Draco si uhladil golier na košeli a nonšalantne sa pousmial. Končil sa jeho výlet v Amerike a za tú dobu si ho užil ako nikdy v živote.

Kasíno, ženy, alkohol... tri vášne, ktorým s radosťou podliehal. Nič mu nerobilo väčšiu radosť ako deň strávený v zafajčenom kasínovom prostredí, kde vyhrával a prehrával úspory Malfoyovcov. Keď sa k tomu pridal alkohol a dobrý sex... Nevedel si predstaviť lepšie strávené dni.

Blondín si prečesal svetlé vlasy a hrebeň položil na drobný, nočný stolík. Zhrnul drobné mince, čo sa na stolíku povaľovali do dlane a strčil si ich do vrecka. Počul slabé zaštrnganie a neskôr na to ďalší zvuk, ktorý mu oznamoval, že prišla hotelová služba.

Draco vytiahol prútik zo svojho vrecka a otvoril dvere mladej španielskej upratovačke. Čiernovlasé, drobné stvorenie slabo pozdravilo čarodejníka a zahanbene sa dalo do upratovania. Draco sledoval, ako sa mladučká upratovačka pustila do práce a on ju pritom röntgenoval očami. Pozrel sa na hodinky, a keď zistil, že by už skutočne nemal čas na posledný úlet, nechal aspoň svoje oči nech sa na chvíľku uspokoja.

Snažil sa opäť naprogramovať na toho Draca Malfoy, čo mal doma svoju priateľku, ktorú miloval a dokonca rozmýšľali o zásnubách. Ten Draco Malfoy, ktorý nosí kvety svojej priateľke, pozýva ju na večeru pri sviečkach a zahrňuje darmi.

Dievča sa skrčilo, aby mohlo ustlať posteľ a tým sa jej rovnošata slabo vyhrnula. Dracova pozornosť tým bola opäť upútaná a fantázia typu ako ukázať asi osemnásťročnej mukelke, čo je to súlož musela byť zažehnaná do zadného kúta mysle.

Snažil sa už pár krát spomenúť si odkedy má toto... Odkedy má tú nestálosť v partnerkách.

Prečo sa do nikoho nemôže zaľúbiť?
Prečo musí mať v posteli každú ženu aj keď mu v skutočnosti príde nudná, neinteligentná, vulgárna...?

Už pár krát sa nad tým zamýšľal, ale keď zistil, že sa odpoveď pravdepodobne nedá nájsť... vzdal to. Dával to za vinu svojmu otcovi, ktorý mával milenky len na pobavenie. Ale on aspoň miloval svoju manželku. A Draco to vedel. Vedel, že miloval Narcissu...

Ale on?

Nikdy ešte v živote nikoho nemiloval. Ani necítil dajaké city. Všetky ženy mu v podstate boli rovnaké. Žiadna nemala niečo, prečo by si získala srdce nedobytného Draca. Ani Eddie to nemala... tá bola jednoducho tá najlepšia z priemeru. Ale inak ten priemer neprevyšovala. Stretnúť niekoho na dobrej úrovni, inteligentného a zároveň aj príťažlivého bolo viac ako náročné.

Španielka zhíkla, keď pod posteľou vylovila ženské nohavičky, ktoré určite nepatrili pánovi izby. Napokon boli to maličké, čierne tango nohavičky s krajkou.

Draco nereagoval na červenanie upratovačky a odrazu mu hlavou prebehli zvláštne myšlienky, ktoré občas mával a pocity s nimi spojené. Zvláštne myšlienky...

Také čo sa mu vracali, keď sa snažil sám v sebe vyznať. Také čo by mu ukazovali niečo, čo kedysi ešte cítil, ale bolo to veľmi rýchlo zahnané. Zlé myšlienky... Nevhodné pre Draca Malfoya-tínedžera aj pre Draca Malfoya-riaditeľa spoločnosti. Radšej zahnal všetky spomienky, čo mu ukazovali ešte toho Draca z rokfordských čias a opäť sa dal do pozorovania Španielky.
Pozrel posledný krát na hodinky, ktoré mu ukazovali, že za niekoľko hodín by mal byť už doma. A potešil sa aspoň nad tým, že uvidí svojho otca.

