Draco sa pokúšal roztrasenými prstami chytiť kľučku a čo najrýchlejšie otvoriť dvere chatky. Snažil sa zvládnuť dve neľahké úlohy. Pridržiavať Harryho bezvládne telo a potlačiť strach, ktorý lomcoval celým jeho telom.

Nakoniec sa mu zázračne podarilo dostať sa dnu a okamžite položil Harryho na niečo čo sa dalo prirovnať k malému gauču. Zničená stará sedačka ledva držala pohromade, ale stále dokázala uniesť Harryho váhu.

Utrel si spotené čelo a porozhliadol sa okolo seba. Konečne si spomenul na fakt, že je aj čarodejník. Vybral si prútik a vydal sa hľadať protijed.

.
.
.

„Harry?“ Draco jemne pohladil Potterove líce. Protijed, ktorý pred pár minútami Harrymu nalial do pootvorených pier mal začať už pôsobiť.

„No tak, Harry,“ oblial ho pot pri predstave, že muž čo pred ním leží by sa už nikdy nemusel prebrať. Vedel, že niektoré hady majú jed prudko jedovatý, ale pri všetkých čarodejníckych duchoch veril, že to nebude Harryho prípad.

„Harry, prosím,“ jeho teplá dlaň hladila mŕtvolne studené líce, „prosím.“ Mysľou mu behalo milión vecí, ktoré by mohli nastať pokiaľ protijed nedal dostatočne skoro.

Ochrnutie, strata pamäti, strata zraku v najhoršom prípade... smrť.

Dal protijed dostatočne skoro? Dal ho dostatočne skoro na to, aby sa Harrymu nič nestalo?

Srdce mu až bolestne tĺklo o hrudný kôš stále v rýchlejšom tempe.

Mal sa predsa už dávno zobudiť. Ponáhľal sa ako len vládal. Elixír našiel dosť skoro... mal sa...

Nie.

Nie... mal!

Musí sa prebrať!!

Draco vstal z malého gauča, kde pred pár minútami položil Harryho bezvládne telo a prešiel cez maličkú miestnosť sem a tam. Spotenými dlaňami si chytil zátylok a cítil, ako ho začínajú štípať oči. Zažmurkal a vydal nešťastný vzdych.

Vedel pracovať s elixírmi. Až príliš dobre vedel, ako rýchlo protijed účinkuje. Účinok sa mal dostaviť za desať sekúnd... najviac po minúte. Ako počítal tak počítal vedel, že prešlo určite viac ako päť minút.

To bolo príliš veľa aj na nesmrteľného Pottera.

Draco sa nadýchol a snažil sa rozmýšľať racionálne.

Čo bude robiť?

Opäť prešiel k Harrymu a sadol si vedľa neho. Jeho bledá pokožka kontrastovala s čiernymi rozstrapatenými vlasmi. Stisol Harryho chladné prsty medzi svojimi a priložil si ich k perám.

„Nechcel som,“ chvel sa mu hlas a nedokázal zadržiavať plač. Harryho hruď sa nedvíhala, viečka boli zavreté a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa muž mohol ešte niekedy prebrať.

„Nechcel som... nikdy by som nechcel... aby sa niečo také stalo,“ Draco nevládal rozprávať.

Toto skutočne nechcel. Nikdy nechcel Harryho smrť.

Keby nebol Harryho vyprovokoval svojimi sprostými rečami, bol by živý a zdravý. Keby nebol Blaise podpálil stajne... Keby si nikdy nezačal s Blaisom...

„Nemôžeš byť mŕtvy,“ Draco pobozkal opäť Harryho ruku, ktorá bola už slaná od jeho sĺz. „Čo poviem otcovi? Čo povie všetkým?“ potichu zavzlykal.

„Typické. Ja ti tu ležím mŕtvy a jediné čo ťa trápi je zase tvoj vlastný zadok.“

Draco zodvihol uplakané oči a zistil, že mŕtvola, ktorú oplakával sa teší dobrému zdraviu.

„Ty žiješ?!“ Okamžite pustil Harryho ruku a vstal zo sedačky.

