19. Kapitola
9. 5. 2010
Harry sa natiahol na pohovke v obývačke a unudene sledoval Eddie, ktorá si čítala ženský magazín, a pritom mu stihla oznamovať novinky zo sveta celebrít.
„Vedel si, že ten spevák Marko zo skupiny Divožienka chodí s tou nemožnou...?“
Potter prestal počúvať, keď uvidel vchádzať Luciusa. Pán domu mierne zodvihol kútik úst na pozdrav inak nedal nijako najavo, že by si Harryho vôbec všimol.
„Nemáš nič iné na práci?“ Lucius pozrel prísne na ležiaceho Harryho.
„Nechaj ho,“ Eddie káravo pozrela na svojho budúceho svokra, „rozprávame sa,“ ukázala na časopis, ktorý zvierala v ruke, ako dôkaz toho, že tu s Harrym majú rozrobenú naozaj veľmi ťažkú tému, ktorá v žiadnom prípade nemôže byť prerušená.
„Vidím,“ Malfoy zachoval vážnu tvár, keď videl Harryho znudený výraz počas počúvania Dracovej priateľky. „Skontroloval si dom?“
„Aj pozemky. Obnovil kúzla... nikde nič,“ Harry sa natiahol a všimol si, že Lucius sledoval každý jeho sval.
„Bol si dnes s Dracom?“ Lucius si prisadol k Eddie, ktorá zodvihla na pár sekúnd oči od časopisu a sledovala Harryho.
„Naposledy som ho videl pred tromi dňami,“ odpovedal popravde Harry.
Bol rád, že odvtedy sa mladému Malfoyovi vyhol. Nechcel s ním rozoberať, ako sa dozvedel o jeho vzťahu s Luciusom. Vlastne vôbec nechcel rozoberať tému on a Lucius a navyše so synom muža, s ktorým už dajaký čas spáva. Momentálne bol rád, že je Luciusov syn preč z domu a nemusí sa mu vyhýbať.
„Spomínal, že pôjde na dajakú oslavu či čo, ale mal sa vrátiť včera. Preto sa pýtam či náhodou nevieš...“ Lucius si zapravil dlhý prameň vlasov, ktorý sa mu vyšmykol.
„Myslím že ja som ten posledný čo by mal vedieť, kde sa tvoj syn nachádza,“ Harry si hrýzol do jazyka, aby nedodal vetu – a s kým.
„Mne povedal, že príde dnes. Vraj má niečo v zahraničí,“ Eddie bola spokojná, že konečne vie niečo čo ostatní nie. Vždy to bola ona kto sa pýtal kde je Draco.
„Ja som mu pomohol v jednej obchodnej záležitosti,“ priznal sa Harry.
Zabudol Luciusovi povedať, že raz v noci jeho synovi sľúbil, že sa prihovorí u Gabriell, a tak aj urobil. Gabriell Harrymu sľúbila, že urobí čo sa dá aj keď nebola nadšená, že to robí pre Malfoyovcov.
Eddie sa usmiala na mladého aurora. Za posledné týždne si zvykla na jeho spoločnosť a už jej ani neprišlo zvláštne, že si Harry s Luciusom tykali.
Draco sa jej často v posteli sťažoval čo u nich Potter stále robí a ako ho neznáša... musela uznať, že ona si ho obľúbila. Malfoy Manor bol dajako zvláštne útulnejší a cítila sa aj oveľa bezpečnejšie.
„Pomohol?“ Lucius začudovane pozrel na Harryho.
„Sľúbil som mu, že sa prihovorím za vašu spoločnosť u Gabriell.“
„Draco mi niečo spomínal, ale on nikdy nič konkrétne nepovie aj keby sme mali zbankrotovať a musel by zastaviť Malfoy Manor,“ Lucius zamyslene pozrel na hodiny a späť na Harryho.
Harry si pomyslel, že táto možnosť určite Draca už veľa krát musela napadnúť a keby nemal k sídlu taký vzťah, aký má určite by to urobil.
Všimol si, že sa Lucius zastavil na ňom svojím pohľadom. Pocítil opäť triašku vo svojom bruchu.
Neopovážil sa vyhľadať Malfoya počas dňa... vedel, že pracoval a nechcel ho rušiť. Radšej strávil hodiny s Eddie a snažil sa odolať pokušeniu prekvapiť Luciusa v pracovni.
„Potter, mohol by si na slovíčko?“ Lucius naznačil pohybom hlavy na dvere svojej pracovne.
Harry rýchlo vstal a skoro až prebehol okolo Eddie, keď sa snažil dostať k Luciusovi.
Malfoy sa spokojne usmial a vošiel za Harrym do svojej pracovne.
„Neprišiel si za mnou,“ ozval sa vyčítavo Lucius a pritiahol si aurora k sebe.
