AMANTES AMENTES XI.
3. 12. 2008
AMANTES AMENTES – MILENCI ŠIALENCI
Harry kráčal rýchlo ku dverám svojho domu, a pritom horúčkovito rozmýšľal, čo povie svojej polovičke na tú správu, čo sa dnes dozvedel.
Hermiona mu síce rozprávala, aby sa neunáhlil vo svojom jednaní, ale on dobre vedel, že teraz je s Dracom až veľmi zadobre a jej slová nie sú moc objektívne.
Prešiel k vchodovým dverám a snažil sa upokojiť dych. Ešte nikdy nebol na Draca taký nahnevaný.
Všetko mu dokázal odpustiť.
Jeho vyberavosť a panovačnosť... jeho večné nadávanie na nedokonalosť ich spolunažívania... aj to že Draco potreboval vo vzťahu určitú voľnosť a chodieval s pár známymi do barov piť. No nemohol potom sám mladý Malfoy prekonať to, keď to isté urobil Harry a išiel na večeru s Ginny alebo s Ronom.
Občasné vrtochy Malfoya boli predsa len neznesiteľné, ale aj tak sa Harry vždy snažil vyplniť jeho prosby alebo vo väčšej miere nariadenia.
Už len pri výbere miesta, kde budú bývať...
Nemohlo to byť nič lacné a minimálne s dvomi poschodiami. Výbava domu taktiež stále pár tisíc galeónov viac ako to Harry plánoval a okrem toho jeho polovička si vyžiadala aj domáceho škriatka, ktorého ale Harry prepustil po dvoch týždňoch... Napokon aj kvôli Hermione ktorá k nim preto prestala chodiť na návštevy.
Potter rýchlo vošiel dnu a podľa svetla vychádzajúceho z poschodia usúdil, že Draco je v ich spálni.
Čarodejník vybehol schody za pár sekúnd a približoval sa k dverám. Snažil sa rýchlo naformulovať vety, ale od zlosti mu behalo po rozume, ako si to Draco vôbec dovolil urobiť. Myslel si, že už ich to minulo, že už tá doba kedy ho spojovali s Voldemortom a smrťožrútmi prešla. Svet si mohol zvyknúť na to, že spolu žijú...
Nie! Práve keď už je všetko na najlepšej ceste tak to musí pokašľať. Všetky tie mesiace sú v kely a sme zase na začiatku. Vďaka, Draco.
Upokoj sa, Harry. Možno sa k nim nepridal... možno... možno mu len išlo o to postúpiť v práci. Mohla to urobiť aj Hermiona, ale neurobila! Neurobil to nikto. Len ON!
Harry stisol kľučku spotenými rukami a hneď ako vošiel, zbadal Draca opretého o čelo postele, ako si číta dokumenty do práce. Všimol si že jeho priateľ bol zabratý do dokumentov tak si Pottera ani nevšimol. Harry prešiel očami po ich spálni...
Na stole a zemi boli fotky smrťožrútov, čo boli obžalovaní a predvedení pred súd. Na posteli mal Draco položenú fľašu vína a prázdny pohár.
Harry silno zabuchol dvere až blondín nadskočil a skoro vylial nevypité víno.
„Čo blázniš?“ Draco pozbieral spadnuté zložky a opäť si ich dal na kolená.
„Aj ja ťa rád vidím. Čo v práci?“ Harry sa stále snažil udržať pokojný tón. „Počul som, že máš nový prípad.“
„Hej, zobral som nový prípad.“ Draco sa snažil pozerať do zložiek. Vedel, že Harry bude zúriť, ale tiež robil svoju prácu a chcel sa na ministerstve dostať čo najvyššie to išlo.
„Mhm...“ Harry pozdvíhal zo zeme fotky smrťožrútov, čo pred mesiacom sám chytil a hodil ich Dracovi na kolená.
