AMANTES, AMENTES VI.
3. 7. 2008
AMANTES, AMENTES – MILENCI, ŠIALENCI
Draco sa kŕčovito narovnal vo svojom kresle a pozrel na hodiny. Po skontrolovaní času sa opäť len zamrvil na stoličke v kancelárií, ktorú zdieľal so svojou kolegyňou Hermionou Weasleyovou. Žena vycítila Dracove neustále sledovanie hodín a kalendára počas písania nových a nových dokumentov.
„Si v poriadku?“ Hermiona sa otočila na svojho kolegu, ktorý zvieral pero z celej sily a odratával sekundy na hodinách.
„Čo?“ Draco sa odtrhol od hodín a sledoval kolegyňu.
„Či ti nič nie je?“
„Mne? Nie.“ Draco sa opäť snažil sústrediť na prípravu svojej obhajoby.
„To len tak pozeráš stále už týždeň na hodiny a kalendár? Kto ti má prísť? Pansy? Myslela som, že už u teba nemá šancu.“ Hermione vyskočil kútik úst vyššie, keď uvidela Dracov zhnusený výraz pri vyslovení mena Pansy.
„Pansy je minulosť. Veď som ti hovoril, že ma nezaujíma.“
„Aha, tak, ktorá slečna teraz upútala tvoju pozornosť? Pýtam sa preto, že či je pre teba dosť dobrá. Odvtedy čo si prišiel z toho Washingtonu si ako na ihlách. Ani sa neusmievaš. To vámdajako špeciálne varili, že ste prišli odtiaľ takí zmení?“ Hermiona zavrela zložky a odišla ich odniesť do skrinky.
Blondín pozoroval kolegynkinu pokrčenú sukňu, ktorá pani Weasleyovej odhaľovala štíhle nohy... Zarazil sa v momente, keď jeho myseľ zaujala myšlienka, či by sa dali z podobnej látky, z ktorej mala Hermiona sukňu, ušiť aj rovnako pekné košele.
Draco? Si normálny? Košele? Máš pozorovať jej nohy! Nemáš rozmýšľať nad kvalitou látky!!
Draco sa snažil sústrediť späť na rozhovor s Hermionou. „My? Prečo si povedala, že sme prišli odtiaľ takí zmení? To ako aj s Potterom je niečo?“ Draco sa opäť pozrel na hodiny a započúval sa do ticha na chodbe.
„Hm, presne tak. Odvtedy čo ste prišli bol taký čudný. Nič nevravel. Keď som sa ho opýtala ako bolo... povedal, že fajn a tváril sa tak zasnene.“
„Zasnene?“ Draco sa už dva týždne vracal stále k zážitkom z Washingtonu. Stále musel myslieť na neho. Ráno, keď sa zobudil. Na obed, keď pozeral na jeho prázdne miesto v jedálni. Večer, keď zaspával a vybavoval si chvíle s ním.
„Draco? Čo sa medzi vami stalo, že poslednú dobu, keď ste sa stretli na chodbe, tak ste po sebe ani neštekali. Vždy ste sa na seba iba tak pozreli a nič viac. Žiadna hádke, kriky, vyhrážky. Zakopali ste vojnovú sekeru?“ Hermiona si podoprela lakťom hlavu a žmurkala na nervózneho Draca.
„Nič sa nestalo, Hermiona. Vôbec nič.“ To už Draco len zašomral a snažil sa z mysle vytlačiť to, čo si pamätal len veľmi rozmazane...
Harryho dotyky... šepoty... objatia... bozky...
Hermiona vedela, že keď sa Draco zatne, tak nič nepovie. Nemalo šancu sa ďalej pýtať.
Blondín odložil pero na stôl a rozmýšľal, ako má naformulovať svoju otázku.
„Herm?“
„Hm?“
„A Potter? On sa už nemal vrátiť z tej misie, na ktorej je? Ja... ja som teda čítal, že aurori majú prísť desiateho a je šestnásteho.“ Draco zovrel hrany stola.
„Mali prísť desiateho, ale asi sa im to predĺžilo.“ Hermiona si pokojne preložila nohu cez nohu. „Sa dajako bojíš o Harryho...?“
Draco sa snažil zmeniť výraz tváre, čo mal momentálne.
„Ja? Ja a báť sa o Pottera? Vôbec nie. Ja len, že či nám niečo nehrozí, keď je... teda keď sú tak dlho preč.“
„Nebojsa. Nič sa mu nestane.“ Hermiona nepočúvala už Dracovo namietanie.
