MANIBUS PURIS
4. 7. 2008
MANIBUS PURIS – S ČISTÍM SVEDOMÍM
„Ale, ale. Náš Jeremy prišiel domov.“ Charlie sa posadil na posteľ v momente, ako smrťožrúti dovliekli Draca.
Malfoy rozmazane pozeral na okolie. Stále si jeho oči nedokázali zvyknúť na svetlo, ktorého mal za posledné dni nedostatok. Všetci muklovia na neho s tichosťou pozerali.
„Mladý, sadni si.“ Mukel, ktorý spával blízko Draca, uvolnil čarodejníkovi miesto na sadnutie.
Draco sa pomaly poprepletal medzi muklami a prisadol si na kraj postele k ostatným. Tušil, prečo na neho všetci tak pozerajú. Teraz v tejto chvíli by ho určite nespoznal ani Harry. Vlasy špinavé, tvár zarastená a celý vychudnutý.
„Ty ostaneš tu,“ Smrťožrút ukázal na Draca, „ostatní, do práce.“
Blondín sa zvalil na posteľ a ešte ako dopadal na vankúš zaspal. Muklovia s hrôzou pozreli na smrťožrútov, ktorí stáli medzi dverami a čakali na svoju pracovnú silu.
* * * *
Keď sa Draco zobudil, muklovia už boli späť a šeptom sa rozprávali. Zažmurkal a snažil sa zaostriť na siluety. Počas tých pár dní spozoroval, že sa mu aj zhoršil zrak. Dean ho potľapkal po pleci, na čo sa Draco rýchlo strhol a posadil.
„Upokoj sa, mladý.“
„Koľko som spal?“ Draco sa otočil na Deana.
„Celú našu smenu.“ Dean ukázal na okno, za ktorým sa už stmievalo. „Ako ti je?“
„Úžasne!“ Draco ironicky pozrel na kamaráta. „A tebe... čo urobili?“
„Iba ma na mieste zmlátili.“
Draco sa pozastavil nad slovom iba. Na tomto mieste je to skutočne iba.
„Už pôjdeme na večeru.“ Dean pozrel na muklov, ktorí čakali na príchod smrťožrútov.
„Dean?“
Draco rozmýšľal, čo sa má skôr opýtať. Či na život mimo Tartaru alebo na to, čo sa stalo za tých sedem dní, čo bol mimo.
„Ako sa má Harry? Videl si ho predtým než ťa uniesli? Hovoril si niečo o nejakom článku v novinách.“ Draco sa snažil rozprávať tak potichu, aby ho skutočne nik nepočul.
„Raz som ho videl. Na ministerstve. A ten článok? Písalo sa tam, že si s Hermionou preč. Tuším v Manchestri.“ Dean kontroloval Dracovu tvár, ako keby ju videl prvý krát v živote.
Vrásky okolo očí z nevyspania... Nespoznával ho... Ako keby sa pozeral do tváre niekomu oveľa, oveľa staršiemu...
„Asi nechce, aby nás tu odhalili.“ Draco sa pousmial nad predstavou, že jeho Harry predsa len robí niečo pre jeho záchranu. Táto informácia mu dala energiu a nádej.
„A čo hovoril, keď si ho stretol? Ako vyzeral? Kam išiel? Povedz mi všetko?“ Blondín napäto počúval hocijakú informáciu o svojej láske.
„No, až teraz mi došlo, prečo bol taký nešťastný.“ Dean si pozrel na nechty, ktoré sa mu začali štiepiť po niekoľkých dňoch hľadania smaragdovozeleného elixíru.
„Bol nešťastný? Chudáčik môj.“
Draco cítil, ako všetko okolo na neho mizne a myslí len na Harryho. Ako keby zabudol na všetko... Na Tartaros, smrťožrútov, Voldemorta...
„Hej, som nevedel, prečo mal také začervenané oči. Ani ma nepozdravil. Len tak bez duše preletel okolo mňa. A odišiel za Stevom.“
„Za Stevom? Ako za Skeeterom?“ Draco vnímal veľmi slabo Deanovu poslednú vetu.
