AMANTES AMENTES XII.
5. 12. 2008
AMANTES, AMENTES – MILENCI, ŠIALENCI
„Pôjdeme do tvojej kancelárie?“ Harry navrhol dajaké univerzálne miesto.
Draco pokýval hlavou a nasledoval svoju polovičku. Netušil prečo je Harry taký zvláštny.
Ten pohľad akým si ma premeral predtým v živote nemal. Ako keby sa pozeral na niečo nechutné...
Obidvaja nastúpili do výťahu a po chvíľke vystúpili na poschodí, kde mal Draco už samostatnú kanceláriu. Malfoy otvoril dvere a nechal Harryho, aby ako prvý vstúpil.
Dracova nová kancelária bola zladená do hnedo-červena. Vynímal sa v strede veľký červený gauč, ktorý s hnedým nábytkom okolo dodával veľmi príjemnú atmosféru. Harry prešiel po každom kúsku nábytku... Ešte v novej kancelárií milenca nebol, tak si to musel dôkladne popozerať, či tu nenájde dajaký znak o jeho vzťahu k temnej strane.
„Mám tu džús alebo...“
„Nič nechcem.“ Harry si sadol na kreslo vedľa gauča a ostal pozerať na Draca.
„Fajn. Tak teda nič.“ Draco si, ale aj tak sám pre seba vybral fľašu džúsu a postavil si ho na stôl, o ktorý sa oprel, aby tak mal výhľad na Harryho. „Ako s Weasleyovou? Už roztiahla nohy?“ Malfoy si odpil z džúsu a prižmúril oči na oproti-sediaceho.
„To tam máš chlast, že si taký vtipný? Môžeš si predo mnou pokojne otvoriť fľaše vína a aj tvrdého. Viem, že piješ.“
„Neodpovedal si mi? Mám to brať, že mlčanie je súhlas?“ Malfoy pozrel na koberec. Nevedel, čo by urobil keby sa mu Harry priznal, že s Ginny niečo mal.
„Nie. Ako si to povedal? Ešte neroztiahla nohy.“ Harry zalovil do vačku a pohľadal prsteň, kvôli ktorému aj prišiel.
„Ešte? Takže otázka času, čo? Aspoň som ti dal zámienku tam ísť.“ Draco treskol fľašou z džúsu a odišiel sa posadiť do kresla za stolom.
„Neprišiel som sem kvôli Ginny. Ale pre tvoje pokojné spanie, tak som s ňou nič nemal a ani to nehodlám zmeniť. Prišiel som sa ťa opýtať, ako ti pokračuje proces?“ Harry si medzi prstami vo vačku postískal prsteň. Cítil, ako ho pri tom mrazí po celom tele.
„Ako sa mi darí? Nemyslím si, že by ťa to zaujímalo. Dal si mi to jasne najavo pred pár dňami. Namiesto toho aby si ma podporil si radšej odišiel si užívať...“
„Ako to môžeš povedať?! Vždy som ťa podporoval, čo sme spolu. Len nebudem podporovať niečo, čo nie je správne.“ Harry sa oprel o dosku stola a nahol sa nadeň.
„Niekto ich predsa musí obhajovať, tak prečo nie ja?!“
„Tí dvaja predsa nemali ísť vôbec na súdny proces. Mali ísť rovno do basy! Zbav sa toho prípadu, Draco.“ Harry rukou trochu nadvihol čarodejníkovu tvár, aby mu pozeral do očí.
„Ja nemôžem.“ Malfoy sklonil hlavu späť.
„Len nechceš.“ Harry sklamane pozrel zvrchu na priateľove blond vlasy. „Nariadil ti to otec?“ Potter sa vrátil späť do kresla.
„Čo?“ Draco sa nechápavo pozrel.
„No máš ich dostať z toho prúseru, lebo ti to neriadil otec alebo samotný Temný pán?“ Harry sledoval, ako tvár druhého muža zbelela.
„Ako sa opovažuješ...?“ Draco ledva chytal slová. Harryho obvinenia v jednej vete ho dostali na kolená.
„Nehrajme si, Draco. Tak kto ti to nariadil? Mňa napadol tvoj otec alebo Snape. Tvoj krstný otecko. Dlho si od neho nedostal žiadne správy alebo teda len ja o nich neviem... Alebo že by sám veľký Veď-vieš-kto?“ Harry si užíval Dracovu zmätenosť.
„Vypadni!“ Malfoy vstal a zobral si do rúk prútik. „Vypadni okamžite z mojej kancelárie!!“
Harry videl, že buď má Draco herecký talent, ktorý doteraz neobjavil alebo ho tá správa rozčúlila.
