Draco nastúpil do výťahu luxusného hotela a spolu s ostatnými návštevníkmi sa vyviezol hore. Bol mierne nervózny. Predsa len s Blaisom mal naposledy sex pred pár týždňami a tá posledná spomienka nebola príliš veselá.

Blais sa vtedy zaprisahal, že Draca už v živote nechce vidieť. Blondín zasa vykričal druhému mužovi vety o jeho ľahkej nahraditeľnosti, a to nie len v práci ale aj v posteli.

Po pomerne dlhej dobe kedy dvaja muži medzi sebou neudržiavali žiaden kontakt tak či tak prišla situácia, ktorá ich opäť spojila.

Stretli sa na jednom zo slávnych Denisových večierkov... lepšie povedané... Draco už pár týždňov striehol na Denisov zoznam hostí a dobre vedel, že Blais sa tam raz objaví. Prehodili spolu pár viet, ale keď Draco videl, že Blais nie a nie ustúpiť musel konať. Poprosil Blaisa o druhú šancu, ktorú bývalý asistent prijal.

Draco sledoval, ako rad-radom blikajú malé číslice vo výťahu až sa ručička zastavila na štvorke a on spolu s veľmi elegantne nahodenou staršou pani vystúpil. Postupne prechádzal okolo dverí a hľadal číslo, ktoré mu bolo odkázané na recepcií.

Nakoniec sa zastavil pred dverami a snažil upokojiť svoje túžby. Myšlienky sústredil na to, že sa jeho telo už za pár minút konečne dočká svojho. Zaklopal a následne aj bez povolenia vošiel do apartmánu, ktorý Blais rezervoval pre dnešný špeciálny deň. Rýchlo žmurkal a snažil sa rozpozerať po miestnosti.

Veľká hotelová izba bola zaplnená svetlom. V strede miestnosti kraľovala veľká manželská posteľ, ktorú dnes Draco hodlal využiť naozaj veľmi efektívne. Popri posteli stáli malé nočné stolíky. Na jednom z nich už ležali dajaké predmety. Peňaženka a hodinky – rozpoznal Draco Blaisove osobné veci. Preletel izbu ešte raz a poriadne.

Na jednej stene stála veľká presklenná skriňa, vedľa nej konferenčný stôl, takisto presklenný, a na ňom fľaša šampanského a elegantné krištáľové poháre. Ďalej malý béžový gauč, minibar a taktiež nesmel chýbať muklovský predmet, ktorý Draco nikdy v hotelovej izbe nepoužil a ani nikdy nehodlal použiť – veľký plazmový televízor bol pripevnený na stene oproti posteli.
Izba vyzerala vskutku elegantne a moderne, aj keď bol Draco zvyknutý predsa len na honosnejšie vybavenie. Vždy keď Blaisa pozval niekam na noc platil izby v oveľa lepších, luxusnejších hoteloch alebo navštevoval hoteli, ktoré vlastnila priamo jeho rodina, ktoré si však len málokto mohol dovoliť.

Vyzliekol si kabát, ktorý položil na jednu zo stoličiek a sadol si na kraj postele. Už keď vošiel počul zvuk padajúcej vody... ostal teda čakať na Blaisa a dúfal, že sprchovanie mu nebude trvať príliš dlho.

V kútiku duše ho potešilo, že sa Blais tak snažil na dnešný deň. Značilo o tom vybratie samotného hotela, zaplatenie izby, na ktorú musel Blais minúť nie malé peniaze a dokázal si Draco predstaviť, ako sa snažil aj s vyzážou. On sám na to dnes nemal čas keďže utekal do hotela priamo z kancelárie, ale aj tak dúfal, že ho jeho šarm nesklame a Blais mu keď tak malé nedostatky odpustí.

Nestihol si ani rozopnúť košeľu a už vošla jeho dnešná spoločnosť. Muž, na ktorého čakal niekoľko týždňov.

„Ahoj,“ Blais sa rozpačito usmial, keď uvidel Draca, ktorý spokojne ležal na posteli. Omotal si ručník okolo bokov a druhým si sušil vlasy. Kvapky vody stekali na béžový koberec pri posteli.

