Jdi na obsah Jdi na menu
 


11. Kapitola

31. 7. 2008

„Dobré ráno.“ Harry rýchlo pozdravil majiteľa domu, keď si sadol za stôl a chystal sa raňajkovať.

 

„Dobré.“ Lucius zodvihol nevyspané oči a vrátil sa späť k prehrabovaniu svojich raňajok.

 

Harry pri nalievaní džúsu pozoroval, že Lucius musí mať opicu veľkú asi ako celý Malfoy Manor... A dúfal, že na včerajší incident aspoň čiastočne zabudol.

 

Blondín sa prestal hrabať vidličkou vo vajíčkach a svoju pozornosť upriamil na Harryho ruku, na ktorej ešte stále svietil červený škrabanec.

 

„Prečo ste si na to niečo nedali?“ Lucius vidličkou ukázal na aurorovu ruku.

„Nebolí to. Už som mal aj horšie zranenia...“ Potter aj zabudol, že ho Lucius včera večer poškriabal.

 

Malfoy sa sklonil nad tanier a pokračoval v jedle, pričom na Harryho už viac nepozrel.

 

Harry medzi tým zaregistroval, že na raňajky dorazila aj Eddie, Dracova priateľka.

 

„Dobré ránko, Lucius.“ Eddie sa usmiala na staršieho muža, ktorý ledva zdvihol ruku na pozdrav.

„Ale, ale, Lucius. Ty si vyvádzal minulú noc, čo? Vidím tie kruhy pod očami.“ Eddie si dvomi prstami zobrala na tanier tri kúsky melóna.

 

„Už zase držíš diétu, Eddie?“ Lucius sledoval, ako sa dievča začalo kŕmiť melónom.

 

Eddie odhodila svoje zlaté pramene za rameno a začalo z melóna svojimi rúžovými nechtami vyberať drobné zrniečka.

 

„Hm, Draco mi písal. Za týždeň príde, tak musím zhodiť všetky tie kilá.“ Eddie sa chytila za brucho, ktoré malo obvod čistých šesťdesiat centimetrov.

 

„Ahoj, Harry.“ Eddie si až teraz všimla pri stole aj aurora, ktorý zamyslene pozeral do taniera a rozmýšľal nad včerajšou udalosťou.

 

„Ahoj...“ Harry automaticky pozdravil Eddie a všimol si, ako hýri šťastím.

 

Jemu samotnému, ale fakt, že by mal Draco Malfoy prísť domov, nepripadal taký úžasný. Už takto ledva zvládal panovačnosť Luciusa, ktorá sa naplno ukázala minulú noc...

 

Čo bude robiť, keď príde ešte aj jeho syn?

 

„Za týždeň?“ Lucius sa prebral z premýšľania nad včerajškom a venoval pozornosť svojej potencionálnej neveste. „Už bolo načase. Toto bolo naposledy, čo si vybral dovolenku skoro na tri mesiace.“

 

„Presne tak. A to mu povedz, Lucius. Merlin vie, čo tam robil...“ Eddie si potichu zafňukala a opäť začala jesť melón.

 

„Upokoj sa, Eddie. My Malfoyovci sme predsa len džentlmeni a Draco nie je výnimkou. Nehľadáme lacnú zábavu.“ Luciusovi skoro zabehlo, keď počul ako si Harry odfrkol.

 

Aj Eddie aj Lucius sa na neho prekvapene pozreli. Malfoy si pre istotu zaumienil zmeniť smer rozhovoru, aby sa Harry nerozhodol niečo povedať k téme.

 

„Eddie, nechcela by si si niečo pozrieť v obchodoch?“

 

Eddie si nervózne začala prehrabovať svetlé vlasy a preskakovala pohľadom z Harryho na Luciusa.

 

„Pôjdeš do mesta?“ Prestala si poťahovať strieborný prsteň, ktorý dostala od svojho priateľa a opäť venovala pozornosť Dracovemu otcovi.

