A/N: +18!

Harry rozrušene sledoval, ako začali na okennú parapetu dopadať kvapky dažďa. Bolo to už deväť hodín, čo bol Lucius nezvestný.

Prešiel si po čele a snažil sa ešte spomenúť na dajaké miesto, kde by Malfoy teoreticky mohol byť.

„Možno išiel niekomu na návštevu. Alebo tak...“ Eddie si preložila nohu cez nohu a zamračila sa nad Harryho výrazom. „Nemusíš na mňa tak pozerať!“ dievča sa odvrátilo od spoločnosti a začalo listovať opäť v módnom časopise.

Harry sa postavil zo sedačky, kde sedel a opustil salónik. Na Eddie nemal náladu. Okrem toho už s ňou strávil sám celý deň. Keby tu bol aj Lucius... jej spoločnosť by bola znesiteľnejšia.

Prešiel cez halu a zastavil sa pred jedným z okien.

Opäť pocítil zvláštnu úzkosť. Vonku dážď, chladno, tma. A tam niekde je Lucius Malfoy... Harry vedel, že tento muž nechodí na nenaplánované návštevy. Takže keď ho v dome nie je... muselo sa mu niečo stať. A keď sa mu niečo stalo... znamená to, že jeho obvinia za nedbalosť v práci.

Privrel oči a po chrbte mu prebehli zimomriavky, keď si predstavil, že by už vysokého blondína nemal nikdy vidieť. Zvláštny prázdny pocit sa mu rozlial vo vnútri.

Oči mu spozorneli, keď zbadal blesk a po chvíli počul, že intenzita dopadov dažďových kvapiek sa čím ďalej zvyšuje. Dážď hustol a začala sa zväčšovať aj sila vetre, ktorá udierala do stien Malfoy Manor.

Harry vedel, že keby sa tomu vydieračovi opäť podarilo dostať sa do blízkosti sídla, nemal by problém zbaviť sa Luciusa. Zvlášť v tme a v takomto počasí.

Auror zatiahol cez okno dlhý záves a snažil sa nemyslieť na to, že pán domu je možno niekde zranený ak nie mŕtvy.

Prehľadal síce okolie Malfoy Manor, ale celé pozemky by nemohol prejsť len tak. Okrem toho to je práca pre niekoľko desiatok ľudí nie pre jedného a zvlášť v takomto počasí kedy nie je pre dážď vidieť ani na krok.

Harry ešte raz odhrnul záves, aby sa pozrel či predsa len neuvidí Luciusa nonšalantne prichádzať s dáždnikom v ruke so slovami, že bol za dajakým svojim známym. Ale nič...

Až na...

Harry spozornel, keď si všimol v diaľke drobné svetlo vzdialené asi na kilometer. Podľa toho že to bola jediná stavba tým smerom mohol s kľudom určiť, že sú to stajne Malfoyovcov. Srdce sa Potterovi roztĺklo pri pomyslení, že by sa Lucius išiel previesť na koni a jemu to len nepovedal.

Ach, ale čo keď je tam niekto, kto Luciusovi ublížil a chce sa ho zbaviť? Alebo sa len domáci škriatok stará o zvieratá. Lucius by predsa len tak do zlého počasia nešiel... a okrem toho by sa ohlásil, že ide mimo domu.

Auror nelenil a prebehol cez halu k skrini, kde mal uložených aj on pár svojich búnd, ktoré nosieval počas pobytu v Malfoy Manor.

Na plecia si prehodil čiernu vetrovku a nahmatal mosadznú kľučku od vchodových dverí. Ťažké dvere sa s vrzgotom otvorili a Harry vybehol do hustého dažďa. Už po pár sekundách cítil, že zmokol na nitku, ale aj tak pridal do kroku, keď videl, že svetlo v stajniach je stále rovnako intenzívne.

