Jdi na obsah Jdi na menu
 


OREMUS

16. 11. 2008

OREMUS – MODLIME SA


Draco neprestal pozerať na svoj kotlík a vychádzajúce výpary z neho, ale po dvoch sekundách sa do jeho nosa dostal nepríjemný zápach. Ostrý, štipľavý... neznesiteľný, ktorý mu začal spôsobovať miernu triašku a nevoľnosť. Po pár sekundách vnímal, ako mu slzia oči a pália ho ruky, na ktoré začala dopadať para z kotlíka.

Nevšimol si kedy smrťožrút k nemu pribehol na vzdialenosť pol metra a na kotlík položil doštičku na krájanie, čím zabránil úniku plynu.

Čarodejník pocítil, že sa jeho stav zlepšil ako bol kotlík prikrytý a triaška prešla. Unavene pozrel na smrťožrútov okolo neho, ktorí udivene, ale spokojne hľadeli.

„On to urobil? Ako sa cítiš, mukel?!“ opýtal sa dozorca prvej skupiny, keď si všimol, že Draco stískal pár sekúnd kraj stolu až mu obeleli hánky. „Čo si cítil? Bolo ti niečo? Cítil si niečo?“

Malfoy pokrútil hlavou. „Cítil som ostrý pocit v nose aj v hlave...“ Draco sa snažil rozoznať, čo ho v prvom momente bolelo viac. Výpary z elixíra na neho pôsobili viac ako zle.

„Máme to?“ Jeden zo smrťožrútov sa otočil na dozorcu prvej skupiny.
„Myslím, že áno,“ dozorca sa spokojne usmial, „ale jeden kotlík nám nebude stačiť. Mukel, pamätáš si postup? Pamätáš si, čo si hádzal dnu?“

Blondín začal horúčkovito rozmýšľať. Keby povedal áno, tak možno prežije pár dní navyše. Keby povedal nie hneď ho zabijú. No čo keď tým, že povie, že si postup pamätá dá do sveta niečo čo sa snažil Voldemort vyrobiť.

„Tak pamätáš?!“ Dozorca si vytiahol prútik a dal tak Dracovi najavo, čo bude nasledovať keď neodpovie alebo odpovie nie.

„Pamätám.“ Draco cítil, ako v ňom zvíťazila opäť malfoyovská vlastnosť – zachrániť si krk keď sa dá.

„Tak to je úžasné, mukel. Dobre si povedal. Za tvoj dnešný výkon budeš mať možnosť rozprávať sa s niekým, kto tomuto tu velí. A čo ty vieš... možno že sa dostaneš aj na slobodu. Len nám musíš napísať ten postup na papier.“ Smrťožrút vytiahol z vrecka dlhý pergamen a položil ho pri kotlík. Pero vytiahol z toho istého vrecka a podal ho Malfoyovi. Darco sa dal do písanie postupu, pričom sa mu ešte triasli prsty. Tentoraz nie od strachu z tohto miesta, ale z výparov, ktoré mu spôsobili dosť veľkú triašku.

* * * *

Harry sa vyrútil z výťahu a smeroval do kancelárie ministra mágie. Po pár rýchlych krokoch už búchal na dvere.

Kingsley, ktorý sa už dlhšie nemohol vyhýbať Harrymu a jeho otázkam, nakoniec začal schovávať mešce so zlatom, ktoré mal na stole do šuplíkov, aby mohol svojho zamestnanca privítať ako sa patrí. Keď schoval aj posledný dvadsiaty mešec zlata, ktorý dostal od nového zdroja príjmov, vytiahol prútik a odomkol dvere.

Potter sa nezaoberal s niečím takým banálnym ako bolo zavretie dverí a hneď na ministra spustil, prečo vlastne prišiel.
„No... keď ma už vyhadzuješ z môjho miesta, tak by si mi to mohol aspoň povedať. Nemusel by som sa dozvedieť o výpovedi z novín!“ Harry sa aj tak snažil udržať svoj hnev pod kontrolou.

„O čo to hovoríš, Harry?“ Minister mágie sa doširoka usmial.

Harry zažmurkal a pozbieral všetku silu na to, aby noviny, ktoré držal, nehodil svojmu ešte stále zamestnávateľovi do hlavy. Nechápavo pokrútil hlavou. Denného proroka položil na stôl a pomaly ho posunul po doske ku Kingsleymu.