* * * *

Lucius prechádzal cez pozemky Malfoy Manor a vysokými čižmami sa tak obtieral o zarosenú trávu. Bol rád, že stihol Harrymu uniknúť ešte pred tým než sa zobudí. Zase by nastala séria otázok a pokynov, ako sa má správať vo vlastnom dome.

Malfoy Harryho rešpektoval. Dokonca by mohol povedať, že za tú dobu sa naučil vážiť si ho. Vážiť si jeho námietok a pripomienok a naučil sa prijať aj iný názor ako bol jeho vlastný. Robilo mu to problémy ale zistil, že nemá dajaký veľký záujem hádať sa s Potterom.

Začervenal sa pri pomyslení že by čarodejníkove ústa využil na niečo iné ako na hádky. Lucius pridal do kroku, a pri tom sa mu začali opäť vynárať obrazy, ktoré občas mával. Dajako sa už vyrovnal s tým, že ho začal priťahovať a zaujímať aj niekto iný ako jeho žena...

Len čo z toho... keď sa s tým Potter nevyrovnal, a tak zo skúmania mužského tela nebude pravdepodobne asi nič.

Lucius si strčil ruky do vreciek a zrýchlil krok, keď uvidel ako sa blíži k stajniam. Pousmial sa a spomenul si, ako sem chodieval ešte s malým Dracom, a ako sa odtiaľto tajne vykrádali pojazdiť si na koňoch bez toho, aby sa to jeho Narcissa dozvedela.

Ale keď už jeho syn vyrástol a jeho záujem už neboli len koníky a knihy... Luciusovi ostalo navštevovať stajne sám.

Urobil ešte niekoľko krokov a už otváral vŕzgajúce dvere a vošiel do stajní.

* * * *

Harry sa rozospato natiahol na posteli. Slnko už presvitalo do jeho prepychovej hosťovskej izby a nútilo ho vstať. Posledný krát sa skúsil zakryť perinou, ale štebotavý hlas mladej blondíny žijúcej v Malfoy Manor sa nedal prepočuť.

Potter sa zakutral do postele, ale prepočuť hlások možno budúcej pani Malfoyovej... sa nedalo.

Pomaly sa posadil na kraj postele a pretrel si rozospaté oči. Takéto zobudenie nečakal. Spievajúca priateľka jeho dávneho soka. V podstate v jeho dome.

Harry privrel viečka... Zas mal taký zvláštny sen.

Zmyselné pery, tajomné oči, husté riasy... a potom to pokračovalo. Najprv ľahké dotyky a skúmanie tiel... potom rýchle bozky a strhávanie oblečenia...

Už dosť dlhý čas ten istý sen len v inom prostredí...

Obliekol si tričko, ktoré si nechal na stoličke a natiahol si rifle.

Stále to isté meno. Malfoy. Malfoy. Malfoy.

Býva v jeho dome, spáva v jeho posteli, snívajú sa mu o ňom sny... A predsa len mu za tú dlhú dobu, čo k nemu niečo cíti, nedokáže povedať, ako na tom je.

Rukou si prehrabol vlasy a rýchlo prešiel cez veľkú hosťovskú izbu k dverám. Hodiny mu oznámili deväť hodín... Takže dokonca spal viac ako inokedy. Rátal s tým, že Lucius už bude po raňajkách, a tak sa mu ani nenaskytne priestor stráviť s ním pár nevinných minút.

Ako schádzal po masívnom schodisku stretol Eddie, ktorá sa na Harryho doširoka usmiala svojim falošným úsmevom a oznámila mu, že jej milovaný príde dnes alebo zajtra. Čím sa Harryho nálada zmenšila na minimum. Príchod Draca... To nenasvedčovalo zlepšeniu podmienok, aké tu mal doteraz.

Zoskočil z posledných schodov a nasmeroval si to do jedálne. Akurát rozmýšľal nad tým, ako má dnes vytlačiť svoje dnešné sny z hlavy, keď dorazil na prízemie a tam majiteľa Malfoy Manor nenašiel.