„Nekrič! To ja mám právo kričať. To v mojom dome som našiel toto!“ Harry hodil prsteň na stôl. Právnik si ho hneď zobral do ruky a priblížil.
Po pár sekundách ho položil na stôl a pozrel na partnera.
„Viem, čo si myslíš.“
„Vážne? Nehovor? A čo?“ Potter sledoval, ako Draco znervóznel z prsteňa pred sebou.
„On... on nie je môj.“ Blondín pokýval nesúhlasne hlavou.
„Hm, asi máš pravdu. Je môj. Voldemort mi ho dal za čestné zásluhy na ministerstve. Mal som k tomu aj náhrdelník s lebkou, ale nosí ho teraz Kingsley. Myslíš si, že som idiot alebo čo?!“ Potter sa začal prechádzať po kancelárií.
„Nie je môj, čo ti na to mám povedať viac?! Nemám pred tebou tajomstvá, čo sa týkajú temnej strany! Ani ja ani moja rodina tam nepatríme!“ Malfoy cítil, ako sa mu trasie hlas.
Keby Harry veľmi chcel mohol ten prsteň použiť ako dôkaz a už len za držanie takého predmetu bolo pár mesiacov v Azkabane.
„Áno. Vaša rodina. Teda okrem tvojej tety, strýca a krstného otca nemáte žiadneho smrťožrúta v rodine? Ale tak napokon traja stačia.“ Harry si opäť sadol do kresla a snažil sa naformulovať množstvo pocitov a myšlienok, čo mal teraz v sebe.
„Ten prsteň,“ Draco pozrel na Harryho, ale hneď potom pohľad sklonil opäť na dosku stola, „ten prsteň je otcov.
„Čo robil u nás?“
„Ja...“ Draco sa sám pre seba zasmial, aj keď sa to v tejto situácií vôbec nehodila.
Vedel, že Potter ho má rád, a že dajaké hlbšie city sú tam, ale nebol si istý či by jeho nenávisť ku všetkému temnému nebola silnejšia ako partnerov záujem o vzťah. Nebol si istý či ho milenec nedá do Azkabanu len za dajakú svoju predstavu, že pomáha smrťožrútom, a že má u seba Voldemortov špeciálny prsteň.
„Ja počúvam.“ Harry horúčkovito rozmýšľal.
Posledné mesiace to opäť ukazovalo na presilu aurorov oproti Voldemortovi, ale čím ďalej viac s tým boli problémy. Začali sa zvesti aj o špehoch na ministerstve a samozrejme sa Harrymu dostalo do uší, že jedným z najpravdepodobnejším zradcom je práve jeho partner.
„Neuveríš mi.“ Draco pozrel na milenca. Cítil, že mu už nie je všetko jedno.
„Keď mi to nepovieš, tak si budem myslieť svoje, čo už je dosť strašné.“
„Ten prsteň nie je môj. Je môjho otca. A ja som... som si ho od otca vyžiadal...“ Draco spozoroval Harryho nádych a rýchlo radšej pokračoval, „aby ho nemal u seba. Začal mať nutkanie spojiť sa so starými známymi, a ten prsteň mu len celé to obdobie pripomínal. Matka ma poprosila, či si ho nezoberiem k sebe. Ja... Ja netušil som, že ho nájdeš. Nestihol som s ním nič urobiť ešte...“
„To ti mám zožrať?“ Harry pochybovačne zodvihol obočia. „Že si zobral oteckovi prsteň, aby si ho dal k nám do kúpeľňovej skrinky?! Vieš ako mne to skôr príde? Že si ho mal na sebe a pred sprchovaním si si ho odložil do skrinky ako tak odkladáš niektoré prstene, keď sa sprchuješ. Len si ho nezobral späť.“
„Tak to nie je! Je otcov a...“
„Tak prečo si ho nevyhodil alebo nezničil? Prečo si ho neodovzdala alebo prečo si ho nedal mne? Vieš, že tieto temné predmety sa odovzávajú na treťom poschodí. Prečo si to neurobil?“
„Ja neviem.“ Draco po pravde odpovedal a zvesil hlavu medzi ramená.
Vždy mal energiu oponovať Harrymu, ale teraz mu už došli argumenty, čo sa mu nestávalo.
Vždy to bol on, čo mal na vrh.
„Čo si myslíš? Čo mám urobiť?“ Harry pristúpil opäť k Dracovmu stolu.
„Ja neviem.“ Malfoy bezradne zakrútil hlavou. Keby sa jemu vyskytol klient v jeho situácií so smrťožrútskym prsteňom a s temnou minulosťou, tak by ho dokázal dostať do Azkabanu behom pätnástich minút.
„Vyhrň si rukáv na ľavej ruke.“ Harry ukázal na predlaktie.
