20. Kapitola
10. 5. 2010
„Pridaj, Potter,“ zakričal Draco na Harryho, ktorý sa zdržal, keď si prezeral vestibul Luciusovej firmy.
„Nie som tvoj pes, Malfoy, aby si po mne ziapal!“ Harry vošiel za Dracom do výťahu a sledoval blondínove úzke prsty, ktoré začali stláčať zvláštne netypické gombíky krížom-krážom.
„Nie si pes, ale občas by som ti rád dal novinami cez ňufák,“ Draco sa škodoradostne usmial na Pottera a pozoroval, ako sa striedajú čísla na ukazovateli vo vnútri výťahu.
„Počuj, Potter, tvoja jediná úloha bude sedieť v bývalej Blaisovej kancelárií. Nebudeš sa do ničoho miešať, aby si nič nepokazil.“ Draco sledoval, ako sa zobrazila číslica štyri a hlas vo výťahu oznámil štvrté poschodie. „Keby som ťa dakedy v budúcnosti potreboval, tak si po teba zbehnem. Nebudeš sa s nikým zoznamovať a už vôbec nemusíš oznamovať, že momentálne s nami bývaš.“
„Prečo odišiel?“ zvedavo sa opýtal Harry.
„Kto?“ Draco uprene hľadel na číslicu šesť.
„Zabini,“ Harry sledoval číslicu sedem a bočným pohľadom si stihol všímať aj Draca.
„On... Nestíhal to,“ zaklamal Draco, „to nie je tvoja starosť.“
Výťah sa zastavil na čísle osemnásť. Harry predpokladal, že je to pravdepodobne najvyššie poschodie budovy.
„Potter?“
„Hm?“ Harry si upravil golier na bielej košeli.
„Pokiaľ ide o môjho otca tak ti nemusím opakovať, že to nikomu tu nebudeš oznamovať,“ Draco sa otočil späť na dvere a čakal kedy bude môcť vystúpiť z výťahu, „myslím, že otcove poblúznenie z teba sa čoskoro vytratí a ty nám dáš pokoj.“
Dvere výťahu sa pomaly otvorili.
„Malfoy? Máš rozopnutý rozparok,“ oznámil Harry Dracovi, pričom sa blondín pozrel či to tak v skutočnosti je a pri pozeraní na svoj rozkrok a snahy o chôdzu neudržal rovnováhu a spadol na zem.
„Dementné vtipy. Čo iné som mohol čakať,“ Draco si oprášil nohavice, keď sa pozbieral zo zeme a ďalej pokračoval v ceste do svojej kancelárie.
Harry sa obzeral po stenách chodby. Boli vymaľované nazeleno a na nich viseli umelecké fotografie z rôznych častí Londýna.
„Každé poschodie je úplne iné,“ povedal Draco, keď si všimol, že si Harry obzerá so záujmom steny, „o poschodie nižšie sú vyfotografovaní všetci významní čarodejníci, ktorí sa narodili v Anglicku. Na treťom poschodí sú zase sochy, ktoré sa stále premiestňujú a dá to zabrať, vracať ich stále na pôvodné miesto.“
Približovali sa na koniec chodby, kde Harry zbadal sedieť za malým stolíkom staršiu pani, ktorá vytrvalo niečo diktovala svojmu peru. Keď zbadala Draca doširoka sa usmiala.
„Stela, ako sa dnes máme?“ pozdravil Draco svoju sekretárku a hneď si aj zobral od Stely poštu, ktorá sa mu tam od včera nazbierala.
Čarodejníčka bola plnoštíhlejšej postavy. Svetlé vlasy mala vyčesané do drdola, na nose jej sedeli okrúhle okuliare do diaľky a na ústach jej svietil sýto červený rúž.
„Včera sme s manželom oslavovali výročie svadby. Už dvadsiate,“ Stela spokojne pozrela na zlatý prsteň, ktorý bol zarezaný v jej väčšom prste. Keď uvidela Dracov znechutený výraz usmiala sa.
„Ja viem, pán Draco, že vy neuznávate manželstvo, ale tiež raz budete mať rodinu. Manželku a deti, ktoré vám budú robiť radosť.“
Harry nevydržal a pri predstava Dracovej šťastnej rodinky vybuchol smiechom. Stela si všimla mladíka stojaceho vedľa Draca.
„Stela, teraz pár dní si obidvaja budeme musieť zvyknúť na spoločnosť tohto tu,“ Draco mykol hlavou na Harryho.