Harrymu behali po mysli rôzne strašidelné scenáre. Čím viac sa blížil tým viac si uvedomoval, že za dverami stajne nemusí byť len Lucius. Možno tam číha vrah a on mu teraz ide priamo v ústrety.

Pevne schytil prútik vo vačku a snažil sa kráčať tak, aby sa mu nohy nepokĺzli na blate. Dážď zmenil smer a začal šľahať viac zošikma, čím Harry stratil svoju orientáciu v priestore ešte viac. Keby svetlo zo stajní nebolo také silné, je možné, že by sa po pár metroch aj zatúlal.

Spravil posledné dva veľké kroky a už siahol po kľučke od dverí na koniarni. Hneď ako otvoril dvere sa na neho vyvalil pás svetla z pootvorených dverí. Zažmurkal a potichu vošiel.

Čo si pamätal bol v stajniach len jedenkrát, a to vtedy keď mu Lucius ukazoval podrobnejšie celé sídlo.

Vybral si prútik z vačku bundy a pomaly prešiel pár krokov ďalej do dlhej chodby koniarne. Snažil sa započuť niečo, čo by mu oznamovala, kto je v miestnosti, ale okrem vzdialeného zvuku dupotu koni sa nedalo rozoznať nič.

Prešiel pomaly cez chodbu, ktorá bola vydláždená podupaným senom. Všimol si, že sú občas vidieť na zemi blatové šľapaje... no nevedel určiť, či je to Luciusova veľkosť alebo niekoho iného.

Harry sa snažil, čo najtichšie presunúť za roh, kde mala stajňa ešte pokračovať. Pozrel sa na všetky strany a pokúsil sa nešuchotať toľko s bundou a mokrým oblečením, čo mal na sebe. Voľnou rukou si uhladil mokré vlasy z čela...

Srdce mu búšilo neuveriteľným tempom. Bál sa... A veľmi sa bál. Podľa blatových šľapají bol niekto v koniarni... Napokon šľapaje našiel len smerom do stajní. Čarodejník alebo mukel sa ešte nevracal, aby zanechal aj druhé odtlačky.

Upokoj sa, Harry. Si auror. Zvládneš to. Máš dve možnosti. Buď je tu Lucius a je pri koňoch alebo je tu ten vydierač a možno tu porciuje pána domu na kúsky.

Otriaslo ho pri tej predstave, že by ktokoľvek ublížil Luciusovi.

Pridal do kroku a dajako mu vyfučalo aj to, že by sa mal strachovať o vlastný život. Prešiel cez ďalšiu chodbu, kde už hlavou kývali kone z oboch strán stien. V malých stajniach nervózne mykali hlavami a nevedeli sa upokojiť... Hromy a silný dážď sa stále ozývali.

Harry sa strhol v momente, ako započul zvuk niečoho padajúceho a všimol si, že jedny z dverí, kde by malo mať zviera svoju vlastnú malú stajňu, boli otvorené do korán a koňa nebolo.

Nadýchol sa a prútik držal tak pevne, až sa bál, aby si ho nepoškodil.

Prešiel ešte ďalších pár krokov s tým, že nebolo miesto, ktoré by dobre a pozorne neobzrel. Zaregistroval, že v dvoch stajniach neboli kone. Čo bolo ešte horšie... z jednej stajne počul zvuky.

Po špičkách sa snažil prejsť k prázdnym stajniam a nerozrušiť zvieratá okolo neho.

Priblížil sa tak blízko, že videl tieň muža... No keď sa snažil nahnúť bližšie udupaná slama na mokrej podrážke jeho topánok vydala nepríjemný piskľavý zvuk. Harrymu sa rozbúšilo srdce a vnímal len hučania rozbúrenej krvi vo svojom tele.

Bol zvyknutý na stresové situácie a na situácie životu nebezpečné, ale vedel, že sa človek nikdy nedokáže zbaviť zimomriavok, potenia rúk a búchaniu srdca len tak.