„Ahoj,“ Draco zhypnotizovane sledoval, ako sa jeho bývalému milencovi hýbu svaly na bruchu a hrudi počas pohybu rukami.

Po pár sekundách ticha počas, ktorých bolo počuť len zvuk uteráka, ktorý prechádzal po vlasoch sa Blais nakoniec ozval.

„Pekná izba, nie?“ mykol hlavou na obrovskú posteľ, na ktorej Draco ležal. „Vybral som jeden z najdrahších hotelov, aký som vôbec v Londýne našiel. Vedel som, že by si neprišiel do dajakého blšinca.“

„Ujde to. Na to že je to hotel pre muklov,“ Draco sa prevalil na bok a snažil sa nebyť nepríjemný hneď od začiatku, „nemusel si si, ale robiť starosti. Dobre vieš, že v Londýne vlastníme štyri hoteli, štrnásť luxusných bytov a najnovšie aj niekoľko rodinných domov. Mohli sme sa stretnúť napríklad v Plaze alebo hocikde inde.“

„Nechcel som, aby niečo zistili. Tu ťa nikto nepozná,“ Blais pokrčil plecami na znak ľahostajnosti, ale v skutočnosti sa ho dotklo, že už ani na začiatku nedokázal Draca uspokojiť.

Dnešok mal byť perfektný, ale už teraz si bol istý, že to tak nebude. Napokon dobre vedel, že s Dracom to nikdy perfektné nebude.

„Blais, keby niekto niečo videl alebo odfotil, tak by som tie zábery predsa odkúpil. Robím to tak už pár rokov. Ročne platím niekoľko tisíc tým pijaviciam, aby sa nedostali do novín fotky mňa a mojej... spoločnosti. To posledné čo chcem je, aby ich videla verejnosť a hlavne Eddie. Dobre to vieš.“ Draco sa zamrvil a nespúšťal z Blaisa oči. Dlhšie sa zastavil práve na uteráku a keď sa spamätal zmapoval ešte raz aj jeho hruď. „Opeknel si,“ zalichotil.

Blais sa snažil nevyzerať tak roztrasene a nervózne... nechcel, aby Draco vedel, ako čakal na tento deň. Ako čakal vôbec na to až ho uvidí. Miloval ho. Zbožňoval a nedokázal bez neho žiť.

Vedel, že Draco nie je len na mužov tak ako on alebo Denis. Stále však dúfal, že si uvedomí, že práve pri ňom ho čaká šťastie.

„Aj tebe to pristane,“ Blais odložil na nočný stolík mokrý uterák a ostal mu len ten okolo pása, „ale to ty istotne vieš.“

Draco sa snažil potlačiť svoj sebavedomý úsmev. Dnes chcel vynahradiť svojmu bývalému milencovi, to čo pokazil.

Toto je Blaisov deň.

„Nemusíš sa tak dlho sušiť, Blais. Neprechladneš... je tu teplo. Ale keby si chcel teplejšie,“ Draco poklopkal dlaňou po matraci na ktorom ležal, „nechceš ísť radšej za mnou?“

„Pozri, Draco, mali by sme sa pred tým porozprávať,“ Blais sa snažil znieť sebaisto a rozhodne. Mal túto scénu toľko krát pred očami. Plánoval si čo Dracovi povie. Nemôže nič uponáhľať.

„Tak začni.“ Odvrkol blondín a dúfal, že to bude pomerne krátka spŕška Blaisových citových výmyslov.

Druhý muž si odmotal uterák, ktorý mu zakrýval rozkrok a vhupol do postele vedľa Draca, kde sa zakryl tenkou prikrývkou. Draco toto gesto síce nechápal keďže Blaisove telo pozná dokonale už od svojej puberty, ale radšej nechcel prilievať olej do ohňa.

„Bol si to ty, kto to chcel obnoviť, mám pravdu? Tak myslím, že pokiaľ chceš so mnou udržiavať zase dajaký vzťah... mali by sme si dať pravidlá.“

Úžasné.

To som mohol ostať radšej v kancelárií a starať sa tam o Pottera. Pravidlá vo vzťahu nie sú dobrá vec. Zvlášť nie v hocijakom mojom vzťahu... tam pravidlá jednoducho nepatria.