Harry hneď zamieril do majiteľovej izby. Vybehol po schodisku a za pár minút klopal na majiteľovu spálňu. Po troch hlasných zaklopaniach vbehol do vnútra a rýchlo prekontroloval celú spálňu, ale akokoľvek sa snažil Luciusa v spálni nebolo.

Závity mu pracovali veľmi rýchlo a snažil sa udržať si jasnú hlavu.

Spálňa a jedáleň sa škrtla, hala tiež, obývačka... V salóne nebol nik, keď som prechádzal okolo. Do kuchyne by nevošiel a do iných miestností predsa nechodí. Fajn. Pokoj, Harry. Určite je na poschodí. Buď v jednej z hosťovských izieb alebo je možno s Eddie? Nie. Hlúposť! Eddie je sama a asi v izbe zase cvičí. Harry, upokoj sa! Možno... možno išiel len von do záhrady. Ďalšia hlúposť. Prečo by tam chodil?! A zvlášť hneď ráno...?

Harry prezrel ešte raz Luciusovu spálňu, ale vedel, že sa má znepokojovať. Niečo mu hovorilo, že Malfoy je mimo domu a pravdepodobne dosť ďaleko od samotného sídla.

Pár krát skontroloval všetky izby na poschodí spolu aj s Dracovou izbou a aj celé prízemie a majiteľa Malfoy Manor skutočne nebolo.

* * * *

Lucius zoskočil zo svojho najobľúbenejšieho koňa a jemne ho pohladil po hlave. Zviera spokojne privrelo oči a otriaslo hlavou. Malfoy položil ruku na chrbát zvieraťa a potľapkal mu chrbát...

Čarodejník vedel, že toto je jedna z mála vecí, čo mu dokážu zahnať akékoľvek myšlienky.

Žiadne spomienky na mŕtvu ženu.
Žiadne predstavy s Potterom.

Len príroda... večerný vánok a ticho.

Lucius sa rozhliadol na mieste, kde sa nachádzal. Bolo to jeho obľúbené miesto, kde ho vodil ešte jeho otec. Na vôkol rovina... len sem-tam dajaký strom... tráva mäkká a príjemná...

Bolo to ideálne miesto na romantiku a veci s tým spojené. Lucius nikdy nebol typ na obletovanie partnerky. Nedával manželke každý deň ruže a nehovoril jej stále, ako strašne ju miluje. Mali už zabehnutý určitý stereotyp po tých rokoch, ale s tým Lucius rátal. Napokon stereotyp sa dostane do každého manželstva... zvlášť keď boli spolu tak dlho ako Malfoyovci.

Lucius sa oprel a kmeň najbližšieho stromu. A pozoroval, ako sa kôň zohol k zemi a začal sa pomaly kŕmiť trávou.

Malfoy zavrel oči a nechal si tak ovievať viečka podvečerným vetrom. Rozmýšľal nad veľa vecami. Nad tým, že keď príde do sídla bude musieť Potterovi vysvetľovať, kde zmizol... ale do mysle sa mu vkrádali aj iné veci.

Aké by o bolo byť tu s niekým.

S ním. Tu sedieť. Rozprávať sa. Harry je dobrý spoločník, ale... Nie len rozprávať. Hladiť ho. Vnímať jeho jemné nesmelé pohyby...

Lucius neveriacky zakrútil hlavou. Cítil, ako sa rozcitlivel. Nemohol tomu uveriť. Vždy bol svojim spôsobom tvrdý. Nedostupný. A teraz?

Teraz sa ide rozplývať nad romantickou scenériou s mužom a premýšľať nad ľahko erotickým scenárom večera pod hviezdami? To je smiešne.

Malfoy si bol istý, že keby sa Severus dostal do jeho hlavy, tak by ho určite poslali na vyšetrenie k liečiteľovi.

Nemohol si pomôcť... Čím ďalej tým viac si uvedomoval svoju silnú náklonnosť k Harrymu. A nie len náklonnosť, ale určité ochranárske puto. Začal sa báť o neho aj keď vedel, že to on je tá osoba, po ktorej niekto ide. Ale aj tak...

Bál sa toho, že čo ak...