Nebál sa ani tak o vlastné zdravie, ale o to, že nájde vydierača a možno už len niečo z Luciusa.

Podľa tieňa si Harry všimol, že muž sa stavia celkom hore a po chvíľke zistil, že sa pozerá na svojho zamestnávateľa. Srdce však tak rýchlo nedokázal upokojiť. Práve teraz začalo byť zase zo zmeny situácie a zo šťastia, že sa pozerá do Luciusovej tváre.

„Harry? Čo tu robíte?“ Lucius sa nonšalantne usmial a stiahol, si pokrčené, mokré rukávy k zápästiam.

Harry zažmurkal a Malfoya prekontroloval od hlavy po päty, či na ňom nenájde ani len jeden škrabanec alebo niečo podobné.

„Harry?“ Lucius videl, ako jeho strážca nemôže nabrať dych.

„Vy...?“ Potter cítil, ako sa tentoraz trasie od zlosti na zamestnávateľa. „Kde ste... Kde ste celý deň bol?!“

„Ja...“ Blondín pozoroval zvyšujúci hnev v mladíkových očiach.

„Tak vy si celý deň sedíte tu a ja som div nevolal ďalších aurorov? Ako si to takto predstavujete? Mám sa o vás starať! To znamená, že vás mám mať na očiach. Nie že sa stratíte na celý deň preč!!“ Harry pri kričaní pristúpil k staršiemu čarodejníkovi a silno ho drgol do hrude.

„Upokojte sa, Harry. Som živý, zdravý.“ Lucius odstrčil aurorove ruky. Všimol si, aké má mladík vystrašené oči.

„Hlavne ste nezodpovedný. Viete si predstaviť ako...“ Harry si zahryzol do pery. Nechcel svoje úvahy takto zdelovať pred Luciusom.

Čo keď ho vysmeje?

„Čo ste sa, Harry?“ Lucius sa už spokojnejšie usmial. Vycítil mladíkovu nesmelosť.

„Bál som sa, že sa vám niečo stane. Viete si predstaviť, čo všetko mi behalo po rozume? Nie. Neviete, lebo vy tu máte niekoho, kto vám chce ublížiť, ale už si z toho záhadne hlavu nerobíte. Už vás to nezaujíma alebo čo?“ Harry zrýchlene dýchal medzi kričaním. Po tom čo stíchol si všimol, ako sú zvieratá vystrašené z hluku a začali fučať a búchať kopytami.

„Báli ste sa o mňa?“ Lucius sa mlsne usmial a urobil krok k brunetovi.

„Som za to platený. Mám povinnosť vás strážiť.“ Harry neustúpil a cítil, ako sa upokojuje, keď hľadí do sivých Malfoyových očí. Hlavne sa upokojil vo chvíli, ako zistil, že jeho šéf je tu pri ňom.

„Nemáte, ale povinnosť sa o mňa báť.“
„No to nie, ale...“

„Ale? Lichotí mi to, Harry, že ste taký nesvoj z toho, že ste ma nemuseli nájsť v jednom celku. Niečo iné je keď si plníte prácu a niečo iné, keď vám na vašom zamestnávateľovi začne záležať.“ Luciusovi sa pomykali kútiky úst. Zahľadel sa do zelených dúhoviek, ktoré boli nezvyklo rozšírené.

Malfoy sa zamyslel, či to z toho že boli v stajni, kde nebolo príliš svetla alebo to je to povestné rozšírenie očí pri vzrušení.

Urob to, Lucius. No tak. Pobozkaj ho... Bojí sa o teba. Znamená to, že mu na tebe záleží. Využi príležitosť. Teraz alebo nikdy.

Lucius sa zahľadel na mokrého čarodejníka. Boj a vzdor už z neho aspoň čiastočne vyprchali. Prešiel pohľadom po Harryho mokrých vlasoch... Pokračoval vlhkou košeľou, pod ktorou sa rysovala aurorova hruď a prešiel na nohavice, ktoré sa tiež nezvykle lepili a objímali telo mladíka.