Obidvaja boli prerušení vtrhnutím svojej kolegyni, ktorú stretávali na chodbe.
„Už ste to počuli?“ Mladá brunetka, ktorá nemala viac ako dvadsať rokov pri rozhovore divoko mávala vlasmi.
„Čo sme mali počuť, Catherine?“ Hermiona sa snažila upokojiť dievčinu a podala jej pohár vody. Catherine sa napila a bolo vidieť, že odniekiaľ utekala, pretože vodu vypila behom pár sekúnd.
„Aurori...“
Draco spozornel a rám stola zovrel tak silno až mu zbeleli hánky.
„Čo je s aurormi?“ To už aj Hermiona zistila, že Dracove starosti, čo sa stalo s Kingsleyovým týmom sú opodstatnené.
„Oni... ja som teda počula, že dvaja na tej akcií zomreli rukou smrťožrútov. A aby si to vedela, keby náhodou Harry... a... a tak.“ Catherine ubolene pozrela na Hermionu, ktorá zbledla a rýchlo vybehla z právnickej kancelárie, šíriť novinku inde.
„Vidíš! Vidíš!! Ja som to vravel. Hovoril som ti, že sa mu niečo stalo.“ Draco sa postavil a vyšiel na chodbu, kde počul ako Catherine všetkým naokolo rozpráva svoju novinku.
Hermiona si prikryla tvár a snažil sa nemyslieť na najhoršie. Snažila sa nemyslieť, že z desiatich aurorov, čo išli na akciu je práve Harry jedným z tých, čo na to doplatil životom. Sledovala, ako si Malfoy bledý ako stena sadol na svoje miesto a ruku si priložil na ústa.
„Čo keď je to on? Písal ti? Kedy ti písal naposledy?“ Draco sa snažil zakryť strach ako len vedel.
„P... písal. Ešte pred tromi dňami. Písal, že... že je všetko v poriadku.“ Hermiona si zotrela slzu, ktorá jej skĺzla na líce.
„Merlin!“ Draco si schoval oči do dlaní. Nechcel, aby Weasleyová videla, že sú čudne začervenané. Cítil, ako sa mu začína nezvyklo sťahovať hrdlo...
Dvere sa po druhý krát rozleteli dvere a do miestnosti vletel manžel pani Weasleyovej.
„Počula si to?“ Ron podišiel ku skľúčenej manželke.
„Po... počula...“ Hermiona sa neudržala a rozplakala sa.
„No tak. To bude dobré. Určite to nie je on. Harry sa dokázal zo všetkého vylízať. On je živý a zdravý.“ Ron pohladil manželku po chrbte, ale Draco zbadal, že aj Weasley má čo robiť, aby sa tváril pokojne.
„Čo budeme robiť, Ron? Čo ak je Harry jedným z tých, čo zahynuli?“ Hermiona si utrela tvár rukávom bielej blúzky.
Draco vyšiel radšej na chodbu. Tam sa pokojne oprel o stenu a počúval tlkot svojho srdca.
Nemohol to byť on. Harry nie.
Toľko vecí, čo sa stali v blízkej dobe... Toľko nevyjasnených vecí medzi nimi...
Započúval sa do zvyšujúcej sa paniky na chodbách. To, že zomreli dvaja aurori neveštilo nič dobré. A čo horšie... Zomrel pravdepodobne aj Harry Potter. Možno zomrel akýsi symbol nekonečnej ideológie, prečo sa stále oplatí bojovať za stranu dobra.
Dracovi tiež vykĺzla slza na líce, keď si naplno uvedomil, čo by sa stalo, keby Harryho už nemal nikdy uvidieť. Stislo mu srdce.
Neuvidieť ho. Už nikdy.
Utrel si slzy.
Neblázni, Draco. Veď spolu nič nemáte. Je to len tvoj rival!
Hlúposť! Priznaj si to. Je to niekto na kom ti záleží. Kto ťa priťahuje. Preto plačeš. Prišlo ti ľúto, že by si ho už nikdy nemusel vidieť. Už nikdy sa s ním možno nestretneš!
Draco zavrátil hlavu viac dozadu. Slzy nemali konca kraja...
* * * *
Čarodejník sedel v obývačke Malfoy Manor a snažil sa upokojiť svoje myšlienky. Rozptýliť sa. Ale nič nepomáhalo. Nepomáhal rozhovor s rodičmi o bežných problémoch v ich rodine. Draco pokladal za zbytočné otázky, či má na konte dosť galeónov na bežné výdavky. Či už má vybratý doprovod na večierok u ministra na budúci týždeň.