„Hovor a uvidíme na čom sa dohodneme,“ Draco si až po tom, keď to vyslovil uvedomil, že túto vetu hovorí pri uzatváraní obchodov.

„Pokiaľ chceš so mnou byť, stretávať sa so mnou... spávať so mnou,“ Blais sa nadýchol a Draco dobre vedel, že každú sekundu čaká kedy ho zastaví a povie mu, že nemá právo mu vôbec dajaké pravidlá predpisovať.

„Chcem, aby to bolo len so mnou.“

Draco čakal niečo iné. Niečo čo by sa dalo naozaj zvládnuť, ale teraz vedel, že Blais jednoducho prestrelil. Vylúčené. Má ho rád... ale všetko má svoje hranice.

Keď Blais uvidel Dracov výraz automaticky rýchlo dodal. „Myslel som to tak, že máš byť iba s jedným mužom.“

Úžasné, Blais. Ešte pokračuj. Ďalej mi rozkazuj. Vraj – mám byť.

„Nechcem iba to, aby si spával aj s ostatnými chlapmi. Chcem, aby to bolo len so mnou.“ Hlasno a s veľkou úľavou si vydýchol. Povedal to. Teraz už len čakať na verdikt.

„Čo ženy?“ Dracovi vyskočilo jedno obočie a čakal odpoveď.

„Tie mi nevadia. Okrem toho je mi jasné, že by si s nimi aj tak spával.“

„Dobre.“ Draco stručne odvetil a pomerne spokojne sa uložil vo vankúšoch postele.

„Dobre? To je všetko?“

Čo všetci dnes máte s touto idiotskou otázkou. Raz Potter... druhý raz Blasie.

Potter. Sex bez zbytočných výčitok a rozkazovania.

„Súhlasím,“ Draco položil ruku na Blaisov chrbát a pomaly ho pohladil, „nebudem mať iných mužov. To je všetko?“

„Nie tak úplne. Chcem späť svoju bývalú prácu.“ Blais sa trochu odokryl a ukázal Dracovi holú hruď.

„To nebude úplne tak jednoduché,“ Draco sledoval nahú hruď vedľa seba a dobre vedel, že sa za pár sekúnd Blais bohužiaľ opäť zahalí, „totiž... asistenta mi teraz robí Potter.“

„Potter?“ Blais sa odtiahol od Draca ako keby sa popŕhlil.

„On je momentálne...“

„Milencom tvojho otca,“ dokončil úsečne Blais, „to viem už od Denisa. Bolo mi dostatočne zle, keď som to zistil.“

„A nie je len tebe.“

„Tak mu povieš, že som sa vrátil... aj tak tam robil len záskok.“

„Otec bude zúriť. Pomohol nám v pár významných obchodoch... neviem či bude súhlasiť, keď mu poviem, že vyhadzujem jeho miláčika.“

„Kedy si ty počúval svojho otca?! Bol tam aj tak len dočasne...“

„Ja som nevedel, že sa vrátiš!“

„To je dobré. Už si so mnou nerátal? Už vtedy si ma vyškrtol zo svojho života?! Asi ho tam potom chceš mať. Ja som vždy myslel, že ti liezol na nervy, že neznášaš humusákov.“

„On nie je predsa...“

„Jeho matka bola! Sám si vždy všetkých nečistých strkal do jedného vreca!!“ Blais sa snažil upokojiť. Kričať na Draca... to nerobilo veľa ľudí. Nie veľa na to malo odvahu. „Ako vidím skamošili ste sa.“

„Hlúposť. Len hovorím, že to nebude až také ľahké. Nechceš radšej iné miesto vo firme... nemusíš byť len môj asistent. Alebo môžeš pracovať v inej kancelárií v Londýne alebo...“

Blais sa postavil z postele rýchlosťou svetla. „Nechcem iné miesto!“ Myšlienka, ktorá ho práve napadla ho zožierala a neznesiteľne bolela. „Celkom si sa zmenil za tú dobu čo sme neboli spolu. Nevedel som, že teraz si členom Potterovho kultu.“

„Nie len...“

„Denis spomínal, že ste raz večer prišli do podniku... spolu.“

„Blais.“ Draco chcel zastaviť tok rozhovoru. Tušil kam bude smerovať.