 

„Hm. Chcel by som ísť do Londýna. S tebou... Len s tebou.“ Lucius pozrel na Harryho, ktorý celou silou buchol príborom o stôl.

 

„To čo má znamenať...?!“ Potter tušil, že sa Lucius bude chovať čudne.

 

Že bude zapierať o čo ho včera žiadal. Ale nerátal s tým, že ho bude ignorovať v práci. Napokon to bola jeho povinnosť... chodiť s Luciusom kam si povie.

 

„Nemôžem mať trochu súkromia a ísť s priateľkou svojho syna do mesta?“ Lucius čakal, že Harry bude rozčúlený, keď ho bude odvolávať z ochrany.

 

Malfoy zaťal päsť a sledoval, ako Harry premýšľa, čo by povedal. Rozmýšľal nad včerajšou udalosťou a samotným bozkom veľmi dlho. Po niekoľkých rokoch niekoho opäť pobozkal... aj keď to bolo skôr z potreby ako z nejakých citov.

 

Bolo to zvláštne. Cítil, že mu to nestačilo. Chcel viac... ale Pottera by už nikdy v živote neprosil o nič podobné. Keby nebol v tú noc opitý ako už dávno nie... V živote by sa neodvážil Harryho prosiť o bozk a už vôbec nie o sex.

 

Ach, Lucius, Lucius... ide to s tebou dole kopcom, keď už pozeráš po chlapcoch. Kde je tvoja hrdosť? Ty, ktorý si odmietal najkrajšie modelky po Narcissinej smrti? Hej, ale keď som bol s Narcissou, tak sme sa dokonca s Dracom delili o niekoľko krások...

 

Modeliek... ale nie mužov! Čo by na to povedal Severus?! Ale aj tak... tá pusa s Potterom stála za to.

 

Lucius si neuvedomoval, že na neho Potter niečo rozpráva a on spokojne spomínal na včerajšok.

 

Vraj chalan...! Síce bozkáva ešte tak neskúseno  to, čo zatiaľ vie, je dobrý začiatok.

 

Možno je ešte neskúsený.

Možno aj v sexe... ešte... možno sám nemal muža.

Možno ťa preto odmietol.

 

Bol som na neho moc rýchly. Ale aj tak sa to nezopakuje. Ja sa už tak neznížim, aby som niekoho prosil a žiadal o obyčajný sex, keď ho môžem dostať od hociktorej ženy, na ktorú si ukážem.

 

Ale to Potterovo telo by stálo za hriech. A nie len za taký obyčajný hriech, ale takú poriadnu jebačku. Ach, Lucius! Štyri roky! Štyri roky nemáš sex a potom rozmýšľaš nad niečím tak zvrhlým ako je sex s niekým, kto má toľko ako tvoj syn? A čo viac?! Sex s mužom? S mladíkom...?! So zajacom?!

 

„Počúvate ma?“ Harry ešte raz udrel príborom o stôl, aby si tak získal Luciusovu pozornosť.

„A vy počúvate mňa, Potter?! Povedal som, že idem s Eddie do Londýna na nákupy. Bez vás!“

„Môžem s vami hovoriť? Osamote.“ Harry sa postavil a naznačil, aby v rozhovore pokračovali v salóniku.

 

„Lucius, a to si necháš takto rozkazovať?“ Eddie prekvapene pozerala z Harryho na Luciusa.

 

Potter rýchlo prešiel okolo dlhého stolu a ako prvý vošiel do salónika vedľa jedálne. Lucius prebehol okolo prekvapenej Eddie za aurorom a prešiel hneď na koniec salónika.

 

„Čo to má znamenať?!“ Harry sa okamžite oprel o dvere miestnosti, keď sa ubezpečil, že ich Eddie nebude počuť.

