„Najlepšie bude, spraviť si šálku teplého čaju a ísť do postelí. Nemusíte sa ničoho báť, slečna Eddie, pokiaľ budete v dome nič sa vám nestane. Poprosím Harryho,“ veliteľ sa pozrel na svojho aurora, „aby kúzla v dome ešte raz skontroloval a uistil sa, že je všetko, ako má byť. A ja pôjdem domov,“ veliteľ sa s fučaním zodvihol zo sedačky a smeroval späť do haly, späť domov, cez kozub.

„Ten nám teda mohol,“ prehovoril Draco akonáhle započul, ako veliteľ hovorí kozubu miesto kam sa chce premiestniť, „to tohoto sme sponzoroval pred tými tromi rokmi, aby sa dostal na ministerstvo?“

„Iného,“ Lucius si unavene prešiel po viečkach, „no ale v jednom mal pravdu, teraz bude najlepšie, keď pôjdeme spať.“

„Môže byť aj v dome?“ Eddie si stále nervózne mädlila ruky. „Čo keď zaspíme a povraždí nás?“

„To si nemyslím. Chcel vás len vystrašiť. Dať o sebe vedieť.“ Harry sa opäť sústredil na svet okolo seba. Už pár minút totiž rozmýšľal nad touto nocou a nad tým či mu Lucius dovolí, aby ju strávili spolu.

„Neviem ako vy, ale ja som dnes mal extrémne náročný deň a idem spať. No a pokiaľ ma niekto chce dnes v noci počas spánku zavraždiť, ušetrí mi tým len trápenie z nasledujúcich dní.“ Draco prešiel okolo ostatných a smeroval na schodisko.

Počas každého kroku si predstavoval horúcu sprchu a mäkkú posteľ. Už nemal energiu rozmýšľať nad ničím. Unavene vošiel do svojej spálne. Keby mal minimálne zbytky energie v sebe asi by bol obozretnejší a dal si do ruky aspoň prútik. Sadol si na kraj postele a gombík po gombíku si rozopínal košeľu. Už bol na poslednom, keď vošla Eddie.

„Vyzeráš zničene,“ ticho šepotala svojím dievčenským hlasom a prešla si ku svojej strane postele. Vyzula si topánky na ihličkovom opätku a ľahla si na bok. Vlasy si jednou rukou uvolnila z drdola a rozčechrala prstami, pričom stále sledovala Dracov chrbát.

„Aj sa tak cítim.“

„Chceš mi o tom niečo povedať?“ Starostlivo sa opýtala, a popritom si rozopínala zips na svojej úzkej sukni, ktorá jej končila pod kolenami.

„O čom?“ Draco sa prekvapene otočil na priateľku.

„Čo sa ti dnes stalo? Aký si mal deň?“ Pomaly si rozopla prvé gombíky na svojej zelenej blúzke.

„Fajn,“ Draco si zložil z ramien košeľu a začal si rozopínať opasok, „nič zvláštne okrem tohto tu sa nestalo.“

„Myslíš, že sa nám nič nestane?“ opäť sa ozval priškrtený hlások plný strachu.

„Máme tu veľkého Pottera. Môžeš spokojne spať.“

Eddie potichu sledovala, ako Draco skopol na zem aj nohavice a nahý prešiel do malej kúpeľne, ktorú mali vzadu za spálňou.

„Nebol si to ty, však, nie?“ Eddie zvýšila hlas, aby ju Draco dobre počul aj do kúpelne. „Neurobil by si to kvôli peniazom? Ako to hovoril Harry?“

„Eddie,“ Draco vošiel späť do spálne. Stále neoblečený, stále unavený a na hypotézy blondíny nemal chuť. Pokojne si ďalej čistil zuby a sledoval, ako sa Eddie vyzlieka.

„To už si to mohla urobiť aj ty.“

„Ja?“ Eddie sa schúlila ublížene do klbka. „Prečo by som to robila?“

„Koľko krát si mi nadávala, keď som dal prednosť tomu, že som si išiel zajazdiť namiesto toho, aby sme dakam išli. Minule si hovorila, že by si bola najradšej keby tie kone zmizli a bola si tu pre mňa len ty.“ Draco odišiel do kúpeľne a nechal Eddie potichu plakať v posteli.

