„Kde tak dlho trčí?“ Draco nespokojne sledoval húfy ľudí, ale nikde medzi nimi nevidel toho, pre ktorého sa celá táto oslava konala. Oprel sa zábradlie malého balkóna, ktorý vytvorili v hale ministerstva tesne pred začatím oslavy.

Draco spolu s Denisom teraz sledovali vršky hláv hmýriacich čarodejníkov. Priestor vo vestibule ministerstva mágie sa zmenil na nepoznanie. Postarali sa o to mnohí dizajnéri, ktorí halu zmenili behom pár minút. Najdominantnejšou časťou bolo veľké pódium pre skupinu spolu s tanečným parketom. Ďalej dlhé stoly s občerstvením a aj mnohé fontánky, z ktorých sa lial všakovaký alkohol.

„Pokoj, Draco. Asi sa zdržal doma,“ zakričal Denis a odpil si zo svojho nápoja. Draco sa od neho odvrátil, a tak sa Denis nechal započúvať do piatej piesne od Black wolf.

Malfoy sa porozhliadol po desiatkach hostí, ktorí si užívali jeho peniaze. Pozvaným nebolo ani čudné, že oslávenec už dve hodiny mešká. Všetci pili, jedli, tancovali bez zbytočných starostí o dajakého Blaisa Zabiniho.

„Nebol doma,“ Draco sa opäť nahol k Denisovi a snažil sa prekričať hlas speváka a randál celej kapely, „bol za mnou v práci. Odtiaľ sme spoločne odišli do hotela. Potom som ja išiel domov a on vraj pôjde ešte na chvíľu do mesta niečo si vybaviť.“

„Ste spolu aj...?“ Denis sa lišiacky usmial a spokojne si Draca obzrel. Behom oslavy tí dvaja zakopali vojnovú sekeru. Tému Harry Potter nemalo pre Draca význam vyťahovať a Denis s tým nezačínal. Okrem toho v celej hale nemal Draco nikoho s kým by dokázal prehodiť viac ako jednu vetu.

„Hm.“ Draco sa súhlasne ozval a ani nerozmýšľal nad tým, že vo zvuku gitary to Denis nemohol počuť.

Nechcel sa rozpovedať o tom. Často spolu preberali svoje sexuálne zážitky. Denis bol dokonca svedkom, keď sa s Blaisom váľali polonahí u neho doma a ani jednému to nevadilo.
Len teraz nevedel čo by mu povedal.

Tento krát to nebolo príliš dobré. Draco sa snažil pripísať vinu stresom, ale nemohol. Nešlo o nedostatok vzrušenia. Vzrušený bol po celú dobu iba... že by stratenie iskry?

„Mohli ste aj v kancelárií,“ opäť zakričanie do Dracovho ucha. Akurát sa spustil silný potlesk a skupina odišla z pódia oddýchnuť si a nabrať sily.

„Nebolo času. Musel som mu ukázať pár vecí. Potter mal iný režim, Blaise má tiež iný. Prebral po ňom späť svoje veci a tak.“ Draco privrel oči. Cítil sa unavene a výnimočne nie z práce.

Mal chuť na niečo tak nepredstaviteľné... byť niekým bez týchto problémov. Bez rodinných problémov s jeho nie veľmi milujúcim oteckom. Bez dilem či má poslať Blaisa dočerta a ísť za Potterom. Za Potterom, ktorý aj tak miluje jeho otca, a tak by s ním do postele už neskočil.

Draco si pootáčal prsteň, ktorý dostal minulý rok od Eddie. Bol nervózny. Jedným okom sa pozrel na ľavé zápästie, kde mu hodinky ukázali jedenásť hodín. Blaise mešká dve hodiny a desať minút a Harry sa možno balí a odchádza do zahraničia. Možno už za pár hodín. Pocítil zvláštnu bezmocnosť. Nie všetky veci mu vychádzali ako chcel.

„Čo si mu vlastne dal?“

„Seba.“ Draco sa konečne po celom dni usmial, aj keď v hoteli mu do smiechu moc nebolo.

