16.Kapitola
18. 3. 2009
A/N: Je tam použité slovo mača... tak neviem či viete, ale je to česky - kote. Čiže malá kočička.
Odbilo sedem hodín a domáci škriatok Malfoyovcov začal nosiť na stôl jedlo. O pár sekúnd sa už drevená doska prehýbal od najrôznejších druhov slaného a sladkého jedla.
Lucius sa pozrel na taniere a spokojne zakýval hlavou.
Sľúbil Dracovi privítaciu oslavu vo forme honosnej večere a skutočne musel tentoraz uznať, že Cum sa vyznamenal.
Otočil sa dozadu za seba, pretože počul kroky a uvidel, ako sa k nemu približuje nervózny Harry. Malfoy sa snažil chovať vážne, ale keďže mal auror košeľu a slušné nohavice bolo to ťažké.
„Som rád, že si neprišiel v rifloch.“ Malfoy si obzrel Harryho odhora dole a snažil sa zakryť mlsný výraz, aký mal.
„Povedal si, aby som si obliekol to najslušnejšie, čo mám.“ Harry stále rovnako nervózny ako malé dieťa sa začal hrať s koncami rukávov.
„Keď večeriame spoločne, tak si každý dá niečo z toho najlepšieho čo má v skrini. A okrem toho,“ Lucius si Harryho ešte raz obzrel, „vyzeráš dobre.“
Potetr cítil, ako začína ladiť s červenou košeľou čo mal na sebe.
„Aj tebe to pristane.“ Harryho prvý pohľad padol na zadok pána domu, ktorý bol mierne obtiahnutý v čiernych nohaviciach a potom hneď na čierne sako... vypasované na hrudi, z ktorého trčali biele konce košele. Vlasy nemal tentoraz zviazané spolu, ale niektoré pramene boli rozpustené.
Harry zhodnotil, že elegantnejšieho muža v skutku nepozná a ani niekoho s takým obrovským sexepílom. Korenistá vôňa mu opäť udrela silno do nosa a cítil, ako sa mu roztriasli nohy.
„Cum! Choď zavolať pána Draca!“ Lucius sa otočil na domáceho škriatka, ktorý postával medzi ním a Harrym a neisto sa pozeral.
„Nemal by som s vami jesť.“ Harry sa opäť po pozorovaní vrátil do reality.
„V podstate si náš hosť. Pokiaľ ti ide o Draca...“
„Nenávidí ma. Spolu sa nenávidíme. Nemali by sme jesť za jedným stolom. V podstate by sme nemali byť ani v jednej miestnosti. Je to vaša večera... vy ste rodina. Ja k vám nepatrím.“
Lucius ako keby Harryho nepočúval.
„Ty budeš sedieť inde ako keď tu môj syn nebol. Sadneš si na,“ Lucius ukázal na stoličku oproti miestu, kde mal sedieť Draco, „tamto miesto.“
„Oproti nemu? To nemyslíte,“ Harry zbadal Luciusov namosúrený výraz, „nemyslíš vážne!“
„Nie je to presne oproti. Budeš oproti Eddie! Pozri, Harry, ešte stále som tvoj zamestnávateľ a povedal som, že budeš sedieť tam a hotovo.“
Potter si odišiel sadnúť na svoje miesto a ani na Malfoya nepozrel. „Ale toto nemám napísané v zmluve. Síce si môj šéf, ale nemôžeš mi prikazovať, čo mám robiť a kde mám sedieť!“
Rozmýšľal, ako sa bude môcť uvoľniť, keď pri jedení sa bude na neho pozerať ten vychudnutý, panovačný snob.
Vedel, že sa bude musieť sústrediť na to, aby mu polovička zo sústa nevypadla na košeľu alebo aby si nevylial na seba pohár vína a iné veci, čo sa mu stávali, keď bol nervózny.
Lucius si taktiež odišiel sadnúť na miesto a pozrel na čiernovlasého mladíka vedľa seba.
„Keby tá večera prebehla bez väčších komplikácií a...,“ Lucius prehltol slová typu a ty by si sa neznemožnil či inak pobúril môjho syna, „tak by si mohol prísť ku mne po večery do spálne.“
Harryho výraz, ktorý mal predtým podobu všeobecného nezáujmu, teraz veľmi ožil a pozrel na blondína.