„Váš priateľ?“ sekretárka si zvedavo obzrela mladého muža stojaceho vedľa svojho šéfa.
Draco sa strhol po vyslovení tej vety. „Známy. On je známy... len známy. Nastúpi namiesto Blaisa. Pán... Potter,“ dodal Draco a dúfal, že sa zase nezačne cirkus.
„Harry Potter?“ Stela si prikryla nadšene ústa pričom si nemotorným malíčkom zotrela aj kúsok rúžu.
Draco obrátil oči hore ako keby, hľadal útechu v maľovke na strope.
„Som vaša veľká,“ Stela začala Harrymu nadšene triasť rukou a bozkávať ho na líca, „fanynka. Dcéra vás mala včera spomenutého v teste. Viete... chodí do druhého ročníka na Rokforde.“
„Potter, ideme,“ Malfoy zavelil a vybral sa k dverám svojej kancelárie.
„Och, prepáčte, pán Draco, nebudem vás dlhšie zdržovať. Bežte,“ Stela zakývala Harrymu na rozlúčku, „zabudla som vám ešte povedať, že v kancelárií vás čaká pán Ritter. Bol neoblomný. Nechcel čakať tu a chcel ísť do kancelárie.“
Draco si v duchu zanadával, že zrovna teraz toho chlapa nechcel stretnúť. Pomaly otvoril dvere a vošiel dnu. Harry sa obzeral po obrovskej kancelárií približne tak veľkej asi ako obývačka v Malfoy Manor.
Obrovský písací stôl na konci miestnosti dominoval celej kancelárií. Okolo stien bol rozostavaný luxusný nábytok a kožené sedačky, na stenách viseli obrazy, ktoré dodávali miestnosti typický Malfoyovský štýl. Harry si bol istý, že Draco veľa vecí nezmenil odvtedy čo z kancelárie odišiel Lucius.
„Denis?“ Draco prehovoril na osobu sediacu za čelom jeho stola, ktorá pomaly upíjala z jeho pohára a točila sa na stoličke.
„Ahoj Draco,“ muž sa opäť zakrútil v kresle a usmial sa na Draca, „máš naozaj skvelé víno.“
„Ja viem. Preto ho nedávam piť takým darmožráčom ako si ty,“ Draco prešiel k svojmu stolu a položil si poštu na jeho dosku.
„Vypadni odtiaľ!“ sledoval, ako sa Denis dvíha z jeho kresla a odchádza si sadnúť na pohovku. „Čo tu vlastne chceš?“
Harry ostal postávať vzadu, ale všimol si, že mladík oslovovaný, ako Denis nemal viac ako tridsať rokov. Na tvári mal pehy a vlasy sčesané do chvosta. Oblečenú mal krátku koženú bundu a vyzeral by dosť sexi keby Harryho niečo na tej osobe neodrádzalo.
„Pozdraviť ťa. Dlho som ťa nevidel,“ Denis sa zastavil pohľadom na Harrym, „ach, ty nie si sám?“ zvedavo sa vystrel a obzrel si Harryho od hlavy po päty. „Nepredstavíš nás?“
Potter urobil pár krokov dopredu, ale nebol mu tento muž sympatický. Vystrel ruku a po chvíli už cítil, ako mu ňou Denis potriasol.
„Ehm,“ Draco sa snažil upozorniť na seba pozornosť obidvoch mužov, „Potter, tamtie dvere,“ ukázal na dvere za jeho písacím stolom, „tam je tvoje momentálne miesto. Blaisova bývalá kancelária.“
Harry si ešte posledný krát obzrel Denisa, ktorý sa na neho neprestával usmievať.
„Keby si niečo nevedel, Potter,“ Draco si sadol do svojho kresla, „príď za mnou nech to nepokazíš.“
„Nikdy som od teba nepotreboval pomoc a myslím, že sa to nezmení,“ Harry prešiel cez kanceláriu a nechal obidvoch čarodejníkov osamote.
„Pekný zadok,“ skonštatoval Denis akonáhle sa zavreli za Harrym dvere. „Spávaš s ním?“
„Čo? Nie! Zbláznil si sa...?! Je to predsa chlap!“
„To teda je a poriadny,“ Denis si mlsne oblizol pery.
„Si nechutný!“ Draco pokrčil znechutene obočie a začal dýkou otvárať obálku za obálkou.