„To viem. Ale tento darček mu predsa len dávaš dosť často,“ usmial sa aj Denis a zakýval dole pár známym, ktorých spoznal.

„Dám mu krajšiu budúcnosť.“ Dracovi bolo jasné, že Denis nepochopil a nechcel to rozoberať. Už pár dní bol na rázcestí v tom čo má spraviť, ale až po tom dnešnom sexe sa v tom všetkom utvrdil.

Budúcnosť s Blasiom nemala zmysel. Určite nie s niekým kto mu stále vyplakával na ramene a chcel, aby sa prestal s kadekým stretávať. Kradol mu slobodu, a to takto ďalej nešlo. Blaise si nikdy nenašiel nikoho s kým by mal plnohodnotný vzťah čo Dracovi už dávno signalizovalo znamenia na definitívny rozchod.

Stále dúfal, že ich vzťah ostane len milenecký. Stretávanie pár krát do týždňa, občas by spolu boli aj cez noc, ale časom by sa intenzita ich stretávania zmenšovala. Zvlášť keby mal deti kedy by možno milenky a milencov vôbec nevyhľadával.

Blaise mu síce sľúbil, že mu dá voľnosť, ale Draco vedel, že to sú len zbytočné slová. Vedel to už vtedy, keď opúšťal hotelovú izbu, ktorú Blaise vtedy zaplatil. Chcel sa s ním len ešte pár krát rozlúčiť pred tým než mu povie svoj „verdikt“. Zopár rozlúčení dakde v teple postelí a Blaisovho nahého tela. Pár týždňov mu pomôže s prácou a potom bude definitívne adié. Blaise dostane peniaze, s ktorých pomocou už nikdy nebude musieť pracovať a hlavne dostane možnosť nájsť si niekoho s kým by si vybudoval nový vzťah, kde mu jeho lásku konečne aj niekto opätuje.

Opäť žmurkol na hodiny. Stále nikde. Draco pocítil strach a preblesklo mu hlavou pár scenárov čo sa Blaisovi mohlo stať, keď neprišiel.

„Asi si ho moc unavil v tom hoteli,“ Denis tiež pozrel znepokojene na dav ľudí pod nimi.

Draco si v duchu pomyslel svoje. Dnešné zastavenie v meste...? Horší sex skutočne dlho nemal. Tak málo spontánnosti a vášne. Utvrdenie v rozhodnutí – skončiť to. Čakal na sex s Blaisom niekoľko týždňov a nakoniec? Dokončil to nasilu s úsmevom na perách a slovami, že boli obidvaja zničení po situáciách, ktoré sa stali. Nevedel čo povedať. Zvlášť keď videl, ako to aj Blaise vnímal – že to skutočne nevyšlo.

Draco sa rozhodol ísť si po pohárik. Vyberal si očami fontánku, z ktorej tiekol absint. Bola úplne vzadu, bolo pri nej najmenej ľudí, ale Draco vedel, že pokiaľ chce dnešný večer prežiť potrebuje niečo silné. Zrovna keď sa rozhodol zanechať Denisa osamote a zliezť a napiť začala hrať nová pieseň a do haly začali prúdiť noví ľudia. Draco behal očami a dúfal, že Blaisa uvidí. Skutočne nechcel, aby sa mu niečo stalo. Vošlo však iba pár Dracovi neznámych ľudí, ktorí sa hneď vrhli na švédske stoly.

Draco skonštatoval, že Blaise neprišiel ani po dvoch hodinách a pol. Už chcel niečo povedať Denisovi, keď si všimol predsa len niekoho dobre známeho v dave.

Niekoho kto však na oslavu nebol pozvaný a to, že tu bol neveštilo nič dobré.

Drobná staršia žienka sa predierala davom väčšinou mladých mužov, ktorí na ňu niečo pokrikovali a spoločne sa bavili na jej prítomnosti.

Stela si ich nevšímala a hľadela všade možne dúfajúc, že uvidí svojho šéfa. Rozopla si malý čierny kabátik a pridržala krokodíliu kabelku pod pazuchou. Očami prebehla celú halu a konečne jej vybehol úsmev, keď zbystrila blondína, ktorý postával na balkóne a zvedavo čakal. Predrala sa cez masy hostí a vyšla rýchlo po schodíkoch k dvom mužom.