„Pol roka! Pol roka som Traversa a Selwyna naháňal. A prečo?! Prečo som to robil, keď majú tú možnosť, že ich budú súdiť?! Ono by to nebolo až také zlé keby sa však toho prípadu nikto neujal. Bol by im pridelený dajaký fušer a oni by ostali v Azkabane!!! Ale nie!“ Potter rozhodil nervózne rukami. Nerád kričal na Draca, ale mimoriadna doba si vyžaduje mimoriadne opatrenia.
„Ten prípad som musel zobrať!“ Draco už vstal z postele a napravil si košeľu.
„Och, tak musel?! Zaujímavé, že nikto nemusel. A zrovna ty si to zoberieš?!“
„Je to ťažký prípad. Vieš, čo sa stane keď to vyhrám?“
„Áno ja to viem. Viem... A vieš to aj ty? Pustíš na slobodu dvoch vrahov!“
„Možno nie sú vrahovia! Existuje prezumpcia neviny, Potter!“
„Nehovor, Malfoy.“ Harry sa Dracovi otočil chrbtom. Vedel, že sú dva dôvody kedy by to s Dracom skončil. Jedným bola nevera a tým druhým to, že by sa Draco opäť priklonil k druhej strane. A jeho jednanie tak očividne nasvedčovalo.
„Prečo ich chceš dostať von?“ Potter nahodil už pokojný tón, ale po jeho kričaní to pripadalo Malfoyovi oveľa nebezpečnejšie ako ten rev.
„Prečo asi? Kvôli tomu že ten prípad nikto nechcel, a to znamená, že keď to vyhrám dostanem sa vyššie ako ktorýkoľvek kolega. Lebo všetci si myslia, že sú vinní.“ Malfoy odložil vína s pohárom na nočný stolík.
„A nie je to náhodou tak, že ich chceš očistiť, lebo ti to príde správne. Myslíš si že sú nevinní?“
Harry sa otočil a pozrel na priateľa.
Snažil sa nájsť silu, keď Draco povie áno. Toľkokrát preberali Voldemorta a smrťožúrov. Zatiaľ mu partner dával istotu, že by už nikdy neprestúpil na temnú stranu.
Po pol minúte Dracovho rozhodovania, čo povie nakoniec odpovedal tak, že Harrymu táto odpoveď bola horšia ako keby sa priznal s neverou.
„Ja neviem.“ Draco cítil, ako sa každou sekundou cíti nervóznejšie pod priateľovým pohľadom.
Poznal jeho názory.
Vedel, že keď dal Harrymu len sebemenšiu pochybnosť o jeho výbere strany, tak nasledovali hádky, a potom jeden z nich odišiel na noc inam.
„Tak nevieš?“ Harry zodvihol obočie. „Ideš sa pokúsiť dať na slobodu niekoho, kto zabil ôsmich ľudí a znásilnil šesť žien. A to len čo máme overené,“ Harry pristúpil k blondínovi, „a druhý, čo zabil dve malé deti a piatich mužov.“
Draco ustúpil krok dozadu, ale zastavil ho nočný stolík. Harry sa priblížil k Dracovi na pár centimetrov. Inokedy by ho už zlanárila vôňa, ktorú jeho milenec používal alebo košeľa, ktorá mu odkrývala pár centimetrov holej kože, no teraz cítil len zlosť a sklamanie nad priateľovým chovaním a dôležitostí atribútov v jeho živote.
„Vôbec nemáš ani pocit viny keby si ich pustil na slobodu?“ Potter sa snažil vyčítať čosi z Dracovej tváre.
Dajaké zmeny chovania... či je to predsa len snaha o lepšiu pracovnú pozíciu? Ale za akú cenu? Za tú že ho celý svet bude označovať za spojenca smrťožrútov?!
„Budem mať dobrý pocit z dobre vykonanej práce, keď sa dostanú von alebo dokážem, že keď chcem vyhrám každý spor.“ Draco vedel, že nemal takto riskovať. Sledoval, ako sa Harryho pohľad zmrazil. Potter hneď odstúpil od milenca pár krokov.