„Vraj bol Potter sexi. Tancoval s ním a chcel sa s ním vyspať, keď si mu ho doslova vytrhol z rúk.“

„Ale...“

„Vraj vás už potom celý večer nezastihli.“ Blais sa otočil na Draca so zničeným pohľadom, aby vyvrátil jeho domnienku.

„Bolo to len pár krát.“

Blais sa otočil Dracovi chrbtom. Presne toto nechcel počuť.

Nechcel plakať. Nie pred Dracom. Nikdy nie pred Dracom.

Sklamanie. Hanba. Nenávisť. Smútok.

Pocity mu vírili po celom tele. Narážali do seba a Blais mal pocit, ako keby mali každú chvíľu explodovať.

„To je koľko krát?“ precedil cez zuby.

„Neviem, dočerta! Nepočítal som to,“ dodal už vytočený Draco.

„To mi nehovor!!“

„Päťkrát! O nič nešlo. Rýchlovky... žiadne city ani bozky,“ Draco stisol jemne dolnú peru a dúfal, že si to Blais nevšimol. Bozkov si dali viac ako dosť. Len za ten prvý večer mal pery napuchnuté tak, že ďalší deň mal problém s rozprávaním. Taktiež počas tých kancelárskych úletov to nebolo úplne tak ako to teraz Blaisovi opísal. Vždy sa s Potterom bozkával a vždy to bola neskutočne úžasná predohra. „Iba pár minút a bolo po všetkom.“

„Ty o tom hovoríš, ako keby si vymieňal žiarovku.“

„Ja som nikdy žiarovku nevymieňal,“ Draco pozrel na muklovský predmet na strope. Nikdy síce na predmet život a zvyky muklov nechodil, ale pár vecí už pochytal z rozhovorov, „a pochybujem, že by si to robil. Dobre vieš, že neznášam tieto muklovské somariny v rozhovoroch!“

„Vieš dobre, ako to myslím.“

„Čo sa vôbec rozčuľuješ? Vtedy sme spolu neboli. Mohol som si robiť čo som chcel a s kým som chcel. Potter je pekný chlap. Je sexi...“

„Vďaka, Draco. Ty si vedel vždy podržať a potešiť v ťažkých chvíľach. Ešte dajaké superlatívy na Pottera?!“

„Prečo z toho robíš takú scénu?! Ani ja a ani Potter sme to nevnímali inak len ako chvíľu potešenia. Nedávame si bonboniéry ani kvetiny... nepozývam ho na rande a on mi neskladá pred spaním básne. Tak môžeš prestať kričať. Dobre vieš, že neznášam scény a zvlášť, keď sú neopodstatnené.“

Nastala niekoľko sekundové chvíľa ticha, pri ktorej bolo počuť len zvuk áut z ulice. „Ja sa s Potterom dohodnem,“ dodal neskôr Draco na znak svojej kapitulácie a Blaisovej výhry v tejto bitke.

„Dobre. Dnes mi dáš ešte vedieť, ako si to vybavil.“ Blais sa opäť zakrútil do tenkej prikrývky a sadol si na kraj postele. Draco na neho ostal vyorane pozerať. Mal zlý pocit, že dnes sa sex nekoná.

„Pokiaľ budeš mať na sebe stále tú sprostú plachtu moc zábavy si neužijeme.“ Zavrčal blondín a už začínal byť vážne nahnevaný. Dokázal znášať Blaisove rozmary len do určitej miery a iba vtedy, keď bola vidina výsledku.

„Sex bude až vtedy, keď mi to vybavíš.“

„Len aby si nezabúdal s kým sa rozprávaš.“ Draco vstal z postele a bez otočenia na Blaisa si obliekol svoj krátky trojštvrťový kabát. „Máš právo byť naštvaný, ale pokyny mi nedáva ani otec ani Eddie a nedávala mi ich ani moje matka. Tak potom od teba očakávam luxusné služby, zlato.“

Zlatý Potter pomyslel si Draco, keď nastúpil do muklami preplneného výťahu.