„Ale v živote by som ti neublížila! Nikdy by som nechcela, aby si o nich prišiel!“ Eddie nedokázala rozprávať. Slzy sa jej hrnuli po lícach. „Vedela... vedela som, ako si ich miloval.“

Draco nepočúval. Pustil si horúcu sprchu a vliezol pod ňu. Nechcel, aby Eddie trpela, ale teraz to nebolo o nej. Ona nebola tá, ktorá mala plakať. Po pár minútach sprchu opustil a vošiel do spálne utierajúc sa osuškou.

Eddie ležala v rovnakej polohe, v akej ju videl pred pár minútami. S uslzenými očami hľadela na Draca a poťahovala nosom.

„Ja viem, že by si to nespravila,“ začal si obliekať nohavice na spanie. Tričko nechal ležať v skrini a prešiel k posteli.

„Tak prečo to hovoríš??“

„Nehovorím. Len som povedal, že si asi rovnakým vinníkom ako ja.“ Vliezol unavene do postele. Mal pocit, že si necíti telo. Dokonca necítil ani to, keď sa k nemu Eddie pritúlila a začala sa hlavou tisnúť k jeho hrudi.

„Chýbal si mi.“ Eddie priložila pery k Dracovmu uchu a jemne ho pobozkala. „Bála som sa o teba. Skoro celý deň som nevedela kde si a potom ten požiar...“

„Aj ty si mi chýbala,“ zaklamal. Ani raz si na ňu nespomenul. Ešte pred pár hodinami si to užíval s Blaisom v hotelovej izbe. Nemal čas na ňu myslieť.

Prižmúrenými očami sledoval, ako mu po holej hrudi behali štíhle prsty. „Eddie, zlato?“ Odsunul jemnú rúčku ďalej od svojho tela. „Neviem ako ty, ale ja som strašne unavený.“

Nerád hovoril túto vetu, ale vedel, že by k ničomu dnes nedošlo.

„No a tie udalosti. Myslím, že teraz nie je najlepšia doba na sex.“

Eddie smutne žmurkala a slzy jej ďalej tiekli po tvári. „Nemusíme. Len som chcela trošku... pozornosti.“

Elementárny rozdiel medzi ženou a mužom. Chlapi, s ktorými spával ho o nič také nikdy nežiadali. Masáže, túlenie a podobné veci, ktoré si Draco jednoducho nevedel vychutnať a skôr ho rozčuľovali, ako vzrušovali.

Eddie sa Dracovi otočila chrbtom a stiahla si zelenú blúzku. Draco zaťal zuby a pretočil sa nad ňu. Pomaly ju začal hladiť po jemnej pokožke.

„Potter, spí u otca?“ Draco sa snažil „odrobiť“ čo mal a mať tak na istý čas od masáží pokoj.

„Neviem,“ Eddie spokojne odfukovala do vankúša.

„Nepočúvala si predtým než si odišla?“ Draco pritlačil prisilno a Eddie zjojkla od bolesti. „Prepáč, láska,“ pohladil jej jemne vlasy a opäť sa prsty presunuli na chrbát.

„Nie nepočúvala. Neviem kam pôjdem. Možno bude hore celú noc. Ani mne sa vôbec nechce spať.“

Draco masíroval útly chrbát a stále sa nevedel zbaviť myšlienky čo teraz Harry a jeho otec robia.

* * *

Harry obozretne krok po kroku schádzal schodiskom s prútikom v ruke. Unavene dával nohu zo schodu na schod a snažil sa zmobilizovať sily.

Premýšľal. Už dlho si na prečistenie hlavy nemohol nájsť ani chvíľku. Problémy s Malfoyovcami mu zabrali skoro všetok voľný čas.

Hlavou sa mu mihalo všetko možné, ale najviac mu snáď chýbal pocit priateľstva. Chýbali mu staré časy s Ronom a Hermionou. Snažil sa opäť zahnať myšlienky na priateľov tak, ako to skúšal s myšlienkami na Draca.

Zišiel po schodisku do haly a znova sa rozhliadol. Všade bolo až hrozivé ticho. Obrovská hala vyzerala strašidelne. Načúval či náhodou nezaznamená drobný šuchot závesov alebo zvuk vŕzgania schodov.

Nemohol sa zbaviť pocitu, že za zničenie majetku a za priame ohrozenie ich rodiny môže práve on.

Mal byť nablízku. Mal byť viacej obozretnejší. Ovládli ho vlastné pudy.

No a pred chvíľou urobil to isté. Opäť mal byť v pohotovosti. Strážiť.