„Teba vôbec nezaujíma to, že zase budeš spojovaný s Voldemortom? Teba netrápi, že možno sa ti ten spor podarí vyhrať a...“
„Chcem ten spor vyhrať! Preto som to zobral, lebo to vyhrám. A ty to dobre vieš! Preto sa tak bojíš!“
„Tu nejde o to, že to ti neprajem! Pre mňa za mňa si vyhraj akýkoľvek spor. Len tento?! Akurát tento si musel zobrať?! Vieš čo to bude keď sa to všetci dozvedia? A vôbec ťa nezaujíma, že som pol roka riskoval krk, aby som ich dostal? Že som mohol byť miliónkrát mŕtvy a ty si z toho nič nerobíš a ešte ich ideš dať na slobodu?!“ Harry neveril, že Draco bude až taký vypočítavý a bude myslieť len na svoje záujmy v práci.
„Aj keď vyhráš, čo tým docieliš?! Budú možno vonku, ale nezískaš si všeobecnú popularitu! Vlastne sa tým odpíšeš! Toto mi, Draco, nehovor. Nehovor mi, že to robíš kvôli postupu a prémiám. Sám musíš vedieť, že ta celá čarodejnícka verejnosť odsúdi. Toto ti za to nestojí!“
„Keď ukážem svetu, že sú nevinní tak...“ Draco sa snažil hľadať všetky možné argumenty. „
Čarodejnícke rodiny, ktorým tí dvaja zabili deti a manželov budú v sále. Myslíš si, že sa budú radovať keď ich oslobodíš?!“
„Prečo mi nič nedopraješ?!“ Draco teatrálne rozhodil rukami.
„Nedoprajem?! Nie si malé decko, Draco, aby si sa hral s ľuďmi ako sa ti zachce...“
„Nie! Len ty... Len tebe sa musí dobre dariť v práci, a keď ide o to, aby som ja postúpil niekam vyššie tak to už nejde! Ide ti len o seba... Ako budeš vyzerať, keď sa rozchýri, že obhajujem smrťožrútov? Ide ti len o dobrú povesť!“ Draco štuchol do priateľa rukami a chcel ukončiť hádku ako obyčajne. Odísť po ďalšiu fľašu vína a zavrieť sa niekam, kde bude málo svetla a ticho.
„Nebudem v dome s niekým, kto si myslí, že som to ja kto pozerá na popularitu.“ Harry sa priblížil k nočnému stolíku z ktorého vybral pár vecí a hneď ich strčil do vrecka.
Malfoy sledoval, ako sa milenec bez mihnutia oka pobral k dverám a odišiel zo spálne. Draco automaticky rýchlo vystrelil za ním.
„Kam ideš?“
„Za niekým kto si nemyslí, že riskujem krk kvôli večnej sláve.“ Harry zbehol posledné schody a otočil sa na Draca, ktorý stál nervózne na začiatku schodiska.
„Ideš za ňou, že? Za tou chudobnou vevericou?! Veď si choď! Pokojne si to tam s ňou aj rozdaj. Si úbohý, Potter, že namiesto toho, aby si si raz uznal pravdu, tak sa radšej vyhovoríš na mňa, aby si zmizol za ňou!“ Malfoy cítil ako mu začína byť na nič. Nevedel prečo.
Napokon on má pravdu. Je to Harryho vina. On neurobil nič zlé. Iba zobral jeden prípad.
Harry sa chcel ohradiť na pomenovanie aké dal Ginny, ale nemal energiu čokoľvek s Dracom rozoberať. Radšej rýchlo zabuchol dvere.
* * * *
Draco pomaly vstúpil do vypočúvacej miestnosti. Tam Traversa a Selwyna umiestnili kvôli Dracovej príprave obhajoby.
Akonáhle Malfoy vstúpil do ponurej miestnosti tváre obidvoch mužov sa rozsvietili hraným smiechom a vykročili Dracovi naproti. Sila neviditeľného kúzla ich však nepustila bližšie a dokázali sa len zdvihnúť zo stoličiek.
Malfoy pomaly vstúpil a sadol si na stoličku oproti dvom mužom, ktorý sa na neho usmievali ako na starého známeho.