 

„To by som sa skôr mohol opýtať ja? Rozkrikujete sa ako keby som pre vás pracoval a nie naopak!“ Lucius zavrčal a prešiel si k svojmu písaciemu stolu, čo bol v izbe. „A nerevte pri mne. Mám opicu ako svet a aj ten najmenší zvuk mi spôsobuje muky!“

 

„Predstavte si, že mi je to fuk či ste ožratý. To je tak, keď to niekto preženie s alkoholom a potom má na niekoho nemravné návrhy!“

„To myslíte ako seba?!“ Lucius si chytil hlavu, ktorá ho už začala skutočne bolieť.

 

„A od koho ste chceli sex?!“

„Bol som opitý. To by som pretiahol aj...“

 

„Jasné. Najstaršia výhovorka. Môže za to alkohol,“ Harry teatrálne rozhodil rukami, „ja s vami do toho Londýna pôjdem.“

„Nepôjdete!“

„O čo vám ide? Aby ste ukázali, kto má navrch?!“

 

„Jednoducho vás nepotrebujem mať stále za pätami.“

„To mi už dávate druhýkrát výpoveď. Ale tentoraz to nebude z toho dôvodu, že som sa vám hrabal v osobných veciach. Teraz ma chcete vyhodiť za to, že som vám nedal zapichať?! Ja... Ja som tu zamestnaný a moja práca je strážiť vás. Nemôžem za to, že sa budete ožierať a potom ma sexuálne obťažovať! Tak ja si budem robiť svoju prácu a pôjdem s vami.“ Harry si strčil ruky do vreciek, tak silno, že si ich skoro roztrhal.

 

„Buď pôjdem s vami, alebo vás udám za sexuálne obťažovanie.“

„Prosím?!“ Lucius sa snažil dať všetky informácie dohromady, aj keď to bolo po požití alkoholu minulú noc viac ako obtiažne.

 

„Počuli ste...“

„Počul. Ale neverím vlastným ušiam. Chcete ma vydierať?!“

„Tak by som to nenazval. Ja len vidím, že ma chcete ignorovať.“

„Tak robme, že sa nič nestalo.“

„Ale ono sa nič ani nestalo! Okrem tej jednej pusy.“

„Tak prečo ma chcete obviniť zo sexuálne... he he... Ahoj, Eddie. Za chvíľu ideme. Choď sa obliecť.“

 

Ani jeden z mužov si pri hlasnej výmene názorov nevšimli, že zvedavosť Dracovej priateľky bola taká veľká až sa sama išla pozrieť, čo sa stalo medzi Luciusom a Harrym.

 

Lucius sledoval, ako sa Eddie prekvapene otočila, a tak rýchlo ako otvorila dvere, tak isto rýchlo ich aj zavrela. Malfoy sa v duchu modlil, že predsa len nepočula nič o sexuálnom obťažovaní. Nakoniec by sa z jednej chute vyskúšať niečo nové... stala katastrofa.

 

„Takže sa o tom nebudeme baviť. Ja som váš šéf. Vy môj momentálny zamestnanec. Nič sa nestalo. A za pol hodinu ideme do Londýna.“ Lucius bez mihnutia oka prešiel okolo Harryho a hlasno zabuchol dvere.

 

Harry si chytil hlavu, ktorá ho rozbolela z jeho vlastného kriku.

 

Harry, Harry... Vidíš aký si naivný. Hral si. Iba sa chcel pohrať a skoro si mu na to skočil. Sladké reči... Už mesiac ťa balamutí, rozpráva sa s tebou a nakoniec? Nakoniec chce iba ukojiť svoje chúťky.

 

Nebola to len pusa. Bol to bozk! A aj Lucius bol z toho bozku mimo! Nie len ja. Momentálny zamestnanec... Kurva, Harry. Čo robíš?! Chcel si pristúpiť na jeho návrh? Chcel by si to snáď? Skočiť do Malfoyovej postele? A kde je tvoje hrdosť? Harry Potter... veď je gay... a každý gay predsa využije situáciu na sex.

 

Ale...

 

Možno by sa to nemusel dozvedieť nikto na ministerstve. Dozvedieť, že TEN slávny auror skočil do postele otcovi svojho dávneho rivala? Ach, a ešte počas služby?!