Namiesto toho nevydržal a nechal sa Luciusom zviesť. Neuvedomoval si čas, keď ležal nahý v jeho posteli a nechal sa hladiť po celom tele.

Do reality ho pred pár minútami vrátil až Dracov krik počas hádky s Eddie. Nezaujímali ho ich sexuálne problémy, ktoré teraz nahlas riešili na celý dom, no aspoň si spomenul, prečo tu vlastne je a zišiel skontrolovať prízemie. Odolal neustálemu Luciusovmu prehováraniu, aby ostal spolu s ním v teple pod perinou a išiel pohľadať Filipsa.

Čakal v tichu a tme veľkej haly. Opäť si pripadal ako v prvý deň, keď do sídla prišiel. Dom mu stále pripomínal vidiecky zámoček, ktorý ešte spolu s Dudleym a celou školou navštívil v deviatich rokoch.

Ticho bolo zrazu prerušené.

Harry od prekvapenia takmer prelomil svoj prútik. Z jedálne sa ozývali hlasy. Našťastie okamžite rozpoznal Draca a mohol si vydýchnuť.

Prešiel z haly do dlhočiznej jedálne a počul hlasy stále zreteľnejšie. Potichu kráčal po mäkkých kobercoch a snažil sa započuť časť rozhovoru. Na konci jedálne uvidel prúžok svetla vychádzajúci z pootvorených dverí vedúcich do kuchyne. Pristupoval stále bližšie. Zaznamenal už aj pár slov. Prižmúril oči na dvere, na tenký prúžok svetla. Priblížil sa k dverám tak blízko, že konečne mohol dokonale počuť každé slovo.

Rozpoznal aj druhý hlas. Bol jeho kolegu. O niečo staršieho aurora, ktorý ale v dome nemal byť. K prípadu nebol zavolaný.

„Ako dlho robíš vlastne túto prácu?“ Dracove slová slabli vo zvuku pískania kanvice.

„Niečo cez pol roka,“ ozval sa hlas mladého muža. Harry jasne počul lámavú angličtinu so španielskym prízvukom. „Predtým som bol na škole.“

„Ty si starší ako Potter?“

Harry po tejto vete jasne počul Dracov smiech. Nechápal. Snažil sa pozrieť cez škáru a dovidieť tak na obidvoch čarodejníkov. Zistiť čo tam obidvaja robia.

„Hej, on je najmladší z nás všetkých. Ja mám už dvadsaťsedem.“

„No to si starší ako ja.“

Harry sa priblížil tesnejšie k dverám. Hlavou mu stále vŕtalo, ako je možné, že sa Draco rozpráva s ďalším aurorom približne o tretej ráno.

Kto z Malfoyovcov sa vyberie na rozhovor do kuchyne o tretej ráno? Aj keby Draco nemohol zaspať išiel by do salóniku alebo do jednej zo spálni. Pohádal sa predsa s Eddie... prečo nešiel spať niekde inde a prečo namiesto toho sa tu rozpráva s hentým?

Čo tam, dopekla, robia?!
Malfoy vravel, že je unavený a chce spať, tak prečo tu šteboce s Rodrigézom?
Šteboce? Nepresné slovo. Počujem mu to na hlase. Smeje sa a tyká mu. Flirtuje!
Flirtuje s krpatým, dlhovlasým Hispáncom?!


Draco si pred pol hodinou uvedomil, že hádka s Eddie skutočne nemala zmysel a rozhodol sa jej ustúpiť. Nerobil to rád, ale občas bol takýto malý ústupok nevyhnutný.

Tým pádom tému – sex – odsunuli na dobu pokým sa Draco nevráti plný energie a s nabitou „zbraňou“ späť do postele ku svojej nadržanej priateľke.

Mladý čarodejník si tak začal neskoro v noci pripravovať v kuchyni čaj, do ktorého sa chystal pridať tajnú prísadu. Elixír, ktorý aj jeho firma vyrábala a vyvážala do zahraničia. Kupovali ho stovky zúfalých mužov nie len v Anglicku.

Draco si s opovrhnutím prezeral drobný zelený flakónik. Malá fľaštička, na ktorej bol prilepení papierik s názvom elixíru – elixír rýchleho vzrušenia. Za svoj život podobné veci nikdy používať nemusel, ale niekoľko hodinový maratón sa nedal inak vyriešiť.