Auror pochopil, že momentálne nemá cenu hádať sa. Koniec koncov... Ten muž, čo teraz sedí pred ním na ministerskej stoličke... to predsa nie je ten samý čarodejník, ktorý mu toľko rokov pomáhal a učil ho. Teraz pred ním sedí obézny černoch...

Veľké brucho malo čo robiť, aby sa vošlo do saka a zaplo na gombíky. Obrúčka sa mu zarezávala do masívneho prstu. Pot na golieri košele naznačoval, že len sebemenšie vypätie síl mu spôsobí infarkt a oči, ktoré bývali vždy bystré a živé, bolo teraz ledva vidieť. Za tých pár rokov, čo sa Voldemort stiahol sa však nezmenil len ministrov vzhľad. Išlo najmä o politické myšlienky, v ktorých s Harrym začal rozchádzať. A to sa ukázalo aj v neskorších riešeniach problémov s Voldemortom.

„Hovorím o tomto,“ auror štuchol prútikom do titulku článku, „prepustenie veliteľa aurorskej kancelárie.“

„Ale, Harry...“ Kingsley sa začal hlasno smiať, a pritom si chytil tučné brucho. Potter mal pocit, že keby sa smial ešte viac, tak by mu gombíky na saku odleteli preč, ako sa mu veľké brucho začalo zväčšovať.
„Nikto ťa nevyhadzuje. Pokiaľ si robíš svoju prácu.“ Minister urobil veľavýznamnú prestávku pri slove pokiaľ.

„Citujem... Na ministerstve sa už hovorí aj o prepustení Harryho Pottera z funkcie veliteľa aurorskej kancelárie a samotný minister nám túto informáciu potvrdil. Tak?“ Harry nedočkavo pozrel do maličkých očí.

„Aha, toto ty myslíš? No, Harry, neblázni. Tá Rita bola taká otravná. Asi som niečo zle povedal a vzniklo z toho toto. Neboj sa. Všetci vedia, že si vymýšľa. Nevyhadzujem ťa.“

„Určite?“

„Určite. Keby som ťa chcel vyhodiť, tak to urobím, ale...“ Kingsley sa zastavil v polovičke vety, keď si všimol, že vo dverách, ktoré Harry nezavrel, stál jeden z aurorov.

Harry tiež venoval pozornosť dverám a všimol si jedného zo svojich podriadených.

„Jacobs? Stalo sa niečo?“ Veliteľ aurorov sledoval neistého Jacobsa, ktorý prestupoval z nohy na nohu. „Boli útoky? Alebo sa niečo stalo?“

„Nie, pane. Ja som vlastne prišiel za... za pánom ministrom.“ Jacobs dôležito pozrel na Kingsleya.

„Ach, áno. Už si spomínam. Tvoj auror, Harry, tu chcel so mnou niečo prediskutovať, čo sa týkalo jedného staršieho prípadu, čo som mal na starosť. Prišiel na odbornú konzultáciu. Mal by si ho pochváliť, že sa snaží pomôcť ti aj tak, že si zháňa materiály zo starších prípadov.“ Minister sa pomaly zodvihol z kresla a poskladal noviny, ktoré následne Harrymu podal.

„Nechcem ťa vyháňať, Harry, ale už tu mám tvojho zverenca a myslím, že my dvaja sme to už prediskutovali.“ Starší pán sa na Pottera falošne usmial a ukázal svoje nové dva zlaté zuby.

„Už idem. Keby prišlo niečo nové o Dracovi alebo Hermione, tak mi...“

„Tak si ako prvý, čo to bude vedieť.“ Kingsley opäť ukázal zuby a na to už Harry prešiel okolo nervózneho Jacobsa pri dverách a snažil sa mu vyčítať niečo z tváre. Následne ešte za dverami počkal pol minúty, ale keď zistil, že nie je šanca nič počuť, odišiel do svojej kancelárie.

Jacobs sa osmelil a pristúpil bližšie k ministrovi.

„Tak čo sa stalo? Podiel som ti dal ako každý mesiac. Tak čo otravuješ? Nemôžeš sem chodiť, ako sa ti zachce. Videl si Pottera? Tuší niečo...“ Kingsley sa snažil opäť natlačiť do kresla a pozerať na Jacobsa odtiaľ.