„Áno. Prečo?“ Dean si neuvedomil, že Draco neznášal hocikoho v Harryho prítomnosti. Okrem vytrvalej Ginny Weasleyovej mal ešte aj Steva Skeetera.
„A čo tam robil?“
„Neviem. Len dosť vytrvalo klopal.“
Draco cítil, ako príjemný pocit je dávno preč. Myslel si, že Harry sa snaží pomôcť mu a on namiesto toho hľadal útechu. Tak rýchlo...
Malfoy zahnal slzy v momente, ako prišli smrťožrúti a oznámili čas večere.
Skupina jedna, pripravujúca elixíry, sa tak vydala do haly za ostatnými.
Keď Draco vstúpil vedel, že sa toho príliš nezmenilo. Jedlo bolo stále rovnako hnusné a bolo podávané z misiek, z ktorých by muklovia nedali jesť ani svojim psom. Zmenil sa však počet ľudí za stolmi. Draco ešte nemal príležitosť vidieť koľko muklov vlastne prišlo vlakom pred týždňom.
Všetci boli natlačení vedľa seba za dlhými stolmi a Dracovi to pripomenulo dobu Rokfordských večerí, kedy sa stretlo najviac študentov.
Tu však deti neboli, boli tu len muži... a to číslo už dosahovalo astronomických rozmerov.
„Ahoj.“
Draco sa strhol, keď ho niekto potľapkal po ramene. Odvykol si za tie dni na ľudský dotyk. Pozrel sa na mukla, ktorého už poznal z minula, a ktorý mu pomohol pri hľadaní Hermiony.
„Počul som, že si bol týždeň na samotke? Ako sa cítiš?“ John, vysoký mukel s dobrými očami, sledoval Dracov prázdny pohľad.
„Nestrácaj nádej. Pamätáš?“ Mukel si prisadol k nemu.
Draco si všimol, že prišli na večeru mohutní muži, ktorí si masírovali ubolené ruky.
„To sú chlapci z dvojky. Staviame stále nové a nové domy. Neviem dokedy to chcú takto rozširovať.“ John pozrel do svojho taniera na biednu polievku. „Aj ťa bili?“
Draco zakrútil hlavou na znak – nie.
Nemal chuť rozprávať sa. Stále rozmýšľal, čo robí Harry práve teraz v tejto chvíli. Či sa má vôbec snažiť odtiaľto dostať. Či má vôbec za kým, keď Harry si našiel náhradu za pár dní.
„Nezúfaj. Čo ti robili?“ Mukel pozoroval smrťožrútov, ktorí obchádzali lavice.
„Vlastne nič.“ Draco počul, ako potichu to povedal.
„Prídeš domov. Ty sa dostaneš preč. Cítim to.“
„Nemám za kým.“ Draco sledoval smrťožrútov, ktorí si čítali noviny a na dačom sa dosýta smiali.
„Máš za kým. Veď za tým svojím chlapom pôjdeš.“
„Už si našiel náhradu.“ Draco zavrel oči. Predstavil si Harryho so Stevom v ich vlastnej posteli. Pocítil žiarlivosť, ktorá mu trhala srdce.
„Draco, nehovor tak.“ Dean rýchlo jedol, ale stačil zaregistrovať rozhovor.
Malfoy stuhol, keď si uvedomil, čo Dean povedal.
„Draco? Nevoláš sa Jeremy? Draco to je dosť neobvyklé meno.“ Charlie rovnako počúval.
Malfoy skamenel, keď okolo prechádzal smrťožrút. Keby to započul už má po problémoch s citmi. Už by necítil vôbec nič.
„To... to... je jeho stredné meno. Teda skratka stredného mena.“ Dean nešťastne pozeral raz na Draca raz na Charlieho.
Draco ale vedel, že tu raz zomrie, tak mu bolo jedno, či sa Charlie preriekne alebo nie. Stačilo mu vidieť, to čo robia s malými deťmi. Až teraz mu došlo, prečo ho Dolohov posielal na začiatku na trojku. Bol mladý... a všetci mladí mali ísť na trojku. Takže ho vlastne voľba smrťožrúta, ktorý ho poslal na jednotku zachránila iba o pár dní dlhšie. Za chvíľu sa prevalí, že tu je medzi muklami aj Draco Malfoy a aj tak ho zabijú.
