nie je hlúpy,“ hovorila mi. „Nemôžeš to takto robiť donekonečna. Zistí to. Opustí ťa!“

Ako som nenávidel, keď s tým začala. Myslela si, že Harry Potter je liek na moju chorobu. Môj vysnívaný princ. Môj osud. Femme fatale teda skôr Homme fatal. Pansy na to nevyzerala, ale bola nechutne romantická.

„Ty s tým len nechceš bojovať, Draco. Tak si pomôž sám! Myslíš, že ja na sex nemyslím?“

Hej. Jasné.

Pansy mala nepochybne apetít, ale to sa nedá porovnať. To nie je len chuť. V mojom prípade ide o životnú potrebu. Tak isto ako keď je niekto závislý na chľaste či drogách. Skúste presviedčať alkoholika, aby neminul posledné sikle za fľašu čohokoľvek len nech to má nejaké to percento.

Keď prechádzam mestom predstavujem si chlapov, ktorých stretnem, ako mi fajčia vtáka. Kolegov v práci, ako vyzerajú bez oblečenia. Neviem svoje myšlienky tak ľahko korigovať.   

Nie vždy sa stane, že chlap, ktorého si vyhliadnem zvolí a pôjde niekde so mnou. Práve pre podobné prípady mám svoj denník. Tam mám svojich overených milencov, ktorí sú diskrétni. Chlapov, ktorí nepohrdnú mladým štíhlym blondínom. Ženatí, slobodní, rozvedení, mladí, starší... snažím sa, ale nevyhľadávať ľudí s podobnou nenormálnosťou, ako to volá Pansy.

Nechcem sa škatuľkovať, ako nymfoman. Pre mňa to nie je choroba. Necítim sa, ako chorý alebo nenormálny. Ako nejaký úbožiak, ktorý sa spovedá pred ostatnými a hľadá pomoc.

Je to odkedy som s Harrym obťažnejšie, pretože mi na ňom a Jamesovi záleží. Nechcem, aby zmizli z môjho života. Harry je v posteli vážne skvelý, ale nestačí to. Skúšal som byť monogamný a ako náhle som dostal chuť na sex, snažil som masturbovať. Išiel som sa z toho zblázniť. Nútil som Harryho do sexu šesťkrát do dňa. Milovali sme sa, a keď sme skončili, chcel som opäť a potom zas. Staval som sa automaticky do pasívnej úlohy, aby si Harry pomohol s rôznymi sexuálnymi pomôckami a ja mal prežitok zo sexu čo najintenzívnejší, ale nepomohlo. Harry sa však začal pýtať či sa mi to nepáčilo a čo horšie...

„Deje sa niečo, Draco? Chceš mi niečo povedať?“

„Nepriťahujem ťa?“

„Nestačím ti?!

Stále tie isté otázky.

Keď som videl tie jeho smutné oči, ktoré si mysleli, že ho už nemám rád nevedel som urobiť inak. Iba by sa to zhoršovalo, a to som nemohol pripustiť. Prišiel by som o nich a to som nechcel.                 

Aspoň tak som rozmýšľal v roku 2012, keď mal James trik roky a my sme s Harrym prešli pomerne komplikovanými a žiaľ nie menej medializovanými dvomi rokmi.  

. . .

Detská škôlka pre deti čarodejníkov, Londýn, časť Paddington, Január 2014, 3:00 poobede (po Vianociach)

O ďalšie dva roky neskôr

„Dobrý deň, prišiel som si po Jamesa Pottera.“ Harry Potter oslovil staršiu pani, ktorú už pár krát v škôlke videl, ako sa stará práve o triedu, v ktorej bol aj James.

Čarodejnica si poopravila zložitý klobúk a premerala si Harryho zhora dole.

„Iste pán, Potter. Je tu, ale aj jeho matka. Tak neviem, ako presne ste sa s pani Flintovou dohodli.“

„Ginny je tu?“ Harry smeroval do miestnosti, ktorú mu čarodejnica ukázala a v hlave sa mu začal tvoriť zhluk otázok. Boli predsa dohodnutí už celé mesiace. Ginny ide na dovolenku s Carlom do Talianska a Draco im trom naplánoval týždenný výlet v Írsku. Neskôr sa mali presunúť do Malfoy Manor a stráviť pár dní u Narcissy, a tam za nimi mala prísť aj Pansy. Obe sa tešili na enormné hýčkanie malého Jamesa. To mu nemôže Ginny urobiť.