„Čo blázniš? Milovali sme sa pred týždňom a vtedy si ho nenašiel. Za týždeň by ma asi Voldemort nestačil...“
„Draco, prosím ťa.“ Harry sa zahryzol do pery, keď jeho partner si začal vyhrňovať rukáv na košeli.
„Spokojný?“ Draco na ruku ani nepozrel a sledoval Harryho pohľad, ktorý sa vyjasnil akonáhle našiel na koži len kožu.
„Nie som smrťožrút. Nikdy som nebol. Môj otec a matka sú mimo jeho vplyvu a s nikým od nich sa nestýkame. Ten prsteň som nezničil ani nevyhodil. Asi si si ho mal tam nájsť, aby si mi vynadal a ja by som to tak urobil o niekoľko dní neskôr. Nie som svätý, Harry. Myslíme inak, tak nemôžeš očakávať, že budem na tom ako ty s tvojim proti-Voldemortským správaním. Chcem, aby si ho dostal, ale proste až takú silnú nenávisť necítim. Neznášam ho iba tak moc ako mi to moja výchova a tvoj vplyv na ňu dovoľujú. Neprerobíš ma.“
„Tým chceš povedať, že keby si si mal vybrať...“ Harry sa cítil na nič.
Dracove slová mu nepomáhali. Už sa videl, ako je sám bez Draca, a to len kvôli odlišnosti ich myslenia.
„Tak si vyberiem teba bez rozmyslenia. Nie som na jeho strane. Len som tým chcel povedať, že som žil celé detstvo vychovávaní, aby som rešpektoval Voldemorta a celú čiernu mágiu. Skoro celá moja rodina boli smrťožrúti. Tebe zabil rodičov a Siriusa... ty ho musíš nenávidieť, ale ja k nemu cítim len strach. A bez rozmyslenia by som stál pri tebe. Vždy budem stáť pri tebe.“ Draco pozrel na Pottera. „Mám ťa rád, Harry.“
„Tak ešte zruš ten prípad a dokážeš mi, že nepatríš k nim.“ Harry cítil, ako sa mu ťažko rozpráva.
Bolo to presvedčivé. Nakoniec nemal prečo Dracovi neveriť. Len ho zamrzelo pár vecí, čo povedal.
Zľakol sa ako o Voldemortovi rozpráva.
S určitým rešpektom, ale to sa dalo ešte prehryznúť. Napokon mal pravdu. Toľko rokov bol vychovávaný v jeho uctievaní, že sa na ňom muselo čosi odzrkadliť.
Ale čo mu bolo viac ľúto boli priateľove city. Vždy sa dočkal od Draca len: mám ťa rád. Nič viac... On sám mu síce len dvakrát povedal, že ho ľúbi, ale hneď potom to Malfoy zahovoril. Okrem toho mu to povedal vždy v posteli pred sexom, a vtedy to Draco možno ani nevnímal.
„Ja už radšej pôjdem.“ Auror vstal a chcel rýchlo odísť od priateľa.
Miešali sa v ňom pocit zloby a sklamania s niečím silnejším, čo k Dracovi cítil. Myšlienka ho objať a pobozkať. Zabudnúť na hádky a vrátiť sa tam, kde boli predtým...
„Ostávaš u nej?“ Draco prešiel prstom po doske pracovného stola a na milenca nepozrel.
„Asi... asi áno. Budeš u nás?“ Harry pozrel na prsteň, ktorý ostal na kraji stola.
„Pôjdem do Malfoy Manor.“
„Aha, no dobre.“ Harry tušil, že tak Draco urobí. Predsa len dom jeho rodičov mu dával akúsi väčšiu istotu a menší pocit samoty.
* * * *
Draco prechádzal po schodišti, ktoré smerovalo do miestnosti, kde sa viedol súdny proces so smrťožrútmi.
V hlave si rýchlo dával dohromady myšlienky, čo povie...
Dokázal zohnať síce pár svedkov, ktorí „vraj“ smrťožrúov videli počas konania vrážd na neutrálnom mieste a zabezpečili im tak alibi, ale vedel, že druhá strana bude mať oveľa viac dôkazov proti nim.
V tichu započul klopkanie ženských topánok, ktoré sa k nemu približovali. Po chvíli sa z tmy vynorila jeho kolegyňa v peknom čiernom kostýme.
„Ahoj....“ Hermiona potichu pozdravila a obzrela si Draca. „Už ti to za chvíľu začne. Mal by si sa ponáhľať.“
Draco súhlasne pokýval hlavou.
„Vyzeráš dobre.“ Malfoy vystrúhal poklonu, ktorú Weasleyovej nepovedal niekoľko týždňov.