„Tak...“ Obhajca smrťožrútov vybral zložky, čo mal pripravené pre prípad a položil ich na stôl.
Draco sa nestihol ani oficiálne predstaviť ako to bolo nariadené podľa regule ministerstva a smrťožrúti už na neho začali šeptom sypať množstvo otázok.
„Tak čo, Draco? Darí sa ti, pravda?“ Selwyn ukázal na množstvo prsteňov na Dracovej ruke, a potom na luxusnú, čiernu košeľu.
„Ujde to. No mali by sme začať...“ Blondín sa nervózne poobzeral. Až teraz mu skutočne došlo, že spoločnosť dvoch masových vrahov asi nie je to pravé pre postup v práci.
„A teda ako sa ti darí? Máš hromadu prachov, čo?“ Travers sa nahol cez dosku stola až sa Draco naľakal a oprel sa o chrbát stoličky.
„Ujde to...“
„Dajako si zmenšil svoju slovnú zásobu.“ Selwyn sa chytil za brucho a sledoval bledú tvár svojho obhajcu. „Potter ti nedáva toľko prachov ako tatko a teraz si na suchu?“ Smrťožrúti sa rozosmiali.
„To by stačilo...“ Draco sa snažil prehlušiť smiech smrťožrútov. „Som... som tu aby... aby...“ Malfoy to nevydržal a po minúte sa postavil a chystal sa odísť.
„Prepáč, Draco. Sila zvyku. Veď vieš aký sme. Taká veselá kopa.“ Travers pobúchal Selwyna po pleci.
„Nemáte moc dôvodov na smiech. Ste obžalovaný obidvaja dokopy z pätnástich vrážd a piatich znásilnení. To nie je dôvod na...“
„Ale ty nás z toho vysekáš, pravda?“ Travers sa opäť nahol cez dosku stola a sviečka, čo bola na stole osvetlila jeho zjazvenú tvár. „Si vraj najlepší a okrem toho naše staré priateľstvá ťa budú nútiť do toho, aby si nás dostal na slobodu. Predsa len tvoj otec nám je dosť dlžný a...“
„Môj otec vám nie je nič dlžný! Ani on, ani moja matka a ani ja. Sme slobodní ľudia a...“ Draco sa snažil hľadať argumenty, ale pred smrťožrútmi ako keby na všetko zabudol. Jeho právnická bystrosť bola fuč.
„Ale je, môj milý Draco. Zradili ste. Tak sa snaž nás z toho dostať, lebo zaplatíš za to všetko. A Temný pán,“ Travers sa oprel o stoličku, ktorá hlasno zavŕzgala, „by ti možno ja odpustil.“
„Čo by len vyjadrenie sympatií k temnej strane je vážny prehrešok a...“
„Čo nepovieš prehrešok?“ Obidvaja sa opäť rozosmiali.
„Vyjadrenie sympatií? A čo je potom za tie vraždy, čo sme akože spáchali.“ Selwyn si utrel spotené čelo.
Draco mal čo robiť, aby mu neprišlo zle. Mal chuť zavolať stráže, aby odviedli tých dvoch, ale to by znamenalo Harryho víťazstvo a jeho slabosť.
„Mali by sme začať. Som tu, aby som vám dostal na slobodu, tak spolupracujte.“ Draco sa snažil rýchlo rozprávať, aby mu opäť neskočili do reči.
„Takže, pán Selwyn, vy ste obvinený z ôsmich vrážd a piatich znásilnení. K tomu sa pripočítal ešte odpor pri chytení a verejná propaganda Veď-viete-koho. Asi by sme mali začať s tými vraždami...“ Draco pozrel na Selwyna, ktorý sa tváril vyrovnane a celkovo veľmi spokojne. „Tak... potrebujem, aby ste mi povedali presné priebehy, čo sa stalo a najlepšie tak, aby ma niečo neprekvapilo na procese.“
Selwyn súhlasne zavrtel hlavou. „A čo chceš vedieť?“
„Opis celého dňa do najmenších detailov keby to bolo možné.“ Draco začal končekom pera prechádzať po papieri a rozmýšľať nad stratou času, ktorú tú pravdepodobne strávi.