Harry si jedného dňa zmyslí a pôjde preč. Alebo že chytí toho zločinca a práca sa mu skončí. Alebo čo keď pôjde to toho svojho dajakého klubu a tam sa na neho prilepí dajaký svalovec, čo mu zašepká niečo do ucha a on sa z toho zblázni a opustí Malfoy Manor?!

Samozrejme sa mohli stať aj horšie veci. Žeby prišiel Draco a Harryho jednoducho vyhnal z domu. Čo by urobil? Postavil sa za Pottera a bol proti vlastnému synovi? Napokon by odišiel Draco a ostal by sám. Nemohol by presadzovať svoju ochranku. Nie tak, že by riskoval stratu vlastného syna.

Draco...

Dosť veľká prekážka. Jednoducho Malfoy Manor nebol dosť veľký pre Draca a Harryho dokopy. Lucius vedel, že boli sokovia ešte na škole. Vedel, že Draco sa vždy snažil Harrymu vyrovnať a nešlo mu to... Ale tak v skutočnosti si obidvaja žijú veľmi dobre. Jeho syn si žije nadmieru luxusne a Harry síce pracuje ako auror, ale každý vedel, že tú prácu robí len preto, lebo on sám to chce.

Malfoy pozoroval zviera, ako nespokojne zafučalo, keď sa v diaľke ozval hrom a následne sa zjavil blesk.

Lucius bol zvyknutý na prehánky nad sídlom. Trvali krátko, ale za to boli o to intenzívnejšie.

Skôr sa opäť myšlienkovo vrátil k Dracovi a Harrymu a spôsobom, ako ich dajako udobriť. Alebo aspoň počas Harryho pobytu dať do stavu kedy by po sebe nehádzali kliatbami.

Niekoľko krát sa pýtal svojho syna, prečo vlastne toho Pottera neignoruje. Napokon sám si s tým provokovaním škodí v škole. Koniec koncov ako Malfoy mal byť zdržanlivý a mal si uchovávať čistú hlavu. Samozrejme v tejto chvíli Draco vytasil ďalšiu malfoyovskú vlastnosť... tajnostkárstvo. A potom už od neho otec ani matka nevytiahli nič.

Lucius venoval pozornosť aj druhému blesku...

Vedel, že to nepôjde. Napokon ani nie je dôvod zlepšiť vzťah medzi jeho synom a jeho strážcom.

Napokon Harry je len jeho bodyguard. Nič viac. Nie je to jeho nebodaj milenec. Možno známy... alebo skôr priateľ? Ale to je tak všetko. Slovo milenec mu určite neprislúcha. Veď keď mali len jeden bozk to sú čo? Asi stále priatelia? Alebo že by existoval dajaký medzistupeň medzi priateľom a milencom? Asi nie...

Luciusa na chvíľku od vnútorného monológu odpútal začínajúci drobný dážď. Pozrel sa na dlhý rukáv svojej bledohnedej košele, na ktorom sa začali objavovať drobné rozpité fliačiky.

Nie. Nebude rozmýšľať nad tým, čo sa stane keby Harry ostal v Malfoy Manor dlhšie. On za chvíľu predsa len odíde a ty sa stým budeš musieť zmieriť. Hm... vlastne sa ani nepotrebuješ s tým zmierovať. Je to Potter. Odíde a hotovo. Žiješ ďalej. Všetko bude také ideálne, aké to bolo predtým. Aspoň nebudeš mať v dome niekoho, kto ti bude behať za zadkom ako on. A Draco nájme nového bodyguarda, ktorý už nebude mať ani tak zvedavé otázky a navyše by ho nemusel tak priťahovať...

Lucius si schoval tvár do dlaní. Vnímal, ako sa cíti prázdny len pri predstave, že by to bolo tak ako predtým.

Sídlo by bolo zase také pusté ako predtým. Nemal by s kým tráviť večeri... Zase by bol sám.

Malfoy si prehodil už mokré pramienky za ucho a otriasol sa. Cítil, ako sa mu mokré veci začínajú lepiť na telo a aj kôň začal byť podstatne nervóznejší, pretože intenzita bleskov a hromov sa zväčšovala.