Na samotke ešte dostal nádej, ale tá zmizla v okamihu, ako sa dozvedel, že Harry svoj žiaľ zaháňa u niekoho iného.
Možno práve teraz dojedajú so Skeeterom večeru. Možno práve v tejto chvíli sa váľajú v manželskej posteli. Možno sa smejú z toho hlupáka, čo sa dostal k smrťožrútom. Dokonca je možné, že to Harry zariadil, aby sa ho zbavil? A bol so Stevom?!
„Zajtra príde kontrola. Dajakí špeciálni dozorcovia. Počul som, ako o tom hovorili medzi sebou.“ John chcel zmeniť tému. „A mám pre teba niečo.“ Mukel nenápadne vylovil z vačku sivého úboru kúsok papiera a podal ho Dracovi.
Malfoy chvíľu váhal, ale nakoniec odstránil malú sponku, ktorá slúžila, aby sa k obsahu listu nikto nedostal. Papier predsa len rozbalil a hneď zbadal Hermionine písmo.
„Dala mi ho osobne. Nik to nečítal, neboj sa.“
Drahý Jeremy, je mi ľúto, čo si musel podstúpiť vlastne kvôli mne. To ja som ťa nahovorila, aby sme sa stretli a to kvôli mne si teraz určite prežil tie strašné dni. Rozprávala som sa s Johnom a on mi sľúbil, že ti tento dopis odovzdá. Je to fajn chlapík, tak mu verím.
Jeremy, vieš o čom som ti minule rozprávala? Už sa to stalo. Pred dvomi dňami. Ale neboj sa. Cítim sa celkom dobre. Caroline je šikovná a skoro nič som necítila. Asi o tom nevieš, ale chystá sa sem kontrola. Pár z nich to tu má skontrolovať a podľa tohto typu vraj majú založiť aj iné. Dobre počuješ. Tak sa drž toho, čo ti povedia a nevystrkuj sa z rady. Dávaj si na seba pozor. H.
Draco si predstavil, aká je Hermiona nešťastná, keď musela prísť dobrovoľne o dieťa.
„Ďakujem.“ Draco sa otočil na mukla, ktorý mu spokojne potľapkal po ruke.
„Za málo. Dobré správy dúfam.“
Draco si odfrkol a začal pomaly jesť svoju polievku.
* * * *
Harry sa cítil príšerne unavený. Odhodil si na kreslo sako, ktoré si zobral dnes špeciálne na rozhovor s muklovským ministrom. Sadol si na posteľ a zavrel oči.
Každú sekundu myslel na neho. Nedokázal sa na nič sústrediť. Na nič iné myslieť.
Otvoril oči a pozrel na spoločnú fotku položenú na nočnom stolíku. To, čo bolo na tej fotke mu prišlo také vzdialené. Dvojica mladíkov sa držala v objatí a usmievali sa od ucha k uchu.
Harry započul zvuk topánok v hale. Do rúk si zobral prútik a pomaly vykročil zo spálne.
„To som ja, Harry!“ Hlas Steva Skeetera sa ozýval po veľkom prízemí.
„Som v spálni.“ Harry odložil prútik na nočný stolík a započúval sa do krokov.
„Ahoj. Ako ti je?“ Stev pozrel na nezmenšujúce sa Harryho kruhy pod očami.
„Stále žijem.“ Harry sa natiahol krížom cez posteľ a opäť zavrel oči.
„Vieš niečo nové? O tých ľuďoch? Alebo o čarodejníkoch?“ Stev potichu pozoroval dvíhajúcu sa Harryho hruď.
„Nie.“
Skeeter zakýval hlavou a poobzeral sa po Dracovej a Harryho spálni. Izba bola útulne zariadená. Momentálne bola v bordovej farbe, a tak posteľné prádlo ladilo so závesmi. Stev pozrel na pootvorenú skriňu, z ktorej vytŕčali rukávy značkových oblekov.