Už sa chystal pripravovať čaj, do ktorého by daný elixír nakvapkal, keď započul rozhovor z jedálne.

Filips doviedol do Malfoy Manor druhého aurora na príkaz samotného ministra. Draco tak nenápadne odložil elixír späť do šuplíka a čakal pokým sa zohreje voda. Počas čakania si spríjemnil čas oťukaním mladého Rodrigéza, ktorý sa ohliadal po dome s otvorenými ústami a nadšenými iskričkami v očiach.

„Máte to tu pekné.“ Rodrigéz sa nervózne obzeral okolo seba.

„Ďakujem. Práca mojej matky,“ Draco sa tiež poobzeral po kuchyni, „sem chodím len výnimočne. Vždy nám všetko pripravuje domáci škriatok, ale ten sa posledné dni vôbec v dome neukazuje.“

„My máme v dome tiež jedného a rovnaká chamraď. Vždy sa uleje, keď môže.“

„Hm. Ako dlho robíš vlastne túto prácu?“ Dracove slová slabli vo zvuku pískania kanvice, v ktorej si mladý Malfoy pripravoval vodu na čaj.

Prvú šálku musel vypiť bez elixíru a až do druhej pridať prípravok. Dracovi súkromní pracovníci, ktorí elixíry pripravovali a testovali tento postup sami nakázali. Inak hrozilo predávkovanie, ktoré spôsobovalo veľa nepríjemností, a tie Draco rozhodne nechcel zažiť. Rozhodne nie práve dnes. Zvlášť keď dúfal, že sa stihne ako tak do rána vyspať.

„Niečo cez pol roka,“ ozval sa hlas mladého muža, „predtým som bol na škole.“

Dracovi sa do uší zarezával silný aurorov prízvuk. Mal chuť požiadať Rodrigéza, aby sa rozprávali radšej po španielsky.

„Ty si starší ako Potter?“ Draco sa zvonivo zasmial, keď sa Rodrigéz snažil sadnúť na dosku malého stolčeka, ale nemotorne sa zošmykol a spadol na zem.

„Hej, on je najmladší z nás všetkých. Ja mám už dvadsaťsedem.“ Rodrigéz sa nakoniec zahanbene posadil na stoličku.

„To si starší ako ja,“ Draco nechal levitujúcou kanvicou zaliať hrnček s čajom. „Dáš si aj ty?“ obzrel si mladého Rodrigéza a pocítil nutkanie, že by bol radšej keby on ležal v jeho posteli namiesto Eddie.

„Nie, ďakujem. Nemám rád čaj.“ Rodrigéz sa stále obzeral po kuchyni a nevšimol si Dracovho prekvapeného výraz, „Vy zvyčajne chodíte vítať návštevy bez trička alebo košele?“

Malfoy prekonal prvotný šok z toho, že niekto kto žije v Anglicku vyhlási „nemám rád čaj“ a už zase nové prekvapenie. Pozrel na svoju hruď. Úplne zabudol, že má na sebe len nohavice.

„Nedostatok spánku mi asi umŕtvil mozgové bunky. Ani som si to nevšimol.“ Draco až teraz stiahol brucho (čo bolo samozrejme zbytočné, vzhľadom na to, že Draco mal brucho dokonale ploché) a otočil sa spolu so šálkou ku kuchynskej linke.

„Okrem toho nie si návšteva, ale náš zamestnanec a...“ Draco sa otočil so šálkou späť na Rodriga, ale viac ako mladý Hispánec ho tentoraz zaujali dvere. Ostal ich zhypnotizovane sledovať.

„Niečo sa stalo??“ Rodrigéz sa tiež hneď otočil na dvere, ale nevšimol si ničoho zvláštneho. „Pán Malfoy?“

„Nie, nie,“ Draco premohol chuť začať sa smiať, „nič sa nedeje.“

Potter ty si bol vždy strašne utajený.

Keby si aspoň nenakúkal a dával si pozor, aby ti nič nevytŕčalo, keď niekoho špehuješ.

Kto ešte okrem teba v tomto dome nosí tenisky? Hm?

„Pán Malfoy?“ Rodrigéz vystrašene pozeral na Draca a späť na dvere.

Potter ho odmietol. Bude musieť byť potrestaný. Nech to stojí čo chce.

Tak, Draco, ukáž čo je v tebe!