„Mal si prácu. Nechcel som,“ Harry prekvapene pozeral, keď ho Lucius tlačil na svoj pracovný stôl, „Lucius,“ snažil sa spomaliť Malfoyovo konanie a gombíky, ktoré mu Lucius rozopol sa snažil rýchlo zapínať.
„Včera si bol viac vášnivejší, keď si v noci prišiel do mojej spálne,“ Lucius prešiel po Harryho opasku a snažil sa ignorovať jeho vzpieranie.
„To bola noc a vôbec,“ Harrymu sa podarilo vyslobodiť sa z Luciusovho zovretia a odskočil od neho, „Eddie sedí hneď vedľa a tvoj syn sa môže vrátiť každú chvíľu.“
„Draco ani Eddie by nevošli bez zaklopania,“ Lucius si nahnevane upravil pokrčenú košeľu, „neviem čo sa stále tak bojíš.“
„Mal by som ti niečo povedať,“ Harry zažmurkal a upravil si rozstrapatené vlasy. Nechcel a vlastne ani nevedel, ako povedať, že Draco vie o ich vzťahu. Bál sa, že Lucius uprednostní syna a jeho pošle preč. Pozrel na vzor koberca v Luciusovej pracovni.
Čo iné by aj mohol urobiť??
Snáď si si nemyslel, že bude Lucius vždy len na tvojej strane?
Už takto bolo jeho chovanie zvláštne.
Dohováral vlastnému synovi, aby sa choval milšie...
Takto to Draco zistil?
„Čo sa deje?“ Malfoy si sadol za stôl a odtiaľ sledoval nervózneho Harryho. „Dostal si strach?“
„Strach?“ Harry pozrel na vážneho Luciusa, ktorému zmizol z tváre ten spokojný úsmev, ktorý tam ešte pred minútou bol. „Nie, strach nie. Ide o tvojho syna.“
„O čo ide? Zase ti niečo povedal? Vyháňa ťa z domu?“ Lucius si upravil papiere na svojom stole a snažil si zachovať pokoj. Harryho chovanie ho občas dokázalo poriadne naštvať. Musel to prirátať jeho mladému veku a impulzívnosti, ktorú Potter v sebe mal.
„Vie to... že my dvaja... spolu.“
„Nemal sa to ako dozvedieť,“ Malfoy sa oprel o kožené kreslo, „veď nebýva ani doma.“
„Keď tu ešte naposledy spal, tak mi povedal, že to vie,“ Harry si sadol na kraj Luciusovho stola.
„Keby to vedel tak by ti to určite len tak neoznámil,“ zasmial sa Lucius, „vieš si predstaviť Draca keby vedel že my dvaja spolu niečo máme? Určite si ťa len doberal.“
„Povedal mi, že spolu spávame. Myslíš že by ho to len tak napadlo??“ Harry pozrel na papiere, ktoré ležali na hladkej doske stola, „neprišlo mi to ako provokácia.“
„Jeho to po dajakom čase prejde. Ignoruj ho,“ Malfoy prešiel Harrymu po stehne až na rozparok.
„Čo vlastne znamená po dajakom čase?“ Harry odstrčil Luciusovu ruku. „Nebudem tu zamestnaný navždy. Ten chlap vám už dal niekoľko týždňov pokoj. Budem odvolaný z tohoto prípadu.“
„Ja ťa zamestnávam a ja poviem kedy tu skončíš,“ Malfoy sa postavil a obišiel svoj stôl.
„Dobre, tak tu budem možno ďalší mesiac alebo ďalšie dva, „Harry sa snažil ignorovať, že mu Lucius začal rozopínať košeľu, „viac určite nie.“
„Čo chceš vlastne odo mňa počuť, Potter?“
„Neviem,“ Harry zliezol zo stola a postavil sa oproti Luciusovi, „ako to bude medzi nami potom? Vôbec neviem čo vlastne odo mňa chceš. Či ti ide len o sex alebo aj o to byť so mnou...?“
„Myslíš, že by som si s tebou začal keby mi išlo len o to pár krát ťa pretiahnuť? Neriskoval by som zbytočne, keby som tomu nedával určitú váhu.“
„Tvoj syn to vie. Bude od teba chcieť nech ma vyhodíš a keďže tu nebudem mať prácu tak budem musieť odísť.“ Harry cítil, ako mu padol kameň zo srdca.
Už dve noci rozmýšľal ako sa opýtať Luciusa - čo bude potom? Čo ak bude musieť opustiť Malfoy Manor? Budú sa stretávať? Alebo Lucius už stratí záujem a možno si bude hľadať zábavu inde... keď sa mu zapáčilo mužské telo... určite by bolo mnoho iných mladých mužov, ktorí by poslúžili Luciusovi s najväčšou radosťou.