„Ginny, boli sme dohodnutí už tak dlho...“ začal Harry len zaznamenal červenovlasú ženu, ako sa skláňa nad Jamesom a zapína mu bundu. Za ňou už klasicky stál v ochranárskej pozícii Carl, jej druhý manžel a mierne rozpačito hľadel na Harryho. Staršia čarodejníčka sa postavila za Ginny, ako keby tým chcela vyjadriť na čej strane stojí a kto jej je viac sympatický.

„Pokoj, Harry.“  Ginny vytiahla z kabelky aj huňatú čapicu a snažila sa ju Jamesovi, ktorý sa krútil na mieste nasadiť na rozstrapatené čierne vlasy. „Priniesla som len Jamesovi nejaké nové teplé oblečenie od mojej mamy. Dala mi ho už dávnejšie, ale zabudla som ho v skrini. V Dubline bude fúkať a tá stará čiapka by mu nestačila.“

„Chcem svoju starú čiapku,“ ozval sa zababušený James, ktorý sa začal nervózne vrtieť, „je so zlatými strelami.“ Dodal, ako jasné vysvetlenie. Táto bola predsa iba červeno biela. Žiadne zlaté strely, jednorožce alebo trpaslíci.  

„Hej zlatko, ale táto vyzerá lepšie. Tá predtým bola príliš...“

„Teplá?“ Harry bol vážne vytočený tieto mikro-vojny robili posledné obdobie dosť často.

„Neútoč, Harry.“ Ginny náležite skontrolovala a spokojne pokývala hlavou, keď skončila s obliekaním svojho syna.

„Budeš mu všetky veci čo má od Draca vyhadzovať?“

„Harry, s Ginny sme len doniesli Jamesovi pár vecí od jeho babky.“ Konečne sa do rozhovoru zapojil aj Carl, ktorý ako keby čakal, aby aspoň niečo mohol dodať a vyzeral ako zúčastnený.

Harry ho však odignoroval, ako takmer vždy a kľakol si k Jamesovi a začal mu odopínať bundu a sťahovať nadbytočné vrstvy. „Choď si po hračky, drobec. Nech ti nič u Cissy nechýba.“ James objal otca okolo ramien a utekal z miestnosti. Nasledovala ho aj staršia čarodejníčka, ktorá uznala, že jej to čo počula stačilo na dnešné klábosenie s kolegyňami a odišla tiež.

„Budete aj s Dracovou matkou?“

„Iba pár dní.“

Nastalo klasické ticho kedy sa Ginny zahľadela na Harryho a z očí jej zmizol ten bojovný tieň a nahradila ho nostalgia.

„Ešte si odbehnem.“ Galantný Carl nechal dvojicu osamote a zmizol na toalete.

„Vyzeráš dobre.“ Ginny ohodnotila Harryho vzhľad a zastavila sa na tvári. „Nový strih?“

Harry si prvotne prešiel po menšom strnisku, ktoré si nechával, ale potom mu došlo, že Ginny myslí vlasy. „Draco ma strihá. Vraj nevyzerám tak nedbalo, keď to mám strapaté len do jednej strany.“

„Vidíš a ja keď som sa snažila ti s tým niečo spraviť, tak som neuspela.“

„Aj ty vyzeráš dobre.“ Harry sa snažil vrátiť Ginny poklonu a zastavil sa na kabelke, ktorú zvierala v rukách. „Pekná taška.“

Ginny sa po dlhšej dobe v Harryho prítomnosti zasmiala. „Moja taška ti ďakuje za poklonu. Dostala som ju od Carla k Vianociam. Aj tento kabát,“ urobila jemnú otočku.

„Mňa obliekli Slizolinčania.“ Harry sa usmial a chytil rukou koniec kabáta. „Pansy sa spolu s Blaisom zrejme dohodli a kúpili my všetko to, čo by som si ja rozhodne nekúpil.“ Harry si spomenul na rozčúlenú Pansy, keď zistila, že si Harry neobliekol nohavice, ktoré mu darovala k Vianociam.

Tie si kurva dáš na seba! A je mi jedno či sa do nich budeš súkať do ďalšieho Boxing day!

„A Malfoy?“

Harry si stiahol koženú rukavicu a ukázal pomerne veľký strieborný prsteň.

Ginny sa ani nesnažila schovať prekvapenie. „Čiže vy dvaja..? On ťa...? Ako...?“

Harry to pochopil až neskôr a začal sa smiať. „Nie. Nie. Je to len darček... Draco nosí prstene a vraj keď ho videl musel mi ho kúpiť.“

„Romantické. Musel byť príšerne drahý.“

„To neviem.“

„Naša rodina nikdy šperky nenosila, pretože sme na to nemali...“

„Ginny...“ Harry sa zamračil. Mal pocit, že teraz prídu výčitky alebo hádka. Ich rozhovory posledné obdobie boli stokrát lepšie ako dva roky dozadu. Snažili sa kvôli Jamesovi obidvaja zmierniť svoje emócie. Zvlášť Ginny. Ale vždy vedela prísť chvíľa, ktorá všetko zničila.

