Harry vyšiel zo svojej hosťovskej izby už preoblečený a pripravený na hľadanie nebezpečného podpaľača. Behom dnešného rána sa stihol bleskurýchlo naraňajkovať a dokonca sa zastavil na menšiu výmenu nežností s Luciusom v jeho pracovni.

Prebehol cez halu s nepríjemným pocitom, že opäť niekam mešká a vyrútil sa cez ťažké vchodové dvere von. Vonku pred vchodom stál už len osamotený Draco. Bol opretý o múr a pomaly fajčil... akonáhle zaregistroval cudziu prítomnosť, zahasil cigaretu o múr domu a išiel Harrymu naproti.

„Ja som myslel, že neznášaš všetko muklovské.“ Harry si približujúceho Draca zvedavo obzeral.

„Tie nie sú od muklov... sú naše,“ Draco prútikom odstránil ohorok z cigarety, „otec to nemá rád. Fajčím len výnimočne,“ dodal na vysvetlenie a ukázal rukou smer, ktorým ho mal Harry nasledovať.

„Ty si sa prezliekol?“ komentoval Harry Dracov odev, ktorý sa podstatne líšil od obleku, ktorý nosil do práce, a v ktorom chodieval často aj po dome.

Draco si obzrel svoju bielu športovú košeľu, ako keby si až teraz všimol, že má na sebe niečo nezvyčajné. „Jazdecké oblečenie. Nosím ho vždy, keď idem vyvetrať Draka. Poď rýchlejšie, Potter, všetci už dávno išli.“

Harry sa prebral z mierneho tranzu počas, ktorého pozoroval Dracov zadok v bledých priliehavých nohaviciach.

„Draka? Tvoj kôň sa volá Drako?“ Harry nasledoval Malfoya k druhým stajniam. Stále nevedel oči odtrhnúť od pozorovania jeho postavy. „Ty si dostal meno po ňom alebo on po tebe?“

„On sa tak volal už predtým. Bol dovezený zo Saudskej Arábie,“ Draco rýchlo uháňal cez vysokú trávu okolo domu, „rodičia mi ho kúpili k piatym narodeninám. Vraj nám dvom bolo súdené, aby sa on stal mojím koňom a ja jeho pánom. Je to výlučne jazdecký kôň, a keď som bol mladší vyhral som na ňom aj množstvo súťaží.“

„Prečo si prestal?“ Harry vysoko dvíhal nohy, aby si od rannej rosy príliš nezamokril tenisky. Pozrel na Dracove jazdecké čižmy a v duchu si dal pripomienku, aby sa na budúce lepšie obliekol.

„Nemal som toľko času. Od pätnástky som jazdieval na iných kobylkách.“

Harry len prevrátil oči nad sexuálnou pripomienkou.

„Pred pár rokmi som dostal do rúk firmu a tá mi berie skoro všetok voľný čas. K Drakovi sa dostanem už len pár krát do roka,“ Draco sa náhle otočil na Harryho, a ten od preľaknutia ustúpil dva kroky dozadu, „ty dostaneš Karmelitu. Patrila matke. Otec povedal nech ju dám tebe. Divil som sa... na Karmelite po maminej smrti nikto nemohol jazdiť.“ Draco sa otočil a opäť pokračoval v chôdzi.

„Karmelita je skôr ženské meno.“ Harry musel pobehnúť, aby išiel zarovno s Dracom.

Draco sa na Harryho pozrel len bočným pohľadom. Nechcel si z neho už tak často uťahovať a radšej si zahryzol do jazyka.

„Veľmi všímavé, Potter. Je to kobyla. Pokiaľ máš dajaký problém s tým, že ju nechceš stačí povedať. Dám ti iného koňa.“

Harry odtrhol zrak od Dracových jazdeckých čižiem a bičíka, ktorý držal v ruke a znova sa snažil sústrediť na svoju prvú hodinu jazdectva. Prešli okolo nízkeho múra a akonáhle sa vynorili pred stajňami Harrymu sa naskytol pohľad na svoj dnešný prepravný prostriedok.