„To bude dobré, neboj.“ Stev pohladil Harryho dlaň. Všimol si, že sa po Potterovom líci skĺzavajú slzy. „Harry, prestaň. Nájdu sa.“ Pohladil mu líce a slzy zotrel.
Harry si cez oči položil pravú ruku, aby tak Stev nevidel, či plače alebo nie.
„Harry, mne je strašne, keď ťa takto vidím.“ Stev sa sklonil k Harrymu a jemne ho začal hladiť po celej tvári.
„Milujem ho.“
Stev však neprestal hladiť Potterovo telo. Vedel, že to nepovedal, aby prestal. Povedal to iba v návale smútku za ním.
„Koľko to už je, Stev? Ako dlho sú vlastne preč?“
„Asi dva týždne?“
„Už nemám vôbec prehľad o čase. Dva týždne.“ Harry sa posunul, keď si k nemu Stev priľahol.
„Nevadí, že ležím...“
„V našej posteli? Nie, ostaň. Si jediný človek, čo mi ostal. Niekto komu na mne skutočne záleží.“
„A čo Ron?“ Stev pohladil Harryho vlasy.
„Ten? Už ma unavuje počúvať jeho sťažnosti na Draca.“
„Ja som ti vlastne prišiel povedať o Šumy-džúsoch. Počul si o tom? Dávali to v rádiu.“ Stev sa pritisol k Harrymu.
„Počul som to u Rona. A vieš, čo povedal? Že to nič neznamená! Jemu to nepríde čudné!“ Harry rozčúlene pozrel do Stevových hnedých očí.
„A ty už teraz vidíš, že je to čudné?“
„Asi si mal v niečom pravdu. Niečo sa mi tu nepáči a Kingsley je v tom zapletený tiež.“
„A prečo ti Ron neverí?“ Skeeter zotrel Harrymu mokrú cestičku, ktorá mu vznikla po sklze slzy.
„On nemá... prepáč, že to tak poviem, ale nemá rád teplých. So mnou je priateľ už dlho, ale viem, že mal dlhý čas problém vyrovnať sa s tým. Draca ešte stále neprehryzol a o tebe kolovali tie chýry, že zvádzaš synov, čo majú tatkov na vysokom poste.“ Harry pozrel na Steva. „Ako to vlastne bolo s tým ministrovým synom?“
„Viem. Vyzerám ako zvrhlík, ale Mikey sa ockovi nepochválil, že to on ma zvádzal.“
„Ty si mal niečo s jeho synom? So synom Kingsleya? Veď má šestnásť?“ Harry prekvapene pozrel na kamaráta, no po dlhom čase sa aj usmial.
„Má sedemnásť. Teda... vtedy mal sedemnásť. Teraz má osemnásť. A nie je pekný?“ Stev drgol do Harryho.
„Ty vieš, ako ma rozosmiať.“ Harry cítil, ako mu len Stevova prítomnosť zlepšuje náladu.
„Keď sa na mne vždy len smeješ.“
„To nie je pravda,“ oponoval Harry so smiechom.
„Takže som ti na smiech?“ Stev Harrymu prišpendlil ruky nad hlavu a sadol si na neho.
„Pustite ma, pán Skeeter. Inak pôjdem za vašou sestrou a poviem jej ako zvádzate neplnoletých chlapčekov.“ Harry sa snažil Steva zhodiť zo seba, ale ten sa nedal.
„A ja poviem, pán Potter, že aj keď máte kurzy a školenia pre aurorov, tak sa neviete ubrániť jednému mužovi. Jednému teplému mužovi.“
„Viem sa brániť.“ Harry sa s ešte väčším úsmevom zaškeril na Steva.
„Tak to ukážte, pán Potter.“ Stev sa sklonil k Harryho perám a silno sa na ne prisal.
Harry cítil tlak pier a neuvedomujúc pootvoril Stevovi ústa. Za okamih sa stretol s jazykom muža ležiaceho nad ním. Skeeter bozk úplne prehĺbil a o sekundu mal už jednu z rúk na Harryho rozparku, ktorý začal hladiť a druhú na jeho líci.