„Ty sa stále nestaraj do môjho vzťahu s Dracom. Ja som tu ten čo ešte stále rozhoduje o všetkom v tomto dome. Aj keby Draco povedal čokoľvek... tak ty sa budeš riadiť podľa mojich slov.“
„Čo keď bude chcieť odísť z domu? Nemyslím si, že by bol tvoj syn obhajca homosexuálnych párov.“
„Pokoj, Potter. Teraz nerieš také problémy... Uvidíme, ako to dopadne, keď príde Draco,“ Lucius sa mlsne na Harryho usmial, a ten už definitívne rezignoval a nechal si rozopnúť košeľu aj nohavice.
* * * *
„Lucius ťa volá do pracovne,“ oznámila Eddie Harrymu, akonáhle vošla do jeho izby a hneď sa aj vyparila. Harry tušil, prečo je Eddie taká šťastná... pred pár minútami sa vrátil jej priateľ späť domov.
Rýchlo zbehol po schodisku a smeroval do Luciusovej pracovne s myšlienkou, aby sa čo najšikovnejšie vyhol Dracovi. Zaklopal na ručne vypracované dubové dvere a keď sa ozvalo Luciusove ďalej pomaly vošiel. Hneď mu však vyschlo v ústach, keď zbadal, že sa mladému Malfoyovi aj tak nevyhol.
Draco stál vedľa Luciusa a chladne bez žiadneho výrazu v tvári hľadel na Harryho.
„Sadni si,“ ukázal Lucius Harrymu na pohodlné kreslo pred jeho stolom.
Harry sa snažil nevšímať si Dracove pohľady a dúfal, že takto ticho bude po celú dobu.
„Musíme to vyriešiť raz a navždy,“ Lucius si sadol do kresla oproti Harrymu a pozrel na svojho syna, ktorý stále prepaľoval Harryho svojím pohľadom. „Ten váš večný konflikt mi už začína otravovať život. Draco?“ Lucius pozrel na svojho syna.
„Otec, pokiaľ si nás zavolal, aby sa z nás stali kamaráti... tak to je naozaj strata času. Rozprávali sme sa o tom už veľa krát a ja nebudem predstierať, že sa s Potterom máme radi.“
„Ešte stále nemáš právo mať posledné slovo v tomto dome,“ Lucius odmerane odsekol.
„Dosť! Pokiaľ s ním chrápeš mne je to fuk... lebo viem, že to máš iba určitý skrat. Neviem asi druhá puberta alebo čo... ale pokiaľ mi budeš stále vyhadzovať pred oči, že sa máme skamarátiť...“
„O čom to hovoríš??“ Lucius ostal mierne zarazený.
Myslel si, že Harry bol iba podozrievavý čo sa týkalo odhalenie ich vzťahu. Obzrel sa na Harryho a späť na syna.
„Fajn,“ Draco si povolil kravatu, „už ma aj tak nebaví toto celé tolerovať. Nechcel som ti nič hovoriť, pretože je to tvoja vec čo robíš v posteli. Ty nekibicuješ mňa a ja som nechcel dávať kázania tebe. No keď zvoláš takéto stretnutie, aby sme sa my dvaja pomerili...“
Draco zastavil slová, ktoré ho napadli... nehovoril som ti nič, pretože si nikoho od matkinej smrti nemal a bol som rád, že si šťastnejší.
„Ako o tom vôbec vieš?“ Lucius musel prerušiť svojho syna.
„Ako by som o tom nemohol vedieť?! Keď si to nevšimne Eddie ešte neznamená, že nevidno, že sa pelešíš s Potterom,“ Draco pozrel na zem.
Tá veta mu znela strašnejšie akoby si myslel.
Nemal vôbec v úmysle opisovať vlastnému otcovi, že keď mu raz išiel zaniesť do izby správy o firme, tak mu tam pod posteľou našiel obal z prezervatívu.
Niekoľko dní si myslel, že má Lucius milenku, ktorú si vodí tajne do sídla, ale podľa Cuma nikto do Malfoy Manor už posledných pár týždňov nevošiel. O koho ide mu došlo pri nočných prechádzkach po chodbách Malfoy Manor... keď zbadal Pottera vychádzať zo spálne svojho otca.
„Nechcel som to vyťahovať,“ Draco pozrel na otca, ktorý bol mierne zaskočený. „Dobre, ja viem, že to bolo len tak... asi si to chcel vyskúšať. Aspoň Potter teraz pochopí, kde je jeho miesto a pôjde.“
Harry zazrel na mladého Malfoya. Nechcel sa zapájať do rozhovoru pokiaľ by nebol vyzvaný, ale predstava, že by skončil vzťah s Luciusom ho ničila. Sledoval Luciusa, ale ten bol evidentne tiež prekvapený, keď jeho syn zistil, že má milenca.