„Hnedý kôň je Karmelita,“ dodal Draco, pretože si všimol Harryho mierneho vydeseného pohľadu, „vedľa je Drako. Ešte stále si nespokojný, že si dostal Karmelitu?“

Harry mal pocit, že sa vráti naspäť do domu a pôjde radšej skontrolovať majetky na metle. Skutočne bol rád, že mu Lucius vybral práve Karmelitu. Vedľa kľudnej kobylky, ktorú držalo kúzlo akoby v malej neviditeľnej ohrade bol čierny o niečo vyšší kôň, ktorý sa ale Karmelite nepodobal ani náhodou. Zviera so sebou hádzalo na všetky strany. Fučalo a stavalo sa na zadné.

„Ty si na ňom jazdil od piatich rokov??“ Harry ustúpil pár krokov dozadu, keď Drako začal vyhadzovať zadné nohy do vzduchu. „Na tomto tu?“

„Je len nervózny, pretože ťa nepozná. Už je skrotený.“ Draco sa usmieval celú cestu ako ku koňom pristupoval. „Je trošku temperamentnejší, ale mal si ho vidieť pred pár rokmi.“

„Mne stačí vidieť ho teraz. Divím sa, že si prežil.“ Harry mal pocit, že čarodejníkov, ktorí majú zvláštnu úchylku na šialené a nebezpečné zvieratá je viac ako si myslel.

„Pár krát ma zhodil. Urobil mi niekoľko zlomenín a raz ma skoro udupal, ale musíš si k ním nájsť cestu.“

„Myslel som, že nemáš príliš rád zvieratá.“ Harry v sebe zažehnal neistoty a strach a tiež prikročil k ohrade.

„Nemám rád len hlúpe zvieratá... tak ako hlúpych ľudí.“ Draco pristúpil k obidvom koňom a pomaly k Drakovi natiahol ruku. Dlaň schovanú v malej koženej rukavici položil na hrivu a potľapkal ňou. „Nechceš sa prezliecť?“ Draco pozrel na Harryho jeansy.

„Prečo?“ Harry si obzrel svoje tenisky a obľúbené rifle.

„Tie jeansy... budú ťa tlačiť v oblastiach, ktoré som si za posledné týždne celkom obľúbil.“ Draco zrušil kúzlo, ktoré bolo dané okolo zvierat a prešiel k Drakovi. „Nechcem, aby sa im dačo stalo.“

„Ja a moje partie to dajako zvládneme,“ odsekol nevrlo Harry. Cítil sa nesvoj, keď počúval Dracove dvojzmysly. Stále si nechcel pripustiť, čo sa túto noc stalo a podobné pripomienky ho dostávali do úzkych.

„Nechceš pomôcť?“

„Vyskočiť na koňa určite dokážem aj sám.“

„Myslím či nechceš pomôcť... no či nemáš náhodou po dnešnej noci menšie problémy.“ Draco si mlsne oblizol pery. „Budeš celý deň v sedle... nie je to jednoduché zvyknúť si na ten pocit. Zvlášť prvé hodiny ťa bude všetko bolieť.“

„Ako pomôcť?“

Draco Harrymu hodil malú fľaštičku priezračného elixíru. „Vypi to. Regeneruje to celé telo.“

Harry s nedôverou hľadel na fľaštičku. „Elixíry, ktoré si mi zatiaľ dal mi neurobili príliš dobre. Ako mám vedieť, že ma nechceš otráviť?“

„Pokoj, Potter. Naozaj je to liečivý elixír. Ak chceš... nemusíš ho vypiť a sám ti môžem namazať tie časti tela, ktoré potrebujú...,“ Draco sa naklonil a pozrel sa na Harryho zadok, „zregenerovať.“

Harry si odzátkoval elixír a razom vypil. Po pár sekundách zacítil príjemné teplo, ktoré ako keby jeho telo obalilo a zahrialo.

„Poslušný chlapec. Takže teraz prídu upozornenia,“ Draco pohladil žrebca po lesklej hrive a kôň sa mu poďakoval hlasným erdžaním, „dávaj si pozor na močiare. Dokážu človeka vtiahnuť a len tak sa odtiaľ nedostaneš. Tiež tu máme veľa jedovatých hadov a iných potvor čo majú tak silný jed, že cruciatus ti bude pripadať ako ľahké pohladenie.“ Draco elegantne a ladne vyskočil na koňa a chytil opraty. „Pred mnohými rokmi, keď bol malý ešte môj starý otec, zazrel tu tancovať víly. Keby si ich náhodou videl, nepribližuj sa k nim. Nie všetky sú priateľské a sú zamerané hlavne na mužov. Vodia ich do svojich lesov, aby tam zablúdili a už by si sa nemusel nikdy vrátiť.“

„Všetko? Žiadni vlkolaci? Oživlé mŕtvoly alebo niečo podobné?“ Harry sledoval, ako sa Drako okamžite upokojil, keď zacítil prítomnosť svojho pána a čakal bez pohnutia na mieste.