„Aj ty...“ Hermiona si obzrela Draca a skutočne sa tentoraz obliekol a zladil najpedantnejšie ako si doteraz pamätala. „Harry sa asi zblázni, keď ťa uvidí takto oblečeného.“
„Je tam?“ Malfoy s obavami pozrel dozadu na dvere, ktorými sa vchádzalo do súdnej siene.
„No... áno. A je tam aj dosť ostatným zamestnancov ministerstva. Minister to dovolil. Vraj ako ukážkový príklad. Tak sú tam skoro všetci aurori a...“
Malfoy začínal mať zlé tušenie.
Hromada ľudí ako ho bude sledovať. Mal rád obecenstvo, ale nie dav, ktorý ho bude chcieť upáliť, keby spor vyhral.
„A Harry bude ako svedok. Tak asi si to nevedel, lebo sa o tom len teraz dohodli a vieš akí sú. Všetko na posledné chvíle...“
Draco nevnímal. Predstava, že bude Harry za svedka ho viac ako len znepokojila. Dobre si uvedomoval ako je na svedkov nepríjemný a agresívny. Keby taký bol na Harryho znamená to koniec ich vzťahu definitívne.
„Draco?“ Hermiona chytila čarodejníka za ruku a prešla po jemnej koži. „Vzdaj sa toho. Ty sám vieš, že sú vinní. Bude to znamenať tvoj pád a tí vrahovia...“
„Každý čarodejník, dokiaľ nie je právoplatne odsúdený, sa pokladá za nevinného, Hermiona. A sama dobre vieš, že keď sa vinu nepodarí jednoznačne dokázať rozhodne sa v prospech obžalovaného.“
„To je síce pekné, Draco, ale Harry bude svedčiť. Sám videl, ako zabili niekoľko ľudí...“
„Môj svedok proti ich.“
Hermiona zakrútila hlavou. „Máš to tu nahnuté, Draco. Dobre to vieš. Správy a zradcoch...“
„Obviňuješ ma, že...?“
„Z ničoho ťa neobviňujem len viem ako vypočúvaš svedkov. Priznajú sa aj keby to neurobili. Robíš silný nátlak a úplne ich zneistíš.“ Weasleyová sa pozrela na hodinky, ktoré oznamovali, že sa proces začne za desať minút.
„Som dobrý. Čo s tým narobím?“ Malfoy sa chystal na odchod, keď ho ešte raz zastavila Hermionina ruka.
„Riskuješ nielen to, že sa staneš vyvrheľom, ale aj Harryho. To ti je vážne dôležitejšie to, či vyhráš ako všetko ostatné?!“
„Už musím ísť.“ Draco sa Hermione vyšmykol a odišiel do súdnej siene.
Komentáře
Přehled komentářů
Tak jsem povídku přečetla na jeden zátah až sem, nemám slov, je napaditá, vtipná, napínavá, roztomilá. Moc se mi to líbilo a taky se moc přimlouvám za novou kapitolku, byla by to škody nedokončit, když už jsi tak daleko ! Takže přeji hodně síly a inspirace při psaní pokračování a ještě jednou děkuji za skvělý zažitek při čtení tvé povídky :o) Jo a spominkové kapitoly mi přijdou moc hezké, vážně !!
:)))))
(marse, 29. 4. 2009 19:27)jejda, moje oblíbená povídka a pořád nic, pleas pleas další kapču, smutně koukám
Smutně koukám
(darken, 29. 4. 2009 5:02)
Clem, plánuješ někdy v bližší době přidat kapitolu? Já vím, že je to určitě těžké (každý to má v životě těžké), ale hrozně mě mrzí, že teď dlouho nebylo pokračování.
Mimochodem vzpomínkové kapitoly nejsou nudné! Mě baví stejně jako ty nevzpomínkové. (A to je moc!) Sice má každý jiný práh nudy, ale říct o těchto kapitolách, že jsou nudné, je dost přehané!
....................
(Clemenza, 1. 2. 2009 21:29)
Dakujem za ohlasy a ospravedlňujem sa, že stále nič nepridávam ako pokračovanie. Musím sa polepšiť:)
Verčík: Píšem to tak aby tie spomienkové boli len dodatkom. Nemajú niesť dajaký veľký dej... ale ďakujem. Posnažím sa polepšiť, aby to nebolo také nudné:)
Wow
(Lostt, 27. 12. 2008 20:21)Parada. Akoze, som zveda ze ako sa to vyvrbi, pretoze som naozaj na pochybach:) Uzasne.
...
(darken, 7. 12. 2008 5:04)Teda Clem... já nevím, co říct, úplně se mi chtělo na Draca křičet, ať to nedělá... No, uvidíme. :o)
:o)
(Monie, 2. 5. 2009 16:40)