Harry sa začervenal v momente keď čarodejník skončil svoje skenovanie a pohľad zabodol na jeho hruď a presnejšie jeho bradavky.

Potter mal chuť sa vyhovoriť na studený vzduch v stajni a ospravedlniť tak svoje určité vystúpené partie, ale vedel, že Lucius by sa aj tak takto jednoducho neodbil.

Mladík zodvihol oči do úrovne mužovej tváre a vnímal, ako mu jeho teplý rýchly dych dopadá na tvár. Podľa intenzity dýchania vedel, že muž pri ňom je vzrušený z toho, čo vidí.

Upokoj sa, Harry. Si tu... s Luciusom Malfoyom, ktorý je tvoj šéf a okrem toho, že je od teba raz tak starý... je to heterosexuál. Tak ani nemysli na to, že by si si to s ním chcel rozdať. Nemyslíš... však nie?

Harry prerušil tok myšlienok, keď Luciusove ruka vystrelila k jeho krku a jeho dlaň mu hlavu potiahla dopredu. Za chvíľu už len cítil, ako sa ich pery rýchlo spojili a jazyky sa automaticky vyhľadali.

Lucius priložil druhú ruku na Harryho chrbát a silnejšie ho pritlačil počas bozku k sebe. Harryho ruky sa sústredili na chrbte muža a tam sa ani nepohli, ako keby očakávali, že sa pri sebemenšom dotyku skončí bozk.

Harry zavzdychal do úst staršieho muža, keď sa ruky obidvoch čarodejníkov presunuli na líca toho druhého, a tak sa snažili, aby dotyk jazykov bol čo najintenzívnejší...

Po pol minúte sa obidvaja od seba na pár sekúnd oddelili pre potrebu nadýchnuť sa, a potom už opäť pokračovali v bozkoch a hraním s jazykmi druhého.

Malfoy naznačil Harrymu, aby si zhodil z pliec mokrú bundu, ktorá s tichým šuchnutím dopadla k ich nohám. Potom svoju ruku premiestnil z líčka mladíka a nenápadne ju presunul na Harryho driek. Nahmatal opasok a dlaň vsunul pod neho tak, aby v priebehu sekundy už vyťahoval koniec zastrčenej košele. Rukou sa zastavil vo chvíli, ako Harryho jazyk zneistel a nepokračoval v bozkávaní. Lucius ruku vsunul pod košeľu a prešiel po nahom chrbte mladíka teplou dlaňou.

Harry váhal, ale nakoniec ústa opäť tesne priložil na tie druhé.

Malfoy hladil mladé telo a vnímal, ako v ňom samotnom vrie krv vzrušením. Bol si istý, že to chce urobiť. Mať sex s Potterom.

Nakoniec vložil aj druhú ruku pod košeľu a trel tak teplú pokožku.

Harry sa odlepil od úst a snažil sa nabrať dych. „Ja, ja neviem...“
„Čo nevieš...?“ Lucius už zbavený všetkých svojich zbytočných otázok venoval svoju pozornosť rozopínaniu bielej košeli, čo mal jeho budúci potencionálny milenec na sebe.

„Nemali by sme to...“ Harry zaryl nechty silno do chrbta druhého muža, keď jedna z jeho bradaviek prežila útok jemných prstov. Za chvíľu to čakalo aj druhú a nakoniec sa starší čarodejník naklonil a s bradavkami sa začal jemne hrať jazykom. To už Harry nevládal a odhodil výčitky a otázky preč. Blondínovu hlavu si pritlačil na hruď a nechal nech mu cudzí jazyk spôsobuje rozkoš. Prsty preplietol so svetlými vlasmi a rezignovane zavrel oči.