„Skeeter, pane.“

„Čo je s ním?“

„On,“ Jacobs sa odmlčal a snažil sa sformulovať, čo má na srdci, „on... nabúral sa do ekonomického oddelenia a dostal sa k účtom.“

„Ako?“ Kingsley zovrel zlostne päsť až sa zdalo, že obrúčka sa mu stratí v tuku na ruke.
„Asi má známeho tam. Váš syn tam pokiaľ viem pracuje a je možné...“
„Dobre. Stačí. Podrobnosti nemusím vedieť... No tak mi ho zavolaj a aspoň ho vyhodím. My dvaja sa vyhovoríme na prémie a podobné veci.“ Kingsley si urovnal prepotený golier a považoval vec za skončenú.

„Ale Potter... On vie, že pracujem skôr pre vás ako pre neho. Čo keď to Skeeter povie a...?“ Auror sa začal obracať na dvere ako keby mal odtiaľ Harry Potter vojsť.

„Potter teraz koná a hlavne myslí iracionálne a výbušne. No zatiaľ nám to moc neškodí. Jeho popularita je ešte stále moc veľká a teraz ho nemôžem vyhodiť.“

„A, pane, ešte jedna vec, čo sa týka Skeetera. On... no on... ma špehoval... keď som išiel za nimi.“

Kingsleyova dobrá nálada z nových mešcov sa rázom vytratila. „Ako to vieš?!“

„Zbadal som ho v továrni vašej manželky a predtým ma musel špehovať určite aj keď sme kontrolovali vodovodné potrubia kadiaľ to má tiecť.“ Jacobs zvesil hlavu medzi ramená.

„Koho videl okrem teba?“

„Myslím, že tam bol Severus Snape, Bellatrix Lestrangová, Antonin Dolohov a ten Červochvost. Čo urobíme, pane? Keď to povie Potterovi skončíme v Azkabane za vlastizradu.“ Jacobs sa začal triasť len nad tou predstavou.

„Nie. V Azkabane nie. Zabili by nás. Temný pán by nás zabil, že teraz keď už má na dosah ovládnutie muklov a čarodejníkov mu to zmaríme. Nič sa nedá robiť. Skeeter sa miešal do vecí, do ktorých ho nič, už príliš dlho.“ Kingsley sa opäť namáhavo postavil z kresla a otočil sa k skrini, kde niečo vytrvalo hľadal.

„Jed alebo prútik, pane?“

„Ani jedno. Bolo by to nápadné. Možno stihol niečo povedať Potterovi, a ten by sa zase do toho miešal viac ako treba. Snaž sa, aby to vyzerala ako muklovská lúpež. Prehľadaj mu dom, rozhádž to tam a drahé hodinky alebo niečo podobné ukradni. A použiješ toto...“ Kingsley podal aurorovi štyridsať centimetrovú dýku.

Jacobs ju začal prevracať medzi prstami a pozrel na ministra.

„Skús urobiť viac zásahov do brucha a chrbta. Počkaj pokým neskape, a potom rýchlo preč. Dám ti adresu.“ Minister položil ruku na veľký notes, ktorý mu ležal na stole.


 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

ďakujéém:)

(Clemenza, 17. 11. 2008 11:23)

Ďakujem, Holky:)Dnes vložím ďalšiu kapitolu (teraz ju idem dokončiť)tak ešte niečo... po dlhej dobe sa hodí:)
Darken: No tak poponáhlala som sa, lebo už to bola fakt hanba, že od júla som nepokračovala:D
Amidala: Tak ja práve teraz neflámujem a asi aj hurá, lebo mám čas na napísanie dvoch kapitol:) Ale snáď si si to užila:))

...

(darken, 17. 11. 2008 5:41)

Clem, ty jsi zlatá! Už jsem se nemohla dočkat. :o)
Ale... ty chceš Stevena vážně "odstranit"? Merline, chudák... Ten hnusný, zlý, zkorumpovaný Kingsley... a Jacobs taky! x(

:)))))

(Amidala, 17. 11. 2008 0:19)

sláva ti Clem za ďalšiu kapitolu..:)))
ja som to len narýchlo preletela, vzhľadom na to, že po včerajšej preflámovanej noci a dnešnom pracovnom nasadení, už vidím veci trojmo..
každopádne sa však k tomu zajtra na 100% vrátim a v kľude si to prečítam ešte raz ;)

...

(Clemenza, 16. 11. 2008 19:44)

Mmm.. jaá sem nekompromisní. Lituji:)

...

(Alexis, 16. 11. 2008 19:41)

Parchanti jedni odporný proradný nechytný hnusný a zlý a ..... uf, to jsem se ale vytočila... :) Ale to si chudák Ritin bráška nezaslouží... Pomoc! Slituj se nad nimi, Clem, prosím. A ať se Kingsley zadusí svým vlastním tukem!! :)