Dokázal sa sústrediť len na jediné. Harry. Žije? A keď áno... je zranený?
Draco sa rozvalil v kresle a sledoval mamu, ako upravuje zoznam ľudí na ich večierok, ktorý sa mal konať za mesiac.
Prerušil ho príchod domáceho škriatka, ktorý oznámil, že istí Weasleyovci čakajú na mladého pána Draca v salóniku. Narcissa síce okamžite škriatka strestala, že bez jej povolenie pustil do jej domu takú chamraď, ale Dracovi to dalo čas na vytratenie sa do salónika.
Keď sa blížil k dverám nezvyklo pridal. Srdce mu bubnovalo ako o život.
Prečo prišli? Oznámiť zlú správu? Harry je... ani to nedokážeš vysloviť. Možno je v nemocnici a je len zranený? A čo keď je nezvestný? Alebo ho uniesol Voldemort?
Rýchlo potiahol kľučku a vošiel do miestnosti, kde uvidel postávať Rona a Hermionu.
„Draco, vyzeráš strašne.“ Hermiona si hneď všimla Dracov stav. Prepadnuté líca, červené oči... pár dní sa už nepozeral do zrkadla odkedy sa zistilo, že dva nemenovaní aurori sú mŕtvi.
„To je v poriadku.“ Malfoy sa snažil zakryť skutočnosť, že kvôli Harryho neprítomnosti sa nebodaj strachoval. Ale dobre vedel, že zatĺkať v takejto chvíli je už zbytočné. Všimol si, že aj Weasley na neho hladí s poľutovaním, ako keby niečo tušil.
Tušil jeho city k Harrymu...? Sám nevedel, či on niečo cíti.
„Draco, zistili sme, že všetci aurori prídu dnes večer späť do Anglicka. Dali o tom vedieť najbližším príbuzným a Jacobsova manželka mi to včera povedala.“
„Ale tebe to nik nedal vedieť?“ Draco zosilnil svoj roztrasený hlas a pozrel na unaveného Rona.
„Nie, to nie. Ale vieš, že Harry nemá najbližšiu rodinu. Posielali to iba manželkám a rodinným príslušníkom aurorov. A my sme iba priatelia.“ Hermiona smutne zvesila ramená.
Draco pozrel rýchlo na hodiny a späť na Weasleyovcov.
„Idem sa prezliecť.“
Hermiona prikývla na súhlas a Ron sa odvrátil od Malfoya. Ten dobre vedel, že nevie prečo ide s nimi práve Draco Malfoy, ale pravdepodobne zasiahla manželka, ktorá Rona prehovorila, aby navštívili Malfoy Manor. Draco ešte raz pozrel na Rona, ktorý sledoval drahé zariadenie v sídle a odišiel sa prezliecť.
* * * *
„Prestaň už konečne, Malfoy!“ Ohradil sa na Draca Ron, keď aristokrat začal opäť nervózne búchať prútikom o stôl.
„Zavri hubu. Nikto sa ťa nič nepýtal, Ryšavec.“ Draco zaťal ruku v päsť a buchol po stole ešte silnejšie ako predtým, čím si vyslúžil pohľady ostatných prítomných, ktorí rovnako čakali na príchod svojho aurora.
„Prestaňte obidvaja.“ Hermiona sa nervózne hrala s ramienkami svojej kabelky a kontrolovala pritom pohľady ostatných v miestnosti.
„Herm?“ Ron sa mierne cez stoličku naklonil ku svojej manželke. „Prečo vlastne s nami išiel aj on? Veď ho určite nezaujíma, čo je s Harrym. Alebo si myslíš, že si zobral fľašu šampanského a chce zapiť Harryho pamiatku?“ Ron si zahryzol do pery, keď sa opäť otočil na Malfoya, ktorý zahládzal na všetkých okolo seba.
„Ron, teraz to neriešme. Je to môj kolega a s Harrym sú v podstate kamaráti.“
Hermiona starostlivo skladala slová a snažila sa neprerieknuť, to čo jej Harry v slabej chvíľke povedal o jeho citoch, ktoré už aj tak dlho držal pod pokrievkou.
„Kamaráti? Blázniš?! Ešte pred nedávnom sme na neho spoločne nadávali a vôbec sa nezdalo, že by sa skamarátili!“
„Tak ti to ušlo. Sú kamaráti a Dracovi záleží na tom, čo je s Harrym. Ver mi.“ Hermiona po očku pozrela na Draca, ktorému už klipkali unavené oči od nedostatku spánku.