„Pán Malfoy,“ Stela udýchane hľadela na Draca. Pramienky vlasov sa jej uvolnili z drdolu a padali do červenej tváre. „Pán Denis,“ pozdravila aj muža stojaceho vedľa svojho šéfa.

„Stalo sa niečo?“ Dracovi prebehla mysľou prosba nech je všetko v poriadku.

Stela len pokývala hlavou. Obidvaja si všimli, že sa bojí povedať pravdu a začala smiešne koktať. Draco po minúte jej večného brblotu na ňu skríkol a Stela sa nadýchla, aby sa upokojila. Draco urobil to isté.

„Niečo s Blaisom?“ Draca to automaticky napadlo. Mešká skoro tri hodiny na vlastnú oslavu.

Stela kývala hlavou o dušu. „Áno. Súvisí to s pánom Zabinim.“

„Je v poriadku?“ Aj Denis sa zapojil do rozhovoru.

„Asi áno.“ Stela vedela, že nechápu. „My vlastne nevieme kde je a ani ako sa má. Vieme len, že je preč.“

„Ako to?“ Draco si spájal Steline slová. „Prečo by odchádzal?“

Zaľutoval, že dal Blaisovi peniaze.
Mal mu to vysvetliť.
Určite sa urazil, že ho vyplatil a odišiel preč bez rozlúčky.

„Vieme len, že si vybral peniaze z vášho osobného trezoru z Gringottbanky a od tej chvíle nevieme nič,“ Stela si trochu vydýchla. Prvú časť správy mala ako tak za sebou. „Pán Marco mi poslal urgentnú sovu čo sa stalo. Dostal informačnú sovu z banky,“ smutne pozrela na svoje polobotky.

„Blaise... ale,“ Dracovi to nedávalo zmysel. Blaise vedel jeho osobný kód k trezoru. Dokonca mal prístup aj ku kľúču takže mohol vybrať peniaze aj bez Dracovej prítomnosti. Ale vedel, že by nikdy jeho dôvery nezneužil. Zvlášť nie, keď vedel, že peniaze na tomto účte nepatrili len Dracovi, ale boli to úspory Malfoyovcov za posledných stopäťdesiat rokov.

„Koľko?“ slabo zašepkal a spevák zo skupiny ho prekričal. Stela ale vedela čo bude hneď prvé Draca zaujímať.

„Vybral,“ Stela si opäť skontrolovala špičky na topánkach. Už vedela prečo v minulosti vraždili poslov zlých správ. Byť Dracom uvažovala by nad tým aj ona.
„Šesťdesiat,“ pozrela skľúčene na Draca, ktorému ovisla sánka, „šesťdesiat miliónov galeónov.“

Draco mal pocit, že mu jazyk zapadol hlboko do hrdla.

Správu sa snažil pomaly vstrebať a pochopiť čo mu tu vlastne tá drobná Angličanka hovorí. Ani si nevšímal Denisa, ktorý si vypočul celú správu a teraz vystrašene pozeral.

Stela úslužne pozrela a šepotom sa opýtala: „Čo môžem urobiť, pán Malfoy?“

Draco potriasol hlavou ako keby si tak mohol prečistiť hlavu. Snažil sa nestrácať nervy a zdravý úsudok. „Pôjdeš do firmy, do mojej kancelárie. Skontaktujeme pár ľudí, ktorí ho zastavia. Môjmu otcovi nič nehovor. Nikomu nič nehovor,“ pozrel prísne na Denisa a potom na Stelu, ktorá ukazovala neustálim kývaním hlavou, že všetkému chápe. „Spoj sa s Marcom a s tým škriatkom čo Blaisovi dával peniaze.“

Zbehol po schodíkoch medzi ostatných a pobral sa k prvému stolu s občerstvením, kde stála skupinka mladých chalanov, ktorí sa pred pár minútami vysmievali zo Stely.