„Do vašej... teda tvojej spálne?“ Skôr to zašepkal, ako keby neveril vlastným ušiam.
„Keď nič nepokazíš... tak áno.“ Lucius započul kroky po schodisku.
„Nepokazím?! Nehovor so mnou ako s malým deckom!“
„Psst.“ Lucius Pottera rázne umlčal a obidvaja čakali na to kedy sa zjavia Eddie a Draco.
Eddie si obliekla krátke, priliehavé, fialové šaty (vlastne všetky jej šaty mali dĺžku maximálne pod kolená) a Draco prišiel v čiernych nohaviciach, ale tentoraz v bielej košeli ako jeho otec, ktorý ju však mal na rozdiel od mladšieho Malfoya, schovanú pod sakom.
Keď Draco pristúpil k stolu spolu s Eddie nedal na sebe nič znať a sadli sa na svoje miesta.
Draco na stoličku hneď vedľa Luciusa a Eddie oproti svojho priateľa... vedľa Harryho.
Harry si bol vedomý, ako je situácia napätá a ako ho Draco nepriamo prebodáva očami.
„Nezačneme?“ zapišťala Eddie pričom stále mlsne sledovala svojho princa a obdivovala, ako mu to pristane.
Čo však jej partner vôbec nerobil a na Eddie sa nepozeral. Svoj pohľad nasmeroval inam.
„Tak dobrú chuť...“ Lucius poklepal po prvom zakrytom tanieri prútikom a odkryli sa všetky ostatné.
Harry sa musel premáhať, aby nevyzeral ako niekto, kto má na všetko chuť a nevie si vybrať z množstva, čo má pred sebou.
U Malfoyovcov ešte takúto hostinu nezažil a na Rokforte sa nemusel držať ich dajakých predpisov typu zjesť sústo, utrieť si servítkom ústa, zjesť ďalšie sústo a opäť si utrieť kútiky úst...
Mal rád prirodzenosť a keď mohol byť sám sebou. Bol zvyknutý na Rona, ktorý jedlo hltal a bolo mu jedno či dodržuje etiketu...
Harry sa porozhliadol okolo seba.
Eddie jedla ako hladný vrabec a skôr ozobkávala kúsky šunky ako jedla.
Lucius mal pri jedení dosť zamyslený výraz, ale Harry musel uznať, že kedykoľvek sa na neho pozrel, tak ten muž ho očaril. Nechápal, ako sa mu začal páčiť až teraz... a vôbec už nechápal, ako sa on môže páčiť jemu...
Cítil zvláštne príjemný pocit pri predstave, že by mal o neho Malfoy starší predsa len záujem.
Vrátil ti napokon bozk, či nie? Nie... Nevrátil. On tú včerajšiu scénu vyprovokoval. A ešte k tomu ťa pozval dnes do izby. V noci... Do jeho spálne...
Harry sa snažil vytlačiť myšlienky, čo by všetko s Luciusom robil keby mal dnes večer príležitosť a namiesto toho si zobral na vidličku kúsok syra a priložil si ho k ústam.
V momente keď sa ho pokúšal zjesť, tak sa chcel pozrieť na mladšieho Malfoya a všimol si, že ten na neho uprene hladí. Sedel v polohe s prekríženými rukami a neidentifikovateľným výrazom, ktorý sa ale určite nedal považovať za príjemný.
Aurorovi kúsok syra vypadol z vidličky rovno na nohavice pričom Draco vydal nespokojný a opovržlivý zvuk. (No ten kedy vydýchnete vzduch a ten vám prejde cez polootvorené ústa a jednoznačne to ukazuje, že ste v ten moment nahnevaný alebo nervózny)
Lucius si všimol, že jeho syn sa jedla ani nedotkol, ale za to už vypil celý pohár vína. Pozrel sa aj na Harryho, ktorý bol trošku zmätený z celej atmosféry večera, ale aj rovnako nahnevaný, že sa na neho mladý Malfoy stále pozeral.
„Draco?“ Lucius si rozrezal kúsky predjedla na menšie časti.
„Áno?“ Draco stále sledoval Pottera a snažil sa nerozdrtiť pohár, čo zvieral v prstoch. Na otca ani nepozrel.
„Nechutí ti? Prečo neješ?“
„Asi preto, drahý otec,“ Draco venoval pohľad aj Luciusovi, „že keby som mal jesť pri jednom stole s Potterom, tak to to jedlo radšej vyvraciam a zjem zase tie zvratky.“ Mladík vnímal, ako v ňom hnev stúpa.