 

Malfoy by bol vyhlásený za homosexuála, čo je na zajačikov a ja zas za štetku, čo ide  bohatým starým chlapom do postele.

 

Harry, Harry! Prestaň s tým! Veď si ešte dnes ráno vstával s tým, že na Malfoya už ani nepomyslíš!

 

Hej, ale zabudol si asi aký má krásne vyformovaný zadok. A tie ruky... Lucius  má úžasné ruky...

 

Harry si zakryl tvár dlaňami a snažil sa upokojiť.

 

Vedel už nazačiatku, že pobyt v tomto dome nebude dvakrát príjemný... Ale ani nedúfal, že by sa mu mohol zapáčiť majiteľ sídla. 

 

Dobrá partia. Bohatý, slávny, pekný muž.

 

Harry pokrútil hlavou a snažil sa tak opäť zabudnúť na včerajší bozk.

 

 

* * * *

 

„... Cesta od vnútorného konfliktu k sebaakceptácií je významná. Sebaakceptácia znamená, že sa zmierite so sebou a cítite sa vo svojej orientácií príjemne. Začína sa to pokusmi a často to prerastie v niečo bytostnejšie...“

 

Lucius nechápavo pokrútil hlavou a pozrel sa na obal knihy. Nakoniec si predsa len ešte raz nalistoval stranu, ktorú čítal.

 

„... To že sa cítite dobre z toho, že ste lesba, gej, bisexuálka alebo bisexuál, neznamená že zrazu nebudete mať žiadne problémy. No, akonáhle sa so svojou orientáciou vyrovnáte, najťažšia časť tejto osobitnej kapitoly je za vami. A na základe svojej skúsenosti ste múdrejším a silnejším človekom...“

 

Luciusa prerušilo klopanie. Blondín hneď schoval drobnú knižku do stolíka a na stôl si vyhádzal zložky o firme.

 

„Lucius.“ Severus kývol rukou na pozdrav a bez pozdravu od priateľa si sadol do kresla.

„Ako sa máš?“

 

„Čo som u lekára, že si prišiel ako keby niečo so mnou bolo...?“ Lucius dúfal, že sa nič o jeho menších zmenách v chovaní nikto nedozvedel. A zvlášť dúfal, že si Potter držal jazyk za zubami.

 

„Vraj si čudný. Eddie mi niečo spomínala.“ Severus so zdvihnutým obočím sledoval kamaráta ako keby ho videl prvýkrát.

 

„Čudný? Spomínala..? Ehm, ja som stále taký istý. Ale s tým Potterom si mal pravdu. He, sa sem jednoducho nehodí. Ja už nechcem, aby strážil v tomto dome...“ Lucius hodil na Snapea ten najpresvedčivejší pohľad.

 

„Naozaj?“ Severus sa len posmešne usmial. „Nehodí sa sem? Čo nepovieš. Eddie rozprávala, že ste mali dajakú hádku.“

„Hádku? My, my sa stále hádame. Neposlušné chalanisko...“

 

„Vraj ste sa hádali ako starí manželia. A vraj ťa má už omotaného okolo prstu. Eddie povedala, že Potter ti nielen odvrával, ale si aj poslušne pritakal a nechal si sa od neho zvoziť ako malé decko!“ Severus treskol do operadla stoličky. „Je to pravda, Lucius?!“

 

„Jasné, že nie. Severus, mal by si trošku viac porozmýšľať o správaní sa v mojom dome k môjmu nábytku. Vstúp si do svedomia a príjmy sebaakceptáciu.“ Lucius dôležito pokýval hlavou.

 

„Sebačo? Čo mám prijať?! Lucius, si v poriadku? Už ti z toho straší vo veži, pravda?“ Severus súcitne pozrel na kamaráta.