Podnapití sa váľali ponad stôl a usrkávali z fľaše brandy. Draco si zobral druhú fľašu a chystal sa odísť z oslavy. Každou minútou strácal možnosť dostať peniaze späť. Keď prechádzal okolo chalanov započul ich slová.

„Hej! To je on!! Ten boháč čo nám to dnes všetko platí,“ zasmial sa pehavý chalan so škótskym prízvukom.

Draco sa snažil predrať cez hlúčiky ľudí von z haly. Blaisovi hostia mu aj tak nerobili zrovna dobre.

Premiestnil sa priamo do Malfoy Manor, do svojej súkromnej pracovne. Vyšiel z kozuba, oprášil si nepríjemné sadze a zamieril k pracovnému stolu. Položil si naň fľašu a začal vyberať zo šuplíkov diáre a iné osobné doklady. Nedokázal však pritom vymazať Blaisov obraz z hlavy.

Šesťdesiat miliónov.

Veškerá hotovosť, ktorú Malfoyovci vlastnili.

Blaise sa očividne ohodnotil vyššie ako som to urobil ja.

Nefunguje to.

Keď vidia, že máš peniaze – tam nikdy nebude láska. Vždy sa chcel každý len nabaliť.

Zvykaj si, Draco. Celý život sa spoliehaj len sám na seba, iné ti ani neostáva.

Začal listovať v diároch a hľadal kontakty na rôznych starých „priateľov“, ktorí by mu pomohli Blaisa nájsť. V prázdnom dome sa ozýval len zvuk prievanu, ktorý sa preháňal z izby do izby.

Usúdil, že v tejto chvíli Eddie práve listuje v katalógoch čo by si kúpila za jeho peniaze a otec smúti nad stratou ich spoločného milenca.

Položil unavene diár na stôl a pretrel si oči. Pristihol sa, že dostal chuť stať sa aspoň na pár minút jedným z obyčajných ľudí, ktorých jedinou starosťou sú ranné vstávanie, cesta do práce a vydržať ešte do konca mesiaca s pár librami.

Začal písať dopis za dopisom súkromným detektívom, ktorí mu už pár rokov pomáhali niekoho vystopovať, keď to potreboval. Listy zabalil do obálok a prešiel do druhej miestnosti, kde v klietke ticho odpočívala Dracova osobná sova Parnas.

Asi jediný tvor, ktorý od neho nechcel viac ako misku vody a dával mu za to ochotne svoju oddanosť. Pohladil ho po hlavičke a sova ticho zahúkala.

Hlavou mu prebehla myšlienka napísať ešte jeden dopis a ozvať sa tak Harrymu. Stretnúť sa s ním a užiť si to v posteli.

Opäť zažiť úžasný sex počas, ktorého by sa zbavil všetkého čo ho ťažilo.

Konečne sex, ktorý by nebol kvôli dajakej službe alebo peniazom, ale bol by len preto, že by to chcel. Že by to chceli obidvaja.

Draco sa potichu zasmial. Dotýkať sa niekoho s kým bol jeho otec bola už beztak hlúposť. Okrem toho to bolo aj dosť zvrhlé.

V duchu Draco stále rozmýšľal ako by si Pottera podal v posteli, keď sa z ničoho nič Parnas strhol a začal búchať krídlami o klietku.

„Čo sa deje?“ Draco sa snažil sovu upokojiť, ale tá nepočúvala. Až po niekoľkých sekundách započul ešte horší zvuk akým bolo buchot krídiel do klietky.

Hlasné erdžanie sa nieslo až k múrom sídla. Draco pustil listy na zem a utekal k oknu.

Zanadával, že si to nevšimol skôr. Z okna pracovne videl, ako o niekoľko metrov ďalej na ich pozemkoch oblizujú plamene ich vzácne stajne. Zvuk náreku koňov miešajúci sa s praskaním ohňa sa nedal počúvať. Trhal Dracovi uši aj srdce.

Rýchlo zbehol po schodoch dole do prízemia. Nahmatal si v kabáte prútik a snažil sa necítiť hnusný, štipľavý zápach zhoreného dreva a slamy, ktorý udieral do nosa.