„Za to, že ty sa s ním zo slušnosti rozprávaš v práci ho nemusíš ešte priateliť s Harrym. To ja som jeho kamarát. Ja som jeho najlepší priateľ.“ Ron sa ublížene zatváril a ešte viac nahnevaný ako predtým pozrel na Draca.
„Nehovoril mi, že sa priatelí s Malfoyom, tak mu ho nevnucuj na silu.“
„Neboj sa, Ron. Ja viem, že ty si jeho najlepší priateľ. Draco to miesto nechce, neboj sa.“
„Tak si ho sem nemala vodiť. Vyzerá to, ako keby sme prišli čakať spolu s ním. Ako keby sme prišli spolu!“
„Ale my sme prišli spolu, Ronald!“ Hermiona zaryla nechty do kabelky, ktorú mala položenú na kolenách.
Čakajúce rodinky sa prekvapene otáčali a sledovali Weasleyovcov.
„To akože sa teraz priatelíme s Malfoyovcami alebo čo? Nepovedal som ani slovo, keď si mi o Malfoyovi rozprávala celú noc. Nepovedal som ani slovo, keď sme išli k nim domov. Ale už nebudem ticho, keď tu s nami sedí a čaká na našeho opakujem na našeho kamaráta.“
„Tak si zvykaj na Draca, Ron.“ Hermiona prestala rozprávať v okamihu, keď sa v miestnosti rozhostilo nepríjemné ticho. Weasleyovci aj Draco sa obzerali okolo seba. Po chvíli sa ozval šťastný výkrik jednej zo žien, ktorá začala objímať prvého aurora, ktorý sa objavil v miestnosti.
Hermiona smutne zvesila hlavu, keď sa okolo mladíka zhromaždila celá rodina spolu so snúbenicou a aurora nadšene obskakovali.
„To bol len prvý. Ešte musia prísť siedmi.“ Ron behal očami pomedzi ľudí v malej miestnosti a hľadal Harryho.
„Už len piati.“ Hermiona smutne ukázala na dvoch aurorov, za ktorými sa opäť rozutekali rodinní príslušníci.
„Traja.“ Draco sám pre seba zašepkal, keď spočítaval aurorov rovnako ako Weasleyovci.
„Ó, nie. Ron, on neprišiel.“ Hermiona stlačila celou silou manželovu ruku v momente, keď to už vyzeralo, že nik z aurorov sa nemá premiestniť.
„Kto neprišiel?“ Harry zozadu potľapkal Hermionu po chrbte.
„Harry? Ty si... Ako?“ Hermiona vyskočila z kresla a tuho objala svojho kamaráta.
„Aj ja ťa rád vidím,“ usmial sa na starých priateľov.
„Ahoj, kamoško. Už sme si mysleli, že si ta tam.“ Ron priateľsky potľapkal Harryho chrbát.
„Och, si zranený?“
„To nič, Herm.“ Harry sa dotkol čerstvej, reznej rany, ktorá sa mu ťahala cez pravé líce.
„Zmizne to za pár dní. Nebojsa.“
„Báli sme sa o teba, Harry. Dvaja zomreli a nevedeli sme či...“
Harry prestal počúvať priateľkine slová v momente, keď zbadal Draca sediaceho len trošku ďalej od nich. Malfoy na Harryho jemne kývol hlavou a podišiel k nemu.
Komentáře
Přehled komentářů
Och, to byla krásná kapiotola! A moc děkuju, že jsi ji přidala, zvedlo mi to náladu!
Jk se Draco o Harryho strachoval... to bylo tak... tak... tak. Honem si jdu přečíst další.
...................
(Clemenza, 3. 7. 2008 11:25)Teraz vkladám ďalšiu:) a mám dopísané ďalšie dve.. takže za posledné dva dni to boli 4 kapitoly z Holokaustu.. skoro som umrela:) Tak za chvíľku príde ďalšia:)
omg... :)
(Amidala, 3. 7. 2008 11:21)
konečne je na svete ďalšia vydarená kapitolka.. :))))
inak keď som si predstavila Draca ako neustále pozerá na hodiny tak som sa musela začať smiať..
p.s.: dúfam, že pokračovanie bude čoskoro, pretože takto to useknúť.. och joj.. no nič to... ostáva len čakať..
O:-)
(darken, 4. 7. 2008 4:41)