Draco jemne mykol opratou a kôň sa ladne otočil okolo Karmelity. Harry sledoval žrebca a stále viac si všímal, prečo je ním Draco taký nadšený.

Kôň sa pohyboval voľne a ľahko, ako keby bol na pružinách a vznášal sa. Dlhá hodvábna hriva a chvost sa niesli vysoko a prispievali k okúzľujúcemu vzhľadu zvieraťa.

„Myslíš, že keď si zažil Voldemorta, že sa ti nič horšie nemôže stať?“

„Bude predsa so mnou budúci pán Malfoy Manor.“

„Neprovokuj, Potter. Dnes buď na mňa obzvlášť milý inak použijem tvoj sľub už hneď teraz.“

„Sľub? Čo si to vymýšľaš?“ Harry prikročil ku Karmelite. Kobyla sa uklonila a čakala pokým na ňu nový jazdec nasadne. „Žiaden sľub som ti nedal!“

„Spomínaš si na dnešný nočný incident?“ Drako druhýkrát obehol Karmelitu a šťastne hádzal hrivou na všetky strany.

„Veľmi matne,“ zabručal Harry a snažil sa pozerať na koruny stromov.

„Vyslovil som v duchu sľub a ty si ho odsúhlasil.“

„To neplatilo! Bol som... mimo!“

„To si teda bol,“ Draco sa lišiacky usmial, „nevedel som, že si až také číslo, Potter.“

„Prestaň! Čo to bolo za sľub?“

„Nič dôležité. Taká drobnosť.“ Draco zašepkal Drakovi čosi do ucha a ten začal pomaly klusať preč od sídla.

„Drobnosť? Aká?!“ Harry strácal trpezlivosť. Na žiaden sľub si nespomínal.

„Iba mi dlžíš dnes sex,“ zakričal vzďaľujúci sa blondín, „dnes aj zajtra aj pozajtra a tak ďalej.“

„Čo ti dlžím?“ Harry potľapkal Karmelitu a vysadol si na ňu. Zviera sa pomaly zodvihlo a čakalo na príkazy svojho pána. „Na to zabudni, Malfoy! Už nikdy. Dnes to bolo naposledy!“

„Sľub je sľub, Potter. Nevykrútiš sa z toho.“

„Neplatilo to! My dvaja sme skončili!!“ Harry si premiestnil prútik do koženého otvoru na sedle a len veľkým sebaovládaním nepoužil na Draca kliatbu. „Kalisto. Hijó!“

Harry čakal a čakal. Kobyla sa ani nepohla a ďalej spokojne hľadela, ako sa im obidvaja Drac/kovia vzďaľujú.

„No tak. Poď už!“ Harry potľapkal kobylu po zadku, aby sa rozutekala. „Kasio! Karmen!“

„Karmelita!“ Harry so šťastným pocitom víťazstva chytil pevnejšie opraty a čakal, že sa s ním Karmelita okamžite rozbehne a začne zbesilo uháňať.

Kobyla zodvihla hlavu a krokov sa vydala za Dracom.

„Mohla by si pridať.“ Harry sa naklonil a pozrel sa na zviera. Karmelita svoju rýchlosť nezmenila a stále išla iba z nohy na nohu.

„Hijó!! Za nimi! Bež! Ako sa na tom ide rýchlejšie?“ Harry zakričal na tmavú škvrnu, ktorá sa priblížila akonáhle započula hlas. „Povedz jej nech trochu pridá!“ zakričal na Draca.

„Povedz jej to ty!“

Harry počul Dracove slová tak jasno ako keby stál pri ňom, a pritom bol od neho pekných pár metrov vzdialený. Tiež si priložil prútik na krk, aby ho Draco počul aj bez zbytočného zvyšovania hlasu.

„Ako? Nepočúva ma!“

Je vidieť, že je to vaše zviera. Ďalší svojhlavý Malfoy.