„Nikto nás už neohrozuje. Tým pádom tu tvoja práca, Potter, končí,“ Draco sa usmial na sklesnutého Harryho, „dúfam, že sa už nestretneme. Aj tak si tu narobil problémov viac ako dosť a otŕčať zadok môžeš aj inde.. ty... ty buzerant.“
„Dosť!“ Lucius sa rázne postavil z kresla.
Cítil, ako mu pumpuje zloba v krvi po synových posledných slovách. Vedel, že sa to Harryho muselo dotknúť a aj tak po celú dobu nepovedal Dracovi ani slovo len preto, že ho o to Lucius poprosil.
„Naozaj ti veľmi pekne ďakujem za tvoju starostlivosť o môj súkromný život, Draco, a máš aj pravdu. Naozaj tu, ako vidíme, pre Harryho nie je teraz veľa práce.“
Draco prekvapene zažmurkal. Nečakal, že otec bude tak ľahko s jeho názormi súhlasiť.
„Som rád, že sme si to vyjasnili ešte skôr, ako si ma donútil ísť s Potterom na pohárik,“ uškrnul sa Draco.
„Spravil tu dosť roboty. Celé sídlo je pod ochranou, ktorú by sme ja ani ty nevedeli Malfoy Manor zabezpečiť a okrem toho ti vraj pomohol pred pár dňami.“ Lucius prešiel okolo syna a pozrel na Harryho.
„Pche, to bola maličkosť...“ zamrmlal Draco.
„Maličkosť, ktorá nám vynesie milióny galeónov.“
„Iba sa porozprával s jednou ženskou... to je všetko. Nerob z neho za to hrdinu.“
„Ty si to nedokázal urobiť,“ pousmial sa Lucius.
„No a čo?? Mám mu za to kúpiť bonboniéru?“
„Mám lepší nápad. Potterove styky so známymi ľuďmi nie sú na zahodenie. Okrem toho musíš uznať, že je to ten čarodejník, ktorý porazil Temného pána. Pokiaľ teda nechceš, aby u nás už nerobil v Malfoy Manor, napadlo ma že by našiel rovnako dobré uplatnenie v našej firme...“
Draco si zaryl nechty do dlaní. „To je tá najväčšia hlúposť. Som riaditeľ spoločnosti... a toto by som vôbec neschválil aj keď si môj otec.“
„Draco, Draco,“ Lucius prešiel okolo svojho syna a sadol si späť do kresla, „a ty zabúdaš, že aj keď ty si momentálny riaditeľ, tak moje slovo má vždy väčšiu váhu a mám právo prijať do spoločnosti hocikoho bez ohľadu na to či s tým súhlasíš alebo nie.“
„Na aké miesto?“ Draco precedil pomedzi zuby.
„Pokiaľ viem Blaise odišiel a uvolnilo sa miesto tvojho asistenta.“ Lucius sa usmial, keď videl, ako Draco zbledol. „Bola by strata času prijať nových ľudí. Aj tak si ťažko na nich zvykáš a Harryho už poznáš.“
„My dvaja sa dokážeme maximálne pozdraviť... nie spolu pracovať a už vôbec by nemohol byť mojím asistentom.“
Harry musel súhlasiť s Dracom. No väčšmi ho tešil fakt, že Lucius nezaprel ich vzťah. Práve naopak... Cítil príjemný pocit, ktorý sa mu dostával aj do končekov prstov. Nevadilo mu, že to Draco vie... bolo hlavné, že Lucius sa ho zastal aj pred vlastnou krvou.
„Harry?“ Lucius sa otočil na Pottera.
Draca myklo, keď počul, ako Pottera jeho otec oslovil. Musel zahnať myšlienku, že mu tak hovorí aj v posteli. Ešte viac musel zahnať myšlienku, že vôbec dačo jeho otec s Potterom robí v posteli.
„Čo tomu hovoríš? Budeš stále u nás bývať, aby si obnovil raz za čas kúzla okolo Malfoy Manor a na dajaký čas budeš pracovať u nás vo firme. Pomáhal by si skontaktovať našu firmu s dôležitými osobnosťami. Zobral by si to?“
„Mne to nerobí problém.“ Harry sa musel usmiať na Draca, ktorý bol teraz z debaty odsunutý na druhú koľaj a bolo rozhodnuté aj bez neho.
Komentáře
Přehled komentářů
prečítala som naraz obe kapitolky k tejto poviedke a musím povedať, že boli vydarené a vyvolali úsmev na tvári..
Lucius to veru velice pekne vyriešil.. ja byť Dracom, tak ma asi porazí.. aj keď na druhú stranu, aspoň budú mať príležitosť na zblíženie..
dúfam, že čoskoro pribudne ďalšia kapitolka, bo mám také tušenie, že o vzájomné podpichovanie medzi Dracom a Harrym nebude núzda.. :D:D:D
:-)))))
(Amidala, 10. 5. 2010 10:59)