„Ts, a ty si pokrytec! Nehraj sa na žiadneho počestného, zaľúbeného mužíčka. Blaise mi tiež nepripadá ako žena,“ Denis sa opäť zvalil na sedačku a pozeral na zamysleného kamaráta.
„Blaise je minulosť.“ Malfoy pocítil bodavú bolesť vo svojom vnútri.
„Aké to je?“ brunet sa zlomyseľne zaškeril.
„Aké je čo?“ Malfoy si začal čítať poštu a snažil sa predstierať, že Denisa počúva len na pol ucha.
„Keď dostane košom niekto taký ako ty?“
„Ja som to skončil, nie on.“
„Blaise tvrdí niečo iné.“
„Klame.“ Draco sa snažil začítať do dopisu, ale v hlave mu vírili otázky, ktoré by najradšej Denisovi položil.
Bol teraz jediný kto sa stretával s Blasisom a vedel by mu povedať ako sa má. Čo robí...? Či si našiel náhradu za neho...?
„Iste... určite budem veriť tebe. Vraj si to prehnal, keď si s ním bol naposledy.“
„Staraj sa o svojich milencov a nestrkaj nos do môjho života!“
„Nebolo to od teba pekné. Podviesť ho...“ Denis sa natiahol a zahľadel do obrazu na stene.
„Aj tak mám priateľku... dobre to vedel, aký som.“
„Dobre vieš, prečo to urobil až teraz.“
„Praskli mu nervy..? Čo je viem??“ Draco cítil, ako sa v ňom začína hromadiť hnev.
„Vždy si to robil pred ním alebo počas chodenia s ním len so ženami. Teraz si mu zahol s mužom... dokonca pred jeho očami. Kedy si to priznáš? Si šťastnejší s chlapom ako so ženou.“
„Denis, mňa vôbec nezaujímajú tvoje hypotézy o mojej sexualite už som sa toho napočúval dosť,“ Draco nahnevane udrel po stole.
„Preto si udržiaval sedem rokov pomer s jedným mužom? Lebo si hetero?“
„Idem pracovať... nechaj ma!“ Malfoy si povolil kravatu a dúfal, že Denis pochopí, že sa ich rozhovor práve skončil.
„Pottera tu tiež máš na to? Nevyzerá že by sa ti nechal skrotiť tak ako Blaise.“ Denis pozrel žiadostivo na dvere vedúce do momentálnej Harryho kancelárie.
„Ja s Potterom nič nezamýšľam.“
„Nie? Takže ho môžem dakam pozvať?“
„Prečo by s tebou išiel?“
„Ty asi stále nerozoznáš, keď je niekto gay, však?“
„Zato ty to hovoríš na každého.“ Draco prevrátil oči. Vždy keď išiel s Denisom po meste tak z každého krajšieho muža urobil automaticky gaya.
„To nie je pravda,“ ohradil sa Denis, „hovorím to na Blaisa, teba a teraz Pottera.“
„Tak to budem asi prvý gay šťastne zadaný so ženou.“
„Šťastne zadaný? Teraz hovoríš o ktorej?“ Denis prešiel k Dracovmu stolu a pohladil ho po vlasoch. „Takže nemáš na Pottera výsostné právo?
„Nikam ho nepozývaj!“ Draco si uhladil vlasy a snažil potlačiť zimomriavky, ktoré sa mu rozbehli po tele.
Nikdy nemal rád Denisove dotyky. Bolo o ňom známe, že mal pravdepodobne všetkých chlapov z Londýna a okrem toho vždy túžil po mužovi, o ktorého mal potencionálny záujem on sám. Okrem toho bol Denis pre Draca príliš... opotrebovaný.
„Prečo?“ Denis nazlostene zazrel.
„Je zadaný. Nie so mnou, ale niekoho má.“ Draco sa pozrel uprene na zložky, ktoré ležali na stole.
„Škoda,“ smutne zamumlal Denis, „naozaj výstavný kúsok. Prevráťme list... Dnes neprídeš ku mne domov? Robím menšiu oslavu. Pár chlapcov, drinky a tak.“
„Nie a nabudúce príď, keď to bude niečo pracovné. Nechcem v kancelárií rozoberať to, že som pár krát mal dačo s chlapom. Samozrejme ti nemusím hovoriť, že to nikomu nebudeš hovoriť a že Potterovi dáš pokoj.“ Draco sledoval, ako si Denis čosi zamumlal pod nos a vytratil sa z jeho kancelárie.
:) :)
(Clemenza, 11. 5. 2010 11:25)