Potter ako v sne si uvemoval, že niekto leží na ňom... hladí ho na intímnych miestach a má jazyk v jeho ústach. Zavzdychal do Stevových pier, keď Skeeterov jazyk naplnil celé Harryho ústa.
Stev cítil zväčšujúce sa teplo z Harryho nohavíc a pomaly mu začal rozopínať rozparok.
„Nie.“ Harry medzi bozkami nestačil dýchať, tak to bolo skôr len malé zašepkanie, ktorého si Stev ani nevšimol a rukou sa dostal pod Harryho spodné prádlo.
„Prestaň!“ Harry odsotil Steva a ten spadol z postele.
Potter sa rýchlo zapol a snažil nabrať vzduch. Vnímal, ako má rozhorúčené telo. Skeeter si sadol na kraj postele a chrbtom sa otočil k Harrymu. Ten nevidel, ako mu po začali po lícach stekať slzy ako predtým Harrymu.
„Vypadni!“
Stev sa na Harryho ani nepozrel a okamžite vybehol zo spálne, ale predtým ešte stačil tresknúť dverami.
Harry sa opäť zvalil na posteľ neschopný slova a ani už slzy. Nevedel, prečo sa nechal bozkávať. Mal by predsa myslieť len na neho. Napokon aj myslí... aj pritom bozku myslel na Draca... a Stev? Ako keby tu ani nebol.
* * * *
Draco stál ďalšie ráno opäť pri stole s prísadami a unavene hádzal kože, lístky, bobule do kotlíka.
„Snažte sa, vy špiny! Dnes príde dôležitá kontrola. Tak pokiaľ ste si chceli polepšiť... dnes máte jedinečnú príležitosť. Ten kto vyrobí smaragdovozelený elixír, ten dostane špeciálnu výsadu. A to rozhovor s našim šéfom osobne. Tak sa snažte!“ Dozorca prvej skupiny dorozprával a oprel sa o stenu.
Draco sa pozrel cez okno von a dozorca nepreháňal s rečami o kontrole. Vonku boli všetci smrťožrúti roztrúsení medzi muklami a snažili sa dorobiť posledné úpravy pri stavbe domov pre pracujúcich nečarodejníkov.
Malfoy nakrájal korene exotickej rastliny a pomaly ich drvil rukoväťou tupého nožíka. Draco si premeral čepeľ noža. Prešiel po hrane prstom, ale neporezal by sa ani keby silnejšie pritlačil.
Koreň hodil do kotlíka a pomaly zamiešal. Pozrel sa na Charlieho, ktorý rezal korene oveľa jednoduchšie ako on sám. Všimol si jeho nôž. Bol oveľa ostrejší.
Charlie vycítil pohľad, a tak sa Draco rýchlo vrátil späť k svojmu kotlíku.
„No... robíme, robíme, muklovia!“ Dozorca sa pozrel na hodiny, a keď zistil, že do príchodu kontroly poslanej samotným Voldemortom ostáva ešte pár hodín, sadol si oproti pracujúcim muklom na stoličku. Draco pozoroval, ako si roztiahol noviny a na prvej stránke zbadal veľkú fotografiu Harryho s titulkov: Potter nestíha tempo smrťožrútov.
Na fotke Draco videl, že Harry je nevyspaný a unavený. Pri ňom stáli dvaja aurori rovnako zúboženého stavu.
Dozorca prvej skupiny štuchol do lakťa smrťožrúta vedľa seba.
„Počúvaj.“ Dozorca buchol do novín.
Draco sa nahol, čo najviac dopredu, aby mu nič neuniklo.
„Veľké útoky na muklovskú populáciu stále trvajú a dnes sa už čísla šplhajú do cifry stopäťdesiat tisíc. Najväčšie prekvapenie je, že náhle zmiznutia začali aj v iných európskych krajinách. Tiež sa vynárajú otázky... Toto počúvaj.“ Dozorca pozrel na smrťožrúta.