„Kde vlastne dnes v noci budeš spať?“ Malfoy sa to snažil povedať tým najzvodnejším hlasom, aký vôbec vo svojom repertoári našiel.

Pokiaľ poznám španielsku krv tak dobre ako si myslím, nebude ti, Rodrigéz, príliš vadiť menšia mužská pozornosť.

Rodrigéz sa nervózne poškriabal na ramene a snažil sa nepozerať stále na Dracovu hruď.

„Ešte som nič z domu nevidel, ale budem rád, keď mi to tu poukazujete,“ Rodrigéz si oblizol peru končekom jazyka, „môžeme začať s tou miestnosťou, kde budem spať.“

Draco prekvapene žmurkal.

No počkať! On ma tu balí??

Mali by sa spraviť nové štatistiky na zistenie percent homosexuálov.

Potter, dočerta, vojdi a nestoj tam ako tupec! Čo keď prídem o svoj venček??

„Moja priateľka spí takže v tom... nevidím problém.“ Draco sa strhol, keď do kuchyne skutočne vošiel zúrivý Harry.

„Potter? Čo tu robíš?“ Draco prekvapene pozeral na Harryho.

Konečne, ty idiot! Ešte pár minút a bol by som znásilnený.

Harry však na Draca ani nežmurkol a Rodrigéza zatiaľ prepaľoval pohľadom.

„Prečo tu sedíš?!“ vyštekol druhý auror. „Čo tu vlastne, dopekla, robíš?!“ pokračoval rozohnený Harry.

„Strážim šéfa,“ Rodrigéz mykol plecom nad Harryho otázkou a usmial sa na Draca. „Bol som sem pridelený.“

Malfoy si odpil z čaju a nič nekomentoval. Teraz sa chcel len baviť.

Keby si to, Potter, neprehnal tým dnešným obviňovaní nemusel si nič podobné zažiť. Malfoyovia vždy vyhrávajú svoje malé vojny! Zvykaj si.

„Šéfa?“ Harry po prvýkrát pozrel na Draca. Oči mu hneď padli na jeho holú hruď. Zvrtol radšej pohľad na stôl a na malý tanierik s množstvom sušienok.

„Tak na Draca. Čo tu po mne vrieskaš?! Nie si môj nadriadený.“

„Ja som tu bol prvý!“

„Nevedel som, že hráme súťaž o dobytie Malfoy Manor.“ Rodrigéz zúfalo pozrel na Draca, aby sa ho zastal, no nebola mu opätovaná žiadna reakcia.

Draco si namiesto toho znovu odpil a schoval úsmev za tmavomodrú šálku.

Nepobite sa tu o mňa, chlapci.

„Filips bol naštvaný. Vraj ťa nemohol celú hodinu nikde nájsť. Tak ma sem poslali. Čo si robil celú dobu?!“

Harry už nevedel, aké argumenty má použiť.

„Pracoval. Čo asi?!“ Snažil sa ignorovať Dracov sarkastický smiech. „Kontroloval som niečo.“ Harry stíchol úplne, keď počul, ako sa Draco dusí počas pitia čaju.

Obidvaja mladíci sa otočili na blondína. Obidvaja čakali, aby práve on vyniesol konečný rozsudok, kto tu ostane a kto ide preč z kuchyne – kto bude vyhnaný z Dracovho raja.

„Nechaj nás, Rodrigéz. Ja sa s pánom Potterom porozprávam, prečo si neplní povinnosti, tak ako má,“ Draco si sadol za stôl spokojný so svojím plánom, „bude náležite potrestaný. To ti sľubujem.“

Harry zacítil zimomriavky. Počkal pokým sa dvere nezabuchnú a Rodrigéz ich tak nebude môcť počuť.

„To čo malo znamenať?!“ Harrymu pretiekol pohár trpezlivosti.

Mal obrovskú zlosť. Na Draca, na Luciusa, na Rodrigéza.

„Čo presne myslíš?“ Draco sa opäť postavil a konečne si mohol dokončiť svoj povzbudzujúci nápoj . Otočil sa ku kuchynskej linke a začal si pripravovať novú várku tentoraz čaj už aj s elixírom.

„Čo myslím?! To tvoje hrkútanie s ním?? To tvoje hihňanie a pýtanie sa kde bude spať...?!“ Harry sa nadychoval a hľadal správne slová, ale tie ako keby zmizli a ostalo len prázdno. „Malfoy? Počúvaš ma?!“

Draco si opäť vybral zo šuplíka elixír, ktorý si tam predtým položil.