„Ale áno. Inak čarodejníčke rodiny nosia šperky. V hojnom počte aj muži ak sú zámožní.“

Harry si spokojne oddýchol. Konflikt nenastal.  

„Hej, Draco sa ma stále snaží zbaviť tej muklovskej časti.“

„Myslím, že mu to ide. Pokoj, Harry, nepajeď sa. Myslím to pozitívne. Oblečenie, vlasy... Mimochodom cvičíš?“ Ginny si až teraz dovolila otázku, ktorá ju napadla už dávnejšie. Bolo to v momente, keď pred dvomi mesiacmi zbadala Harryho po dlhom období zimy len v krátkom tričku, keď si prišiel po Jamesa.  

„No, chcel som to povedať až neskôr, keď sa vrátime z dovolenky. Dal som výpoveď a už niekoľko týždňov mám dohodnutý post stíhača u Sokolov. Mal by som začať v ďalšej sezóne.“

„To nemyslíš vážne..?!!“

„Ehm... no. Chcel som zmenu a...“

„Ako to že to neviem? Som predsa reportérka...“

„Nikto to nevie okrem manažéra Sokolov a ich trénera. Zatiaľ to nevedia ani spoluhráči. Ginny? Si v poriadku?“

„Iste. Len šok. Wau. Takže Harry Potter nová metlobalová hviezda? Ľudia sa zbláznia. Si si toho vedomí? Už vidím tie zástupy báb a vlastne v tvojom prípade aj chlapov čo si budú prosiť podpis na poprsie.“ Ginny zaznamenala, že sa Carl vracia a na znak mlčania si priložila prst na pery. „Mlčím ako hrob. Ale dúfaj, že Malfoy nie je moc žiarlivý a znesie tú hystériu.“

„O čo som prišiel?“ Carl sa postavil za Ginny a položil jej ruku na rameno.

„Iba sme sa bavili o Dracovi.“ Ginny zaznamenala, že aj James sa pomaly vynoril z triedy a nesie si plnú náruč hračiek.

„Dnes ráno som ho videl, keď som si zbehol na raňajky k Lucinde.“ Carl prižmúril oči, ako keby spomínal. Harrymu sa zdalo, že dnes bol mimoriadne ukecaný.

„S kamarátkou Pansy išli nakupovať.“ Harry sa snažil spomenúť čo mu to vlastne Draco dnes hovoril. S Pansy mali v pláne vyrabovať ešte ostávajúce klenotníctva.

„Pokiaľ je Pansy drobnejší brunet s pohupujúcim sa zadkom.“ Carl sa usmial a svoju odpoveď  ani nemyslel nejak škodoradostne ani ňou neplánoval na Draca útočiť. Až potom si uvedomil svoju chybu, keď Harry zbledol a vyzeral dosť posmutnelo.

„Harry... je všetko v poriadku? Medzi vami?“ Ginny sa so záujmom opýtala.

„Iste. Stopercentne.“ Harry mal aspoň doteraz ten pocit. Boli s Dracom už päť rokov a on nikdy nebol šťastnejší. Miloval ho. Strašne ho miloval. Nevedel si predstaviť život bez neho.

A čo viac - James ho miloval.

„Asi sa pred tým stretol s kolegom alebo kamarátom.“

„Asi.“ Harry odpovedal aj keď zrovna si nevedel predstaviť dôvod, prečo by sa stretol s kolegom medzi sviatkami a kamarátkou okrem Pansy a Blaise nemal. A Blaise rozhodne nebol drobnejší brunet s pohupujúcim sa zadkom. Okrem iného mal byť predsa v úplnej inej časti Londýna.

Harry čakal pokým sa Ginny rozlúči s Jamesom. Bundu a čiapku od babky Moly mu aj tak strčila do batoha. Keby náhodou. Carl neobratne potľapkal Jamesa po pleci a rozlúčil sa s Harrym potrasením rukou a prianím Šťastného Nového Roka. Ginny na Harryho kamarátsky mávla a odišli ruka v ruke s Carlom preč z budovy, aby sa mohli odmiestniť.

James si nasadil čiapku so zlatými strelami na strapaté vlasy, chytil otca za ruku a taktiež vyšli von na preľudnenú ulicu.

Harry pustil Jamesovi ruku, akonáhle sa asistovane premiestnili pred ich dom.  Potter starší sa snažil neobratne otvoriť dvere a stále držať nákup, ktorý ešte s Jamesom stihli spraviť.