„Ako to?!“ Draco prekvapene žmurkal a sledoval, ako sa vracia farba do Harryho líc. „Ako to dočerta robíš?! Už chápem, prečo ťa Voldemort tak neznášal!“

Harry sa aj napriek veľkej malátnosti musel rozosmiať. „Počkaj... takže som aj tebe zmaril plán, že som sa nakoniec prebral?“

„Nemôžeš si umrieť a zase ožiť? To nie je vtipné! Nie je vtipné hrať sa na mŕtveho a počúvať cudzie monológy!“

„Pokoj, Malfoy, nehral som sa... prebral som sa pred chvíľou,“ Harry si pretrel viečka.

Mal pocit akoby sa zrútil z metly počas metlobalového zápasu. Všetko ho neznesiteľne bolelo, ale zároveň aj cítil, ako sa elixír dostáva krvným obehom do celého tela a dáva mu nezvyčajnú energiu.

„Čo si počul?“ Draco si bol istý, že celý očervenel.

Plakal som pred ním... ach, aká potupa. Bozkával mu ruku... ďalší bod dole pre moju hrdosť. Bol si v strese a nevedel si čo urobíš s jeho mŕtvolou. Áno, tak je to... v strese ľudia narozprávajú toľko hlúpostí...

„Iba tie tvoje obavy o otca,“ Harry sa odvrátil od Draca a snažil sa schovať úsmev, ktorý sa mu rozťahoval po tvári. Stále poriadne nevedel, ako ho Draco berie a bol si istý, že sa to do svojej ďalšej najbližšej smrti aj tak nedozvie, ale videl v akom bol zúboženom stave.

„Sadni si,“ Harry pobúchal po starom matraci a do vzduchu sa vzniesli obláčiky prachu. Keď videl, ako na neho Draco nahnevane a vzdorovito hľadí pobúchal intenzívnejšie a urobil pre druhého muža viac miesta.

„Draco, nemusíš sa tak pozerať. Neudvihnem ani svoj vlastný prútik,“ zaklamal. Elixír účinkoval skutočne blahodarne.

Draco sa pomaly a obozretne posadil vedľa Harryho. „Ehm,“ porozhliadol sa po chatke a snažil sa konečne upokojiť, „keď trošku naberieš síl vrátime sa do sídla. Mimochodom,“ otočil sa na podozrivo veselého Pottera, „bol by som veľmi rád, keby si sa nezmienil o tomto... incidente otcovi.“

„Jasné,“ Harry s úsmevom odpovedal a nesmierne ho tešila Dracova nervozita.

„No... som rád, že aspoň niekto z nás ma dobrú náladu.“

„Nechceš ísť bližšie?“ Harry sa usmial a jemne si oblizol pery.

„Päťminútová smrť ti vždy zvýši sexuálny apetít alebo to je teraz výnimočná situácia?“ Draco sa oddialil, keď si ho chcel Harry pritiahnuť.

„Pokiaľ viem dlhujem ti sex. Keď sme sem išli sám si mi to povedal,“ dotknuto sa ohradil auror. Jeho libido skutočne narástlo. Harry si iba poriadne nebol istý či naozaj z elixíru alebo len zo samotného pohľadu na Draca.

„Nechcem od teba sex,“ Draco si položil ruky unavene na stehna... cítil, aké ich má vysilené a celé telo unavené. Veľmi sa bál. Ešte teraz sa triasol. Ale zároveň bol veľmi šťastný, že sa Harrymu nič nestalo. „Neviem ako ty, ale ja na to momentálne určite nemám náladu.“

„Zrušíš to?“ Harry nemohol skryť v hlase sklamanie. Sám nevedel čo to do neho vošlo.

„Nie je čo rušiť... iba som si to pomyslel.. nemáme dohodu.“ Draco sa nervózne obzrel na Harryho. Farba sa mu už vracala do líc a mal aj oveľa živšie oči. Protijed zabral tak ako mal.

„Tak si len ľahni. Rozprával som hlúposti o tom sexe,“ Harry nohou štuchol Draca a naznačil mu, aby išiel k nemu, „nikomu nepoviem, že sme spolu ležali v posteli. Sľubujem.“

Draco sa unavene zvalil vedľa Harryho a v skutku musel v duchu poznamenať, že po tom všetkom sú spolu až teraz prvýkrát v posteli.