 

„Ja som len chcel povedať, že Potter pre mňa robí. To ja som jeho šéf!“

 

„Ale vraj to tak nevyzerá. Pred dvomi mesiacmi si ho chcel vyhodiť z domu. Pred mesiacom si s ním popíjal ďatelinové pivo pri zápase a teraz si tu rozkazuje ako vo vlastnom dome?!“ Severus podišiel k Malfoyovi a sklonil sa nad dosku stola. „Čo je to s tebou?“ Snape sa pozrel na stôl a očami ho dôkladne skontroloval ako keby niečo hľadal.

 

„Nič. Len dochádza v našom prípade k výmene názorov. Veď poznáš Pottera. Drzý, nevychovaný... Potreboval by...“

„Keby som bol jeho otec tak ho mlátim celý deň. Ale on by začal... ja nemám otecka ani mamičku... béé.“ Severus sa nútene snažil o zvuky, aké by sa mali vydávať pri plači.

 

„To nie je vtipné, Severus, že mu zomreli rodičia. Ani ty už tých svojich nemáš a určite by si nechcel, keby si niekto z toho uťahoval.“ Lucius pocítil zvláštny pocit nehy k Harrymu pri predstave, že skutočne je na tomto svete odkázaný už od útleho detstva sám na seba.

 

„Čo ho ľutuješ? Ty už tiež nemáš rodičov. A umrela ti žena.“ Severus pokrčil plecami. „Tak to v živote chodí. Raz si tu a potom nie.“

 

„To nemôžeš porovnávať. Jeho rodičia zomreli, keď mal rok a musel všetko zvládať sám...“

 

„Počkaj. To bude dojímavé. Skočím si po vreckovky...“ Severus sa už začal posmešne chechtať.

 

„Mne zomreli rodičia až neskoro. Matka, keď som bol už s Narcissou a otec zomrel, keď mal Draco desať. A Narcissa... To je iné. Na jej smrť som bol v podstate pripravený. Nakoniec zomierala vyše roka.“ Lucius si spomenul na posledný rozhovor s Harrym, ako sa rozprávali o smrti. Ale ich debata o takej delikátnej téme prebiehala, ako musel Lucius uznať, na vyššej úrovni ako so Severusom.

 

„Už sa z neho nezblázni. Dopadol si ako tí, z ktorých sme sa smiali. Obdivovateľ Pottera.“ Severus si znechutene odfrkol a zahľadel sa von cez okno.

 

„Neobdivujem ho. Len tvrdím, že to nemal ľahké...“

 

„Lucius! A kto to má ľahké?!“ Snape sa opäť vrátil do kresla. „Potter nie je na tomto svete jediný, čo má problémy. A aké by aj mohol mať problémy? Všade kam príde sú z neho všetci hotoví. A to mi lezie na nervy. Že za všetko vo svojom hnusnom, krátkom živote dosiahol pre to, že sa volá tak ako sa volá. Nemusel pohnúť ani prstom a Dumbeldore všetko zariadil. Lucius, budeš taký láskavý a už o tom chalaniskovi nepovieš ani slovo? Zdvíha sa mi žalúdok len, keď si ho predstavím. Dajme inú tému. Pôjdeš so mnou dnes večer preč?“ Severus čakal okamžite kladnú odpoveď.

 

Nevedel akým spôsobom, ale Lucius sa zmenil, a to k lepšiemu. Na Narcissu nemyslieval tak často ako predtým... a aj ten jeho tik, pri ktorom sa dotýkal miesta, kde mal prsteň, zmizol.

 

„Ja...“ Lucius všemožne rozmýšľal, ako by sa zo stretnutia vyhovoril.

 

Nemal nič na pláne, ale dokázal by si predstaviť príjemný večer doma. Keby sa na neho Harry už nehneval... bola by tu možnosť, že si spolu pozrú aj zápas.