Keď sa mu po chvíli začali podlamovať kolená od vzrušenia začal aj mladší čarodejník vyvíjať aktivitu... Tiež zapojil svoje ruky a rozopol aj on druhému mužovi košeľu, ktorá sa hneď zviezla na zem. Auror prešiel po nahom pevnom tele majiteľa Malfoy Manor... Každý sval bol dokonalý... ploché, vypracované brucho lákalo k dotykom a pohladeniam...

„Chcem ťa...“ zašepkal Lucius vzrušeným hlasom a tiež zhodil Harryho košeľu na zem. Rýchlymi dotykmi dlaňou mu prechádzal po tele.
„Aj ja teba...“ Harry už myslel len na jednu činnosť a iné veci ho vonkoncom nezaujímali.

Len po tom, čo vyslovil túto vetu ho Malfoy zatiahol za ruku a v objatí vošli do prázdnej stajne, odkiaľ predtým Lucius vyšiel. Harry stihol zaregistrovať, že na zemi nie je slama, ale pohodlne vyzerajúca teplá deka...

Harry zvedavo pozrel na Luciusa, ktorý sa prestal hrať so zapínaním mladíkovho opasku a venoval pozornosť aj jeho tvári.

„Nepozeraj sa tak na mňa... Predtým som tu sedel. Nečakal som, že prídeš. Nie je to dajaká scéna, pri ktorej ťa mám pretiahnuť.“ Lucius behal očami po chlapcovej tvári.

Nevedel, čo by urobil, keby sa Harry zodvihol a odišiel preč. Bol tak vzrušený, že by ho po pár krokoch dobehol a prinútil ostať. Trebárs aj násilím, keby to bolo potreba.

„A čo keď chcem byť pretiahnutý...“ Harry sa pomaly položil naspäť na deku a čakal v polohe, pri ktorej Lucius nechal dlaň na jeho nohaviciach. Zodvihol obidve obočia a cítil, ako červenie.

Lucius naproti tomu zbledol a vedel, že predohra nebude moc nutná...

S Harryho opaskom si poradil behom pár sekúnd a stiahol rifle za rovnako krátky čas. Usmial sa na mladíka pod sebou a dlaň priložil na čierne, napnuté spodné prádlo.

Auror sa nadvihol a čakal pokým mu Lucius stiahne aj to posledné, čo má na sebe. Malfoy okamžite zastrčil prsty pod gumu prádla a pomaly ho sťahoval, pričom sledoval, akú rozkoš spôsobuje Harrymu, keď sa látka jemne dotýka jeho penisu.

Nakoniec prádlo položil vedľa nohavíc a sledoval mladého muža, ktorý už vzrušený čakal, čo sa bude diať. Harry cítil, ako Lucius doslova hltá každý centimeter jeho tela... vedel, že Malfoy ešte nemal muža. Ale na to že pred ním leží niekto, kto má toľko rokov ako jeho syn... s tým si Lucius dajako hlavu nelámal a sám si začal sťahovať oblečenie. Čiže po odhodení svojich jazdeckých čižiem a vyzlečení čiernych, mokrých nohavíc na ňom ostalo prádlo, ktoré Harry začal znalecky pozorovať.

Malfoy sa priblížil k ležiacemu Harrymu a začal mu pomaly bozkávať hruď, krk, tvár... Ruky nechal prechádzať po jeho bruchu a stehnách... Pozoroval ako sa mladé telo pod ním napína a snaží zdvihnúť vždy, keď ním prebehla vlna vzrušenia.

„Si úžasný...“

Harry otvoril oči a sledoval, ako mu Lucius hľadí priamo do očí. Pohladil ho po tvári a priblížil sa k nemu pre bozk.

„Nie. To ty si...“ Harry sa cítil, ako v siedmom nebi. Nikdy si nepomyslel že by prišla táto chvíľa... Byť s Malfoyom nahý a očakávať, že za chvíľu to vyvrcholí orgazmom.