* * * *
Harry si po niekoľkých dňoch prišiel po pár vecí a dúfal, že Draca nezastihne doma. V práci sa mu úspešne vyhýbal.
Potichu vybehol po schodoch a smeroval do spálne. Hneď zamieril ku svojej skrini a začal na svoju polovičku postele hádzať pár košeli a svetrov. Prišlo mu to zvláštne. Mal pocit ako keby to bol začiatok rozchodu aj keď sa len pohádali.
Len kvôli Voldemortovi. Opäť kvôli nemu. A opäť si Harry nie je istý že Draco s ním ostane v dobrom aj v zlom a má pochybnosti o jeho výbere strany.
Potter si dosadol na posteľ. Už to bol týždeň čo sa pohádali. Vždy sa uzmierili po pár dňoch. Nikdy to netrvalo takto dlho.
Možno to tak aj sám Draco chce. Skončiť to. Predsa len spolu nažívajú... nič viac. Možno to Draca nudí...
Pozrel na nočný stolík. Zarazilo ho, čo videl. Všimol si, že Draco posledné dni pije viac ako by mal, ale tento raz boli na stolíku tri prázdne fľaše vína.
Harry dostal nutkanie ospravedlniť sa milencovi za to, ako na neho vyletel. No predsa len to bol vždy on, ktorý chodil a ospravedlňoval sa.
Vstal a prešiel k Dracovmu stolíku. Vedel, že to jeho partner neznáša, keď sa mu hrabal vo veciach ktokoľvek, ale Potter sa potreboval uistiť. Koniec koncov je moc veľké riziko žiť pod jednou strechou s niekým, kto ho mohol zradiť.
V šuplíku okrem množstva papierov, kondómov, ktorých bolo podľa Harryho akosi priveľa na ich spotrebu a množstva rozhádzaných galeónov a siklov nič nenašiel.
Dokonca ani v oblečení nič. Ani dajaký podozrivý dopis od dakoho zo starých kamošov jeho otca.
Prešiel do kúpeľne a pozrel sa do malej skrinky nad umývadlom. Prezeral očami množstvo kúpeľňových prípravkov.
Jeden Dracov šampón, druhý Dracov šampón, Dracov kondicionér, Dracove pena na holenie Dracova pena po holení, Dracov balzám po holení...
Všimol si striebristý záblesk vzadu sa šampónmi a zbadal malý prsteň s hadou lebkou.
Harry si ho hneď vložil do dlane a prešiel po ňom.
Zamrazilo ho...
Síce mu Draco tento prsteň nikdy neukazoval vedel od koho ho dostal. Ako každý kto bol zaradený do jeho služieb.
Zavrel skrinku a myšlienky týkajúce sa Draca a Voldemorta sa mu rozbehli na plno.
Nikdy si ani neuvedomil...
Nikdy ani nepochyboval...
O Dracovi...
Sľuboval mu. Prisahal, že sa už nikdy hocikto z rodiny Malfoy nestretne, čo by len s jedným smrťožrútom.
Harry pozrel na prsteň, ktorý by mal ležať niekde zahodený a nie v ich kúpelni. Predsa len tu ešte pred týždňom nebol. A teraz...
Musel ho mať na sebe. Ako to, že si si nevšimol, že mal tento prsteň? Harry? Síce ich nosí kopec, ale máš oči! Pozeráš sa hocikam na jeho tele a niečo také podstatné ti uniklo?!
Čo keď to je len pasca... Celý ten jeho záujem. Možno to tie mesiace len hrá a chce ta odovzdať...?
Nie! Draco je síce panovačný a občas neznesiteľný, ale nepridal by sa k nemu. A určite by nepredstieral tie všetky mesiace.
A to v posteli... Ten sex je skutočný! Nehrá to. Páči sa mu to!
Harry vyšiel z kúpeľne a mal strašnú chuť opýtať sa všetky tieto otázky Draca.