 

„Už niečo máš?“ Severus sa nahol cez opierku a lišiacky sa na kamaráta usmial. „Ale nehovor. Teda... a nepochváliš sa. Poznám ju?“

 

„Neviem o čom...“

 

„Nezapieraj. Dlhšie som si myslel, že máš dajakú ženskú. Ja osobne žiadnu nepotrebujem, ale u teba to bolo vždy iné. Ty si nebol zvyknutý na samotu. Tak... Poznám ju?“

 

„Poznáš. Ja... asi ostanem večer s Potterom. Nikam sa mi nechce a Potter ma musí strážiť. Vieš... budem s ním.“ Lucius videl, že sa kamarát vážne nahneval.

 

„Tak so mnou nejdeš nikam a vymeníš ma za Pottera?“ Snape neveriacky pokrútil hlavou.

 

„Za nikoho ťa nevymieňam! Budem predsa doma.“

„Doma? Koľkokrát si v posledných dňoch bol s Potterom a koľko so mnou?“

„Žiarliš na Pottera?“ Luciusovi sa začali mykať kútiky úst od potlačovaného smiechu.

 

„Nie. Na takého chuja sa ani žiarliť nedá. Tak si to užite, chlapci.“ Severus rázne vykročil k dverám a nechal majiteľa Malfoy Manor opäť osamote. Lucius sa pomaly zohol k šuplíkom a opäť si vytiahol novo kúpenú knižku. Vylovil záložku zo strany a začítal sa...

 

„... Povedať o svojej orientácií ostatným, teda urobiť coming out, je dôležitou časťou tejto cesty. Ak máte nejaké závažné tajomstvo, ktoré nemôžete nikomu povedať, je ťažké nadobudnúť dobrý pocit zo seba. Takýto strach zo skrývania sa môže podporovať presvedčenie, že je na vašej orientácií niečo zahanbujúce alebo nesprávne...“

 

Lucius bezradne zakýval hlavou. Kniha mu rady na svoje zmiešané a neznáme pocity nedala úplne.

 

A on predsa po dvadsiatich rokoch života s manželkou po boku nemôže zistiť, že je aj na druhé pohlavie. Alebo len na druhé pohlavie? A urobiť dajaký coming out pred všetkými čo ho poznajú? To by bola nočná mora. Stratili by kontrakty a známych...

 

Lucius! Ale veď tebe to môže byť jedno! Ty gay ani bisexuál nie si!

 

Lucius vytiahol poslednú záložku.

 

„... Často sa zamilujeme do niekoho úplne nedosiahnuteľného. Aj keď môže byť neopätovaná láska bolestná, niekdy vás to naučí niečo o sebe...“

 

Lucius knihu definitívne zaklapol a hodil do najspodnješieho šuplíka.

 

Zamilujeme do nedosiahnuteľného? Veď on predsa Pottera nemiluje. Vlastne ho nemá ani rád! Cíti len... takú menšiu náklonnosť. A to sa skôr týka sexu ako posedávania pri teplom čajíku a rozprávania o kaderníkoch! A ani nevyzerá ako teplý... tí sa predsa maľujú, robia manikúru a majú zženštilé hlasy... Ha, a čo Harry? Na toho by to nikto nepovedal, že je... čo vlastne je? Gay alebo bisexál. Tuším vravel, že je len na mužov.

 

Chalan! Je to CH-A-L-A-N. Mohol by byť tvojim synom a ty myslíš len na to ako ho... no len to povedz. Pretiahnuť. Zmier sa s tým, Lucius. Zmier sa s tým, že by si mu ukázal sedem divov sveta vo svojej posteli.

 

Lucius nešťastne zastonal a položil si hlavu na dosku stola.



*A/N: Citácie z knihy, ktorú čítal Lucius, sú použité z dielka Láska je láska. No osobne som tú knihu nedočítala, lebo zaujímavé boli len daktoré časti, ale tak kamarát, ktorý mi onú knihu dal, to zvládol... a prípadne ešte niečo z knižky využijem.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

:-)

(Alexis, 1. 8. 2008 0:14)

SUPER! Dnes odjíždím, ale moc a moc doufám, že až se vrátím, bude tu spousta nových kapitol..... :-)