„Oci, vieš, že si čarodejník? Mohol by si vždy nechať nákup levitovať a nemusel by si ho držať v rukách.“

Harry odložil tri plné tašky na stôl a prehrabol si spotené vlasy. „Myslím, že ťa príliš často nechávam s Dracom.“

„A to je len tvoja výhoda,“ Draco schádzal po schodoch a utieral si uterákom mokré vlasy. Ešte stihol zísť posledný schod, keď sa na neho vrhol James a vyskočil mu do náručia.

„Hovorí čarodejník, ktorý nepoužíva sušiace kúzlo.“ Harry odsekol a postupne sa prehraboval nákupom.

„Takto je to viac sexy.“ Draco mykol plecom a poslal Harrymu vzdušný bozk.

„Čo to znamená sexy?“ James sa snažil napodobniť Draca a tiež poslal otcovi pár vzdušných bozkov.

„To je... ehm...  je v tomto konkrétnom prípade niečo krajšie a lepšie.“

„Takže aj moja nová vlakoloď je sexy?“

„Paráda, Draco.“ Harry sa nahol a pobozkal Draca ľahko na pery, keďže sa dnes ešte nestihli vidieť.  

„Nevadí, veď aspoň bude v triede frajer. Však, krpál.“

„Už takto sedávam raz mesačne so starou Bulstrodovou a preberáme Jamesove výkresy kde kreslí, ako sa dvaja panáčikovia nad ktorými je napísané Draco a otec držia za ruky. Keď povie niekomu v triede, že je sexy dostanem celé hodinové kázanie.“

„Veď to je pekné... čo riešiš. Chalan má zrelý pohľad na skutočnosť. Nebudeme sa predsa riadiť nejakou kravou, ktorá je na strane tvojej ex a ja som pre ňu prevtelený diabol. Však krpec,“ Draco Jamesa dvakrát vyhodil do vzduchu, a ten sa tomu bláznivo rehotal.

Harry sa odmlčal. Draco mal v podstate pravdu. Na podobné veci si už zvykli. Tešil sa kedy pôjde James do Rokfortu. Tam bude Hagrid, McGonagallová a Nevil... Nie nejaké staré ženské, ktoré každú Jamesovu inakosť budú posudzovať podľa svojich noriem.  

„Minule mi Jef povedal, že ste buzny. Čo je buzna?“ James sa vypýtal dole a začal si rozopínať bundu a sveter.

„Vieš čo je gay?“ Draco sa nahol k Jamesovi a pomohol mu pretiahnuť sveter cez hlavu. James medzi tým pokýval hlavou. „Gay som ja a tvoj ocko. Muži, ktorí majú radi mužov.“

„Draco, to predsa dávno viem.“ Oponoval najmladší.

„No a to slovo čo si povedal, je škaredé slovo pre niekoho ako sme my dvaja.“

James kýval hlavou, že rozumie. Je to malý chlapec s veľa otázkami. Pred týždňom preberali či aj Draco a Harry budú mať svadbu, keďže sa jeho mama vydávala za Carla. Pár dní dozadu sa pýtal na lubrikačný gél, ktorý našiel v kúpeľni a predminulú sobotu ho nechali ráno chvíľu samého, aby si užili rannú chvíľku intimity a našli ho hrať sa s ich vibrátorom.

Pozri, oci, to je vzducholoď.

Draco dostal záchvat smiechu a Harry bledol a bledol, na čo si Malfoy zobral hračku k sebe a šepol Harrymu do ucha: pokiaľ máš ešte trochu síl a chceš niečo iné, ako len moje prsty v tom tvojom rozkošnom zadočku, pokojne povedz.

Harry sa rozhodol, že je potreba vždy zamykať spálňu, aby nedošlo k najhoršiemu a James ich raz nenačapal počas sexu.

James odbehol k nákupu a hľadal balíček cukríkov, ktoré videl ako otec kupoval a hneď nato skočil na Draca.

„Dlho si doma?“ Harry si priateľa obzrel a snažil sa nepôsobiť dychtivo. „Ako bolo s Pansy? Kúpili ste si niečo?“

Dracovi však niečo James začal v tom momente šepkať do ucha a Harryho otázky nikto nevnímal. Potter prevrátil očami.

Harry bol Jamesov otec a mali spolu úžasný vzťah. Dovolil si tvrdiť lepší ako mala s Jamesom Ginny, ale Draco bol ten čo robil zábavu. Ten čo dával sladkosti, keď sa Harry nepozeral. Ten ktorý dovolil to, čo Harry zakázal. Mali medzi sebou nejaké podivné zlodušské spojenectvo.