Len vidieť vo svojom dome niekoho ako Potter bola urážka Malfoyovcov. Ich celého myslenia, ideológie a chápania čarodejníckeho sveta.
„Prestaň sa chovať ako malý!“ Lucius už začínal strácať trpezlivosť.
„Ako malý?! Za to ty sa chováš ako totálny...“
„Váž slová, čo povieš, Draco!“ Lucius sa narovnal na stoličke. „Večeriame. A večeriame pokojne a potichu. Vieš, že neznášam rodinné drámy! Tak seď a jedz!“
„Nebudem jesť pri jednom stole s niekým,“ Draco pozrel na Harryho, „takým ako je on.“
„Zavri hubu, Malfoy! Takým? Čo mám vlastne rozumieť pod tým takým ako je on?!“ Harry už rovnako stratil trpezlivosť. Chcel sa strážiť kvôli Luciusovi, ale pozerať sa na Dracov arogantný úsmev, a pritom počúvať na seba len urážky? Nedalo sa mu byť ticho.
Draco si odpil z pohára a vyčaril ten najsamoľúbejší a najopovržlivejší úsmev, aký kedy Harry videl. „Taký totálne stupídny, natvrdlý imbecil.“
Lucius čakal na toto. Draco opäť nemal adekvátnu odpoveď prečo sa s Harrym neznášajú. Sú to zase len ich školské nezhody prenesené do súčasnosti.
„Och, lebo ty si úplne úžasne nadpriemerne inteligentný?! Za to, že si v novinách každý deň len preto, že ťa odfotia ako vychádzaš ožratý z baru?!“
Dracovi až zbeleli končeky prstov, ako tlačil na pohár vína, čo držal.
„Alebo preto že vedieš spoločnosť, ktorú si aj tak nezaložil ty?! Alebo preto že každý tvoj obchod, čo urobíš, tak je to s pomocou kamarátov alebo bohatej paničky, ktorú pretiahneš?!“
„Ha! Ozval sa niekto, kto vyrieši prípad stratených kľúčov alebo nájde zatúlané mača a dostane za to Merlinov kríž! Ty si hovoríš auror?! Kedy si vyriešil naposledy prípad? Kedy?! Pred rokom? A aj tak ti zo všetkým pomáhajú, pretože ty by si to sám v živote...“
Eddie rovnako ako Lucius sledovali, ako sa obidvaja dvadsaťtri ročný čarodejníci snažili prekričať jeden druhého.
„Už na škole si bol neschopný, Malfoy! Tak sa vlastne nič nezmenilo. Vždy si potreboval niekoho, kto by ti stál za zadkom. Iba vtedy si bol silný!“ Harry už pocítil, ako ho začína bolieť v krku z kriku. Presne vedel, že takto dopadne tento večer.
„Čo sem miešaš takéto sprostosti?!“ Draco práveže vnímal, že všetok hnev, čo mal na Pottera musí dostať von.
„Tým myslím to, že keď sa už tak moc všade oháňaš tým, že si riaditeľom obrovského impéria, tak len pripomínam to, že si nikdy nič nedokázal bez cudzej pomoci. Sedieť za pekným stolom a zháňať informácie na konkurentov, párkrát za týždeň pretiahnuť sekretárku...“
Eddie pozrela zvedavo na Draca.
„To by dokázal každý.“ Harry si sadol na miesto a snažil sa upokojiť. Pozrel pred seba na Draca, ale ten si namiesto ďalšej štipľavej poznámky vytiahol balíček cigariet a začal si ho odbaľovať.
Ešte pred tým ako si cigaretu vložil do úst sa otočil na otca a už pokojným hlasom povedal:
„Pôjde odtiaľto.“
Lucius sa pozrel na obidvoch a tváril sa vyrovnane akoby krik vôbec nevnímal.
Harryho ten pohľad až trošku zamrazil.
Nevedel ešte odhadnúť Luciusove myšlienky a následné konanie. Nechcel odísť... už len kvôli Malfoyovi staršiemu nechcel.
„Už ste skončili?“ Lucius opäť pozrel aj na jedného aj na druhého. Pričom Draco si zapaľoval cigaretu a mykol plecom na znak nezáujmu. Harry sa zaťato pozeral na prázdnu stenu.