Ver mu. Nemôžeš predsa pochybovať. Keby ta chcel odovzdať urobil by to dávno a nezverejnil by tú správu pred celým svetom.
Prišiel opäť do spálne a ľahol si na posteľ. Na Dracovom vankúši bola ešte parfumová stopa od jeho šampónu. Harry ho rukami jemne objal a mal pocit, že týždeň čo nevidel Draca predstavuje asi rok.
* * * *
Draco si prešiel po čele prižmúrene pozrel na dvoch smrťožrútov, ktorých presné opisy vrážd zrejme neunavili a ešte to brali ako dobré odreagovanie.
„Fajn. Je to všetko alebo je ešte niečo čo ste mi nepovedali?“
„Myslím, že je to všetko.“ Obidvaja súhlasne pokývali hlavami.
Draco si zbalil zložky a znechutene pozrel na smrťožrútov. Vedel, že nie sú nevinní, ale s kompletným priznaním všetkých vrážd nečakal. Bol zvyknutý na zapieranie... Nie na takýto prístup.
„Dostaneš nás z toho, že Draco?“ Travers žmurkol na Malfoya, ktorý nereagoval a zroloval si rukávy na košeli.
„Draco, niečo sa ťa kamoš pýtal. Tak buď dobrý chlapec a odpovedz!“ Selwyn sa na Draca nepekne zašklebil.
„Takýto prípad som ešte nemal. Spravili ste dohromady vyše pätnásť vrážd, u Merlina!“ Draco si začal na seba dávať sako a dúfal, že už skoro odíde.
„A čo si čakal?! Že sme nevinní a jedná sa tu o jednu vraždu?! Na začiatku si povedal, že nás z toho dostaneš, tak sa budeš musieť snažiť!“ Travers treskol päsťou do stola.
„Nič som vám nesľúbil!“ Draco dal kúzlom znak pre čarodejníkov, že môžu vstúpiť a smrťožrútov odviesť do Azkabanu.
„Ale áno, Draco! Tak sa snaž inak z tvojich blízkych moc neostane!“ Selwyn kopol čarodejníka, čo ho držal. Na pomoc pribehli viacerí čarodejníci a Draco sa snažil uniknúť pred pohľadmi.
Harry mal pravdu. Strata času. Všetci si teraz myslia že som so smrťožrútmi jedna ruka! A čo viac? Ešte mi sa mi začnú aj vyhrážať!
Draco vyšiel na tmavú chodbu ministerstva a pobral sa k výťahom. Nepozeral sa poriadne okolo seba a nevšimol si, že pri výťahoch stojí jeho milenec.
Harry počkal kedy Draco skončí vnútorný rozbor seba sama, čo robil pomerne často, a venuje pozornosť aj svojmu okolie. Malfoy chcel práve stlačiť gombík na výťahu, keď si všimol koho má oproti.
Potešil sa. Harry mu chýbal a navyše sa mu zdal príťažlivý a krajší ako kedykoľvek predtým.
„Ahoj.“ Nedokázal zakryť jemné pousmiatie.
„Musím s tebou hovoriť.“ Harry si milenca len premeral a oči mu ostali visieť na ľavom Dracovom predlaktí.
Má ho tam? Pred týždňom tam nebolo, ale čo keď už...
Komentáře
Přehled komentářů
AJ neverending bude tiež raz končiť... tak so spomienkovými to už finišuje, a potom už len tie obyčajné a tých už tiež nebude veľa:)
Ďakujem za komentáre, holky:)
___
(Ginger, 5. 12. 2008 20:33)
Úhůůů, já prostě tuhle Neverending story zbožňuju :D. Na jednu stranu se těším, jak to s Milenci šílenci a příběhěm v "táboře" dopadne, ale na druhou prostě nechci aby Holocaust zkončil:D. Jedna z mých drog.
Těším se na další:)
...
(darken, 5. 12. 2008 5:48)
Jé... Clem, další kapitola... :-)
Ale taková zapeklitá, chudák Draco, co si to těmi svými unáhlenými rozhodnutími způsobil...
:))
(Clemenza, 5. 12. 2008 20:57)