Potter prestal vnímať aj padanie dažďa na strechu koniarne, aj fučanie zvierat... Sústredil sa len na jeho vlastnú erekciu a na to, že sa nad ním skláňa a bozkáva ho Lucius, ktorý má ešte stále niečo na sebe.

Harry zasunul prsty pod Malfoyove spodné prádlo a pomaly ho stiahol nižšie. Keď bol Lucius skrčený nedokázal ho dať celé preč, ale blondín sa šikovne vynašiel a sám si ho odstránil. Potter pozrel na miesto, kde predtým bola ešte biela látka... Teraz sa mu o jeho vlastné vnútorné stehno opieral Malfoyov tvrdý penis. Zalapal po dychu a nechty zaryl do pozadia staršieho muža. Lucius slabo zastonal a zosunul sa tak nízko, že sa obidva penisy začali o seba obtierať.

Čarodejníci sa jemne o seba obtreli, čo spôsobilo, že Harry ruky premiestnil na chrbát milenca a pevne sa ho chytil. Nechal Luciusa, aby sám koordinoval svoje pohyby... čo ako zistil robil veľmi dobre.

Obidvaja prehlušili silný a hustý dážď hlasným vzdychaním a stonom.

Harry sa nadvihol tak, aby si priložil ústa k milencovmu uchu a zašepkal do neho: „Chyť mi ho...“

Blondín stuhol, ale ako počul pri uchu Harryho neustále šepoty a vzrušené dýchanie... neodolal pokušeniam a prsty obmotal okolo cudzieho prirodzenia. Harry sa napol a prebehol ním jeden z predorgazmových návalov... chytil svetlé, dlhé vlasy a začal sa s nimi bez myšlienkovite hrať. Počul, ako rýchlo dýcha a vzdychá, ale podľa Luciusovho spoteného chrbta a jeho vlastných stonov len pri tom, že niekomu dopomáha k orgazmu... to jeho zamestnávateľovi pravdepodobne robilo viac ako dobre.

Potter zavrel oči... Pohľad na nahého Luciusa bol až priveľmi vzrušujúci, ale vedel, že sa musí sústrediť na vyvrcholenie.

I keď nevedel, ako si jeho milenec poradí, keď bude po erekcií... snažil sa na to nemyslieť a vnímať čím ďalej častejšie tie vlny, ktoré predpovedali tú slastnú chvíľu.

Lucius vedel, že teraz je pravdepodobne tá správna chvíľa zapracovať čo najrýchlejšie a snažil sa o Harryho rýchle uspokojenie.

To prišlo za pár sekúnd.

Auror silno chytil milenca za vlasy a pritiahol si k tvári a začal bozkávať. Po chvíľke vnímal, ako sa čas na chvíľu zastavil a orgazmus mu preletel cez telo. Vzdychy sa zastavili v Luciusových ústach. Ten sa po chvíli odtiahol a pozrel sa na svoju zabelenú ruku. Harry tušil, že si Malfoy nebude dať vedieť poradiť, a preto sa automaticky natiahol po svoju košeľu a ruku mu utrel do nej. Lucius len zažmurkal...

„Ľahni si...“ Harry ešte stále trochu s pocitom, ako keby vypil fľašu dobrého vína, si ľahol tentoraz na majiteľa Malfoy Manor a začal ho jemne hladil. Všimol si, že Luciusovo prirodzenie je tesne nad vyvrcholením, čo znamenalo, že sa počas Harryho uspokojenia tiež niekedy sem tam pohladil.

Mladý čarodejník si sadol na kolená a od krku si vybozkával cestičku až k mužskému rozkroku. Pozrel sa na muža pod ním, ale Luciusovi doslova sršalo z očí, že Harryho činnosť mu bude určite vyhovovať. Napokon si teda Potter oblizol pery a sklonil sa k Luciusovému penisu, ktorý zobral do úst. Jeho milenec vydal tak erotický ston, že Harry mal pocit, že bude potrebovať podobnú procedúru, akú mal pred chvíľou ešte minimálne raz.