„Nemienim počúvať vaše detinské hádky, ktoré už v tejto doba nemajú vôbec význam. Draco!“ Lucius pozrel na syna „Buď tu bude Potter alebo niekto horší. Budete sa stretávať len párkrát za deň. Rozprávať sa s ním nemusíš, tak si ho nevšímaj. A ty,“ otočil sa na Harryho, ktorý namosúrene pozeral za označenie ty, „naša firma nie je založená len na tom, že Draco sa s niekým vyspí alebo každého zdiskreditujeme. Nevieš koľko roboty za tým stojí, tak nehovor a neurážaj moju krv!“
Dracovi sa mierne zodvihli kútiky do víťazoslávneho úsmevu.
Harry sa práve naopak cítil zdrápnený.
Odložil príbor z rúk a položil ho vedľa taniera. Pomaly sa zodvihol a odišiel od stola.
Ešte však započul Eddie, ako sa Draca čosi pýta.
„Zlatko, ale že naozaj nemusíš spávať s bohatými ženami kvôli obchodu?“
Ako odpoveď prišlo Dracove odvrknutie.
Vybehol všetky schody a zavrel sa vo svojej izbe.
Bol naštvaný na Luciusa. Zhnusený Dracom a musel uznať, že smutný z nevedomosti Eddie a z jej ružových okuliarov.
Sám spoznal na množstve večierkov ženy, ktoré Draco len použil a viac ich buď nevidel alebo sa správal, že sa nič nestalo. Všetci to vedeli, čo sa s ním stýkali...
Sadol si na posteľ...
Nechápal, ako cez svoju povesť mohol Draco stále nájsť dajakú obeť. Bol úplne iný ako Lucius. Namyslenejší, povrchnejší, arogantnejší, panovačnejší...
Harry sa snažil radšej myslieť na iné veci, pretože samotná osoba Malfoya mladšieho ho rozčuľovala. Spomenul si na Luciusovu vetu o tom, či by neprišiel k nemu do spálne.
Na jednej strane by neváhal na druhej rozmýšľal či stále tá ponuka platí.
A čo tým návrhom vlastne Lucius myslel...? To čo bolo v stajni? Dotyky, bozky... alebo aj... skutočný sex? Cítil by Luciusa... vo vnútri?
Harry sa len nad tou predstavou vzrušil. Pozrel na hodiny, ktoré ukazovali že od začiatku večere prešlo len pätnásť minút. Cítil však, že s tým tlakom treba niečo urobiť. A že musí urobiť niečo, čo ho zbaví aspoň na pár minút toho, že si nebude predstavovať ako, kde a na čom to s Luciusom robí.
Komentáře
Přehled komentářů
Lexie: Skôr to teraz pôjde pomenšie. Vyčerpala som si poviedkový limit:)))
darken: Ten je vždy úžasný:) A Harryho mám rada, tak mu nebudem moc ubližovať:)
Blanch: No no.. Slováci vedia učarovať už len rečou:D Ale aj mne sa páčia všelijaké vaše české slová. A bolo by ich skutočne moc moc keby som menovala...
A to spanie Luciusa a Harryho. vyžívam s av predlžovaní, ale už je jasné, že sa tomu nevyhnem:)
mňamka :)
(Alexis, 19. 3. 2009 23:26)Klasická hádka. :D Krásné, půvabné představení. :) Teď ještě co nejrychleji pokračování. ;)
...
(darken, 19. 3. 2009 4:38)Mně Pottera líto nebylo, jen do něj! Ale draco se předvedl, byl úžasný! No, a Lucius je malfoy, to je poznat.
:))
(Blanch, 18. 3. 2009 23:33)
Přítel mi vždycky říkal mačiatko :), znělo to tak krásně...
Tak jsem se do té kapitoly začetla, že mi málem přetekla vana, co se mi doteď napouštěla :DDD
Draco byl tak krutý a nelítostný. Chladný a vyloženě hnusný..ach, byl sexy :DD A Luciův klid mě rozesmíval :)) A jakože Pottera nemám ráda, najednou mi ho bylo líto :))
Netrpělivě čekám, až Harry a Lucius opravdu spolu budou spát, ty jsi taková potvůrka, pořád to prodlužuješ :DD
RE:
(Clemenza, 20. 3. 2009 16:32)