„Musíš jej zašepkať do ucha imši. Je to arabská kobyla. Na tvoje hijó nikam nepôjde. Keď chceš, aby sa rozbehla povedz jej imši, a potom keď budeš chcieť zastaviť povieš kif.“

Harry skepticky pozrel na zviera a zašepkal do ucha imši na čo sa zviera rozbehlo priamo k Dracovi. Harry ledva udržal rovnováhu a chytil nemotorne opraty.

„Mohol si povedať skôr, že nerozumie anglicky,“ dodal zadýchaný Harry akonáhle sa Karmelita zastavila a obzerala si čierneho žrebca.

„To by som prišiel, ale o zábavu.“ Draco tlačil kútiky úst nižšie v snahe zachovať si vážnu tvár. „Občas ju pochvál. Behí karmelita, mizyena.“ Daco jemne hladil zviera po veľkej hrive a kobyla spokojne privierala oči ako keby naozaj rozumela čo jej chce pán dotykom povedať.

„Čo si jej povedal?!“

„Povedal som jej, že to urobila dobre a že je veľmi krásna. Nakoniec jej poďakuj. Šukran.“

Draco udal nový smer a rozbehol sa s k malému lesíku. Harry spolu s Karmelitou ho nasledovali.

Prešla hodina jazdy, keď si Harry konečne zvykol aspoň na pár základných pokynov, ktoré dával Karmelite. Opäť si priložil prútik ku krku, aby nemusel tak kričať. „Ako ďaleko je prvá chata?“

„Asi za pol hodinu ju uvidíme.“

Harry po Dracovej rade zašepkal Karmelite do ucha ďalšie arabské slovíčko, aby tak znovu dobehli čierneho žrebca so svojím jazdcom.

„Páči sa ti však?“ Harry pohladil Karmelitu po hladkej srsti počas pomalého klusu. „Aj mne. Len je to strašný zmätok. Ale to ty asi vieš. Svojhlavý zmätok.“

„Už ti to ide celkom dobre, Potter.“ Pochválil Draco Harryho akonáhle sa s Karmelitou pri nich zastavili.

„Asi sme si našli spoločnú reč.“ Harry podozrievavo sledoval Dracovho koňa.

Počas jazdy musel Draca stále kontroloval a mal po ruke prútik keby mal dajakú nehodu. Vedel, že je dobrý jazdec... dokonca podľa Luciusa najlepší, ale stále mal strach, že sa niečo stane. Okrem toho Drako išiel príliš rýchlo. Skákal a bežal ako o život... Harry tŕpol pri každom nebezpečnejšom pohybe.

„Drako s Karmelitou spolu nič nemali?“

„Prečo?“

„Páči sa jej.“

„To si ako uhádol prosím ťa? Raz sme to s nimi aj skúšali, ale nechcel ju.“

„Možno je Drako gay.“

„Nie je gay,“ Draco zasyčal Harryho smerom, „len nemusí chcieť každú kobylu! Pripúšťame ho už len k cudzím kobylám. Naposledy sem prišla ministrova manželka a sme dohodnutý s ich rodinou.“

„Tiež na Draka funguje len arabčina či on vie erdžať aj vo viacerých jazykoch?“

„Potter, ty si občas strašný ignorant.“ Draco sa začal smiať nad Harryho prostoduchosťou a opäť naznačil Drakovi, aby sa pohol. Harry urobil to isté s Karmelitou a prvýkrát tak išli vedľa seba.

„Draco je arabský plnokrvník... tak ako Karmelita. Je to vôbec najčistejšie a najstaršie plemeno zo všetkých. Arabi ho volajú koheilan, čiže čistá krv skrz na skrz.“

„Zase tá vaša krv.“

„V chove je dôležitá,“ pokračoval Draco ako keby sa ho Harryho pripomienka ani nedotkla, „zostal neovplyvnený prímesou cudzej krvi a zachoval si svoje vynikajúce charakteristické vlastnosti.“

„Hej, Voldemortova politika.“

„Aspoň mal v niečom pravdu. Miešanie nie je vždy tá najlepšia cesta.“

„Ja som myslel, že by si mohol byť už normálny.“

„Genetika ťa nepustí. Ak spáriš šľachtené jazdecké plemeno s obyčajným ťažným koňom... myslíš, že čo vznikne?“

„Takže to vlastne bolo správne, nie? Zabíjať muklov a „vyčistiť“ tak náš svet. Ja tiež nie som čistokrvný.“

„Ja o tom viem. Dnes je to len málo čarodejníkov... čo nie sú pošpinení.“ Draco akonáhle povedal posledné slovo zahryzol si do jazyka. Slová vyšli z jeho úst rýchlejšie ako nad nimi stihol vôbec porozmýšľať.