„Čo je s Harrym Potterom. Náš Vyvolený už pravdepodobne nestíha plniť svoje funkcie, a tak majú smrťožrúti stále niečo v rukáve. Na ministerstve sa už hovorí aj o prepustení Harryho Pottera z funkcie veliteľa aurorskej kancelárie a samotný minister nám túto informáciu potvrdil.“ Smrťožrút zroloval noviny a usmial sa na ostatných kolegov.
„Tak prosím. Pottera sme sa zbavili a Kingsley sa ani poriadne nezapotil. Keby ho Dolohov priškripol ešte dávnejšie, boli by sme už úplne bez problémov.“ Všetci súhlasne pokývali hlavami a jeden z nich si noviny opäť rozprestrel.
„Počúvajte. Pani Kingsleyová rozbieha obchod na plno.“
Všetci smrťožrúti nakukli do novín.
„Jáj, to je krava. Počúvajte. Dnes som sa rozhodla uverejniť kedy pôjde Šumy-džús do obehu. Presne o dva týždne.“
Dozorca prvej skupiny hlasno zanadával a vybehol z miestnosti.
„Tá ženská je normálna? Dva týždne?! A čo keď to do vtedy nebude?“ Smrťožrút pozrel na pracujúcich muklov, ktorých zaujal rozhovor a prestali na chvíľu pripravovať elixír.
„Robte a nečumte!!“
Draco sa strhol a nasypal do kotlíka jeden z práškov.
Už nepočul o čom sa smrťožrúti rozprávajú, ale z toho čo počul mu vysvitlo jediné. Harry si pravdepodobne neužíva, tak ako si myslel ešte včera. Nespáva možno ani so Skeeterom... A čo horšie... Pravdepodobne ho chce niekto odstrániť z ministerstva... Kingsley?
Draco automaticky pridal ďalší prášok.
Pozrel na Charlieho stôl... na Charlieho ostrý nôž...
„Počuj, Charlie.“ Draco vhodil pár lístkov a bobúľ.
„Mám prácu!“ Charlie bez mihnutia oka krájal kožu zvieraťa.
„Ja len, že to meno, čo spomínali... Potter. Počul si ho? Nevieš kto to je? Prečo ho spomínajú?“ Draco hypnotizoval Charlieho ostrú dýku.
„Je to niekto, koho sa chcú zbaviť. Daj mi pokoj!“ Charlie od nervozity, že ho niekto otravuje zrovna v deň kedy by mohol byť kráľovsky odmenený, pustil na zem kúsok kože.
Draco rýchlo schytil Charlieho nôž a vymenil ho za svoj. Pozrel sa na smrťožrútov, ale ešte sa zabávali na článku v novinách.
Charlie si ničoho nevšimol a začal krájať kože s Dracovým nožom. Malfoy sa obrátil a sledoval ostatných. Dean tiež poslušne pripravoval elixír.
Draco hodil do už svojho bublajúceho elixíru štipku rozdrveného prachu. Zamiešal a elixír sa zmenil z hnedozelenej na jasnú zelenú.
Blondín prekvapene zažmurkal a nenápadne si schoval nôž pod rukáv vrchného diela svojho oblečenia.
Pozrel sa dopredu a všimol si, že sa vrátil dozorca prvej skupiny.
„Tak ako, muklovia?“
„Pekne to posrala tá krava stará, čo šéfe...?“ Jeden zo smrťožrútov sa naklonil k dozorcovi. „Za dva týždne to nebude a...“
Dozorca ho zastavil gestom ruky a sledoval pracujúcich muklov. Pohľadom sa zastavil na Dracovi. Malfoy vycítil cudzie zízanie a pozrel sa nechápavo pred seba.
Blondínovi stislo srdce. Museli si všimnúť dýky, ktorá mu určite vytŕčala z rukáva.
Draco sklonil hlavu. Vedel, čo bude.
Len dúfal, že smrť bude rýchla.
Pozrel späť na svoj elixír a zistil, že dosiahol smaragdovozelenú farbu.
Dozorca si zložil masku, aby sa presvedčil, že smaragdovozelený prášok okolo Draca je skutočný.
Komentáře
Přehled komentářů
Ale ne... Pěkně se to zamotává... Za týden... Hm... budu se těšit. :)
~*~
(darken, 5. 7. 2008 6:43)