„Počúvam. Je sexi, však? Ten tvoj kolega. Opálený, hnedooký...“

„Sexi?“ Harry mal chuť odhryznúť Rodrigézovi hlavu. „Je heterosexuál!“

„To nie je choroba. Vieš s koľkými takými som niečo mal?“

„To si nechaj pre seba!“ Harry mal pocit, že by sa dokázal pobiť snáď so všetkými, ktorí sa Draca čo len dotkli. „Okrem toho nie je to tvoj typ,“ stále oponoval.

„A ty vieš, aký mám vkus? Na pobavenie postačí.“

„Fajn, tak si to uži!“ Harry sa rýchlosťou svetla postavil zo stoličky a mieril k dverám. Draco rýchlejšie zareagoval, schytil prútik, ktorý mal pri ruke a zamkol tak obidvoch v kuchyni.

„Počkaj chvíľu,“ Draco zamával prútikom v ruke. „Či sa už ponáhľaš za mojím otcom?“ otočil sa Harrymu chrbtom. „Mimochodom dvere som zavrel starým, rodinným kúzlom a otvoria sa až keď ja budem chcieť.“ Draco sa spokojný otočil k nahnevanému Harrymu, ktorý sa opäť posadil ku stolu a začal pojedať sušienky, ktoré tam dávnejšie Cum naaranžoval.

Draco si dal do čaju štyri kvapky a zbytok elixíru zavrel a starostlivo odložil na horšie časy.

„Čo je to?“ Harryho svet sa na pár sekúnd prestal točiť okolo mladého Rodriga. Sledoval počas chrúmania sušienok Dracovu postavu a zaujato si obzeral čo stvára.

„Elixír... Na zvýšenie imunity.“ Draco sa usmial. Dobre vedel, že by Potter elixír spoznal len vtedy keby mu ukázal pred očami etiketu. „Dobre. Tak kde si teda bol, keď ťa hodinu nikto nevidel?“

„Dobre vieš.“ Harry zvesil hlavu medzi ramená. Málokedy takto zanedbal svoju prácu.

„Možno nie.“

„S tvojím otcom.“

„Dobre ťa pretiahol?“

„Prestaň.“

„Bolo to lepšie po malej pauze? Lepšie ako so mnou na stole v kancelárií?“

„Povedal som prestaň!“

„Prečo? Tebe to vadí?“

Draco prešiel k Harrymu na pol kroka. Jemne sa k nemu naklonil a hlasno sa nadýchol.

„Ešte si po ňom cítiť,“ otočil sa späť, „robíš tu žiarlivé scény, a pritom si ešte pred pár hodinami u mňa v kancelárií vykrikoval, ako si strašne zamilovaný.“

„Nežiarlil som!“

„Priznaj si to!! Nezniesol by si predstavu, že si to rozdávam s tým chalanom na kuchynskej linke zatiaľ čo ty stojíš za dverami. Jeho by som chytal za zadok, šepkal mu tie oplzlé slová, ktoré ešte pred pár dňami tebe. Pamätáš? Nebolo to tak dávno, keď sme to spolu robili. Zvíjal si sa podo mnou v kŕčoch a prosil ma nech nikdy neprestanem!“

„Proste to nešlo! Nemohli sme v tom pokračovať!“

„Prečo?“ vykríkol Draco hlasno a bol si istý, že to bolo počuť až do jeho spálne. „Môj otec! Samozrejme.“ Otočil sa ku skrinkám a nevšimol si, že sa Harry nahol pre šálku a usrkol si z čaju.

Zobudil ho zo snenia až zvuk prázdneho hrnčeka položeného na malý tanierik. Draco sa zvedavo otočil.

„Ty si to vypil??“

„Bol som smädný.“ Harry si všimol Dracovho zvláštneho výrazu a ukázal veľavýznamne rukou na misku so sušienkami. „Sušienky.“

„Vypil si to celé?“ Draco sa pozrel na dno hrnčeka. „Môže sa len polovica a druhá až za pol hodinu.“

„Bol to len čaj,“ Harry pocítil nepríjemný pocit mravčenia v podbrušku, „urobím ti nový ak budeš chcieť. Aj tak chutil hnusne.“

Bodaj by nie, Potter, keď si naraz vypil dávku rôznych afrodiziák určenú tak pre piatich ľudí.