„Prepáč, že si sa včera odo mňa tak zašpinil.“ Harry zastavil koňa a zliezol z Karmelity. Vybral sa k najbližšej čistinke. V hrudi cítil, ako mu silno tlčie srdce. Hnev v ňom doslova kypel. Nevedel kam ide a bolo mu to jedno... chcel sa len čím skôr dostať preč od Draca.

„Potter, ja som to tak nemyslel! Veď nevieš ani kam ideš!“ Draco priklusal k Harrymu. „Teba neberiem ako polovičného. Je mi jedno, že nemáš rodokmeň plný významných čarodejníckych mien. “

„Aká to česť.“ Harry sa snažil pridať do kroku, ale stále za sebou počul fučanie čierneho žrebca. „Možno keby som mal, choval by si sa ku mne aspoň podobne ako k Blaisovi.“

„Karmelita, hajjá!“ zakričal Draco na kobylu a tá okamžite pribehla k Harrymu. „Čo to trepeš? Nechovám sa k tebe zle.“ Draco zliezol z koňa a pribehol k Harrymu.

„Večne sa so mnou len hráš. Preto keby som bol čistokrvný ako Blaise možno by som ti neslúžil len na pobavenie.“

„Čo máš stále s tým Blaisom??“ Draco krútil hlavou. Harryho správanie mu pripomínalo tie škriepky, ktoré viedol so ženami. Často aj hodinové hádky, počas ktorých povedal niečo nejasne alebo nepresne a už sa toho niektorá chytila a celé hodiny riešila. „Neslúžiš na pobavenie!“

„Ten sex... včera aj predtým.“ Harry zrýchlil a naťahoval nohy, aby sa dostal čo naďalej od Draca. „Stále to isté! Len sa hráš! Už v živote sa ťa ani nedotknem! Počuješ?! Nikdy! Hnusíš sa mi! Si odporný, nechutný, nafúkaný idiot!“ Harry ťažko dýchal. Nahrnulo sa v ňom toľko vecí, ktoré by rád Dracovi od srdca povedal. „Nie som žiadna tvoja štetka, Malfoy, za ktorou prídeš kedy chceš a ktorá ti okamžite dá!“

„To som zase mal s čím začať!“ Draco sa otočil na koňa, ktorý ho verne strážil a na matkinu Karmelitu.

„Nikdy som nepovedal, že niečím takým si. Čo sa týka Blaisa... je to špina a hajzel. Už som s ním skončil,“ otočil sa späť na kráčajúceho nazlosteného Pottera. „Aj on bol čistokrvný. Tu sa ukazuje, že nie vždy politika čistej krvi je tá správna. Mohla by byť... to je môj názor. Čarodejnícky svet, v ktorom by boli len čistokrvný by bol lepší. Naše schopnosti by boli lepšie zachované, no taký svet nie je možný. Tiež netvrdím, že úplne každý čo má čistú krv je lepší ako miešanec.“

Harry sa zastavil a premeriaval si z diaľky druhého čarodejníka. „Voldemort bol tiež iba polovičný.“

„Viem.“ Draco okamžite odpovedal „Bola to hlúposť čo som povedal. Myslel som to inak ako si to pochopil. Aj tých miešancov aj ten sex.“

Harry sa mu však otočil chrbtom a pokračoval ďalej v chôdzi. Draco sa snažil upokojiť zvyšujúci sa hnev, ktorý v ňom narastal.

„Fajn!“ hlasno zakričal a vtáky, ktoré sedeli na najbližších konároch odleteli na druhý strom. „Myslel som to tak ako som to povedal! Potter, netrucuj a poď sem. Pôjdeme na koňoch!“

„Ešte by som ti ho zašpinil.“ Harry sa ani neotočil na blondína a rýchlo kráčal ďalej.

„Veď ani nevieš kam ideš!! Idiot.“

Skôr než Draco ešte niečo zakričal počul bolestný výkrik a hneď za ním zvuk, ako dopadlo Harryho telo bezvládne na zem.