„Draco Malfoy, pýtal som sa ťa niečo!“ Harry musel zvýšiť hlas aj keď nenávidel, keď toho musel byť svedkom jeho syn. 

„Ocko, nekrič.“ James si prekryl uši drobnými rukami.

„Nekričím len ma... ignorujete.“

„James tu rieši vážny problém. Harry, môže to počkať... jedná sa o tetovanie zo žuvačky, kde si ho má dať a aké.“

„Kde si dnes bol?!“

Harry bol už vážne vytočený. Chcel ísť na všetko postupne a nie hneď Draca obviniť. Len keď si predstavil, že by to mohla byť pravda a Draco bol s niekým vonku a nepovedal mu to. Zaplavovala ho vlna zášti a žiarlivosti. Vždy mal problém so svojím hnevom a počas spoločného života s niekým tak ľadovo chladným ako bol Draco jeho temperament občas vyskočil do astronomických výšok.  

„Ako to myslíš?“ Draco zbystril a skúmal priateľov pohľad. Chcel Jamesa položiť na zem, ale ten sa nedal a vrátil sa teda do pôvodnej polohy.

„Ako sa to dá inak pochopiť. Máš vyštudovanú univerzitu vo Francúzsku predpokladám, že na túto pomerne jednoduchú otázku zvládneš odpovedať.“

„Upokoj sa, Potter.“

„Nehovor mi, Potter!“

„Fajn. Upokoj sa, Harry. Malo to byť prekvapenie, ale čo už. Stretol som sa s kolegom, ktorý má letný dom na Madeire a potrebuje ho za pol roka postrážiť. Myslel som, že ta prekvapím, keď ti to poviem až neskôr a nie takto dopredu.“

„Je tam teplo či zima...“ James sa vtisol do rozhovoru.

„Budeme sa tam kúpať, je tam teplo, krpec.“ Draco pozrel na Harryho, ale zdalo sa, že nebol úplne spokojný s odpoveďou. „Pansy som nakoniec ani nestihol, keď chceš vedieť pravdu a doobedie strávil s Fergasonom Grustramon, ktorý mi celé raňajky opisoval nádhery Madeiry. Spokojný?“

„Kto je preboha Fergason Gru Grustranon?? Nikdy v živote si o ňom nehovoril.“

„Jeden známy známeho. Veď to poznáš...“

„Nie, nepoznám. James, nechaj nás na chvíľu.“ James odbehol. Harry pokračoval o niečo tichším, ale o to viac dramatickým hlasom. „V živote si mi o tom chlapovi nehovoril a tvrdil si mi, že ideš s Pansy. Prečo si mi klamal?“

„Čo si ma dal sledovať?“ Draco zbledol viac ako obyčajne, ale snažil sa ostať stále na koni.

„Manžel Ginny Carl mi povedal, že si bol vonku s nejakým cudzím chlapom a že to bol drobnejší brunet. Bolo mi trápne, že ja sa snažím, aby sme vyzerali ako najlepší pár na svete, aby mi mohli dať James do plnej starostlivosti a ty sa prechádzaš s nejakým cudzím chlapom.“

„Potter... Harry, upokoj sa. Preháňaš to. O nič nešlo.“

„Dobre vieš, že komisia sa chytá aj maličkostí. Nevera by bola pre nich zlaté sústo.“ Harry musel urobiť pár krokov vpred a vzad, aby sa upokojil. Sám netušil, že ho to tak zoberie. „Proste si mi to mal povedať!“

„Chcel som ťa prekvapiť. Keby som vedel, čo tým vyvolám, tak sa na to nabudúce môžem rovno vykašlať!!“

Dracovi stvrdla tvár a pozrel sa na Harryho takým pohľadom, ako tomu bývalo na škole. Harry si až teraz uvedomil, že to pravdepodobne prehnal.

„Nie, Draco... prepáč. Ja len chcem, aby sme mali čistý štít, keď príde k posudzovaniu našej žiadosti. Prepáč.“ Harry sa snažil Draca objať no ten sa vykrútil a potom zase. „Zlato, prepáč. Mrzí ma to. Prepáč. Nehnevaj sa.“

Malfoy nakoniec prestal bojovať a nechal sa objať.

„Čo ťa to napadlo takto hysteričiť.“ Draco už hovoril do Harryho ramena a jeho priateľ ho celou silou stískal v objatí. „Sme najlepší pár na svete a nič to nezmení.“ Malfoy mal pár sekúnd, aby si vydýchol.

Idiot Carl. Teraz musel zháňať ubytovanie na Madeire.