„Som rád, že si to prežil, Potter,“ Draco sledoval Harryho tvár z veľmi malej vzdialenosti. Mohol mu spočítať pehy na nose a dokonale pozorovať každý milimeter jeho pokožky. „Neviem čo by som robil s mŕtvolou a močiare sú odtiaľto ďaleko.“

Harry zodvihol kútik úst v náznak úsmevu, ale nezasmial sa. „Mal som ťa počúvnuť a nezliezať z toho koňa. Stratili sme celý deň.“

„Aj tak by sme nič nenašli,“ Draco si ľahol na chrbát a pozoroval hmyzom zničené drevené trámy. Vedel, že by ho Harry predbehol v odpovedi tak pokračoval sám. „Večer som obvinil Blaisa, pretože je to jediná osoba, ktorá by naozaj chcela pomstu... mne a mojej rodine.“

Draco sa nadýchol a pokračoval ďalej: „Vieš, že sme spolu mali vzťah,“ Draco sa neobzrel na Harryho, ale zachytil jeho pokývnutie hlavou, „no a ja som to chcel s ním ukončiť. Prestal ma zaujímať, ale on by to nepochopil keby som mu povedal, že je koniec. Poznám ho... chvíľu by sme sa nestretávali, ale potom by sa sám začal ukazovať na miestach, kde chodím aj ja tak som ho chcel vyplatiť a požiadať nech odíde. Lenže som nerátal s tým, že to Blaise zoberie až tak osobne...“

„Odišiel?“

„Odišiel... ale ako suvenír na mňa si zobral so sebou aj šesťdesiat miliónov galeónov z rodinného účtu.“

„To je všetko skoro celý váš majetok!“ Harry si spomenul na Luciusa a na to, aký bude pekelne nahnevaný, keď sa to dozvie. „Hajzel jeden.“

„Dal som ho hľadať. On... Nebol zlý. Mal som ho vždy veľmi rád... aj moji rodičia ho milovali. Vždy hovorili, že je slušne vychovaný a z dobrej rodiny... nech sa ho držím.“

Harry potlačil vlnu žiarlivosti a snažil sa myslieť na niečo iné, ako na to čo počúval. „Podrazil ťa a nielen teba. Celú vašu rodinu.“

„Hej, podrazil,“ Draco zamyslene sledoval pavučinu na strope, ktorá sa hýbala v prievane, „ja mu to vrátim.“

„Zabil... by... si ho?“ Harrymu prišlo na okamih zle zo samého seba. Nechcel, aby sa už Draco s Blaisom stretli. Nikdy viac.

„To asi nie. Keď som to zistil napadlo ma to, ale máme priveľa spomienok na to... všetko.“

„Hm,“ Harry sa snažil zahnať ten nepríjemný pocit. Zhltol slová, ktoré by povedali čo si on myslí o Blaisovi a o ich spoločných spomienkach.

„Bol to prvý chalan, s ktorým som spal. Všetko si dopodrobna pamätám,“ Draco zamyslene privrel oči.

„Hej, také veci sa vryjú do pamäti,“ Harry sa posadil a pozeral zvrchu na blondína, „tiež si pamätám na milovanie s tvojím otcom.“

Draco otvoril oči a zhnusene skrčil nos. „Tak si to nechaj pre seba,“ pomaly precedil pomedzi zuby.

„Prečo?! Ty mi tu tiež hovoríš o tvojich nezabudnuteľných spomienkach s Blaisom.“

Draco sa musel usmiať. „To je iné. Môj vzťah s Blaisom nebol taký... chorý ako je ten váš!“

„Choré? Vieš čo je choré? Keď niekto spáva každý druhý deň s inou ženskou pričom jeho priateľka sedí doma!“

„Ty si moc veľké výčitky tiež nemal, keď sme si to spolu rozdávali, ty pokrytec!“ Draco sa už nahnevane posadil. Jeho radosť z Harryho uzdravenia mizla. Momentálne mal chuť poslať Pottera do rezervácie plnej jedovatých hadov. „Okrem toho kto chcel sex ešte pred minútou?!“

„To som povedal len tak! Myslel som si, že máme sľub.“ Harry sa nervózne obzeral okolo seba.

„Blbosť. Kedy si už konečne priznáš, že si sa chcel so mnou už od začiatku vyspať?“

„Blázniš? S tebou??“

Harry nestačil zareagovať a bol priklincovaný opäť na tvrdý matrac.

Draco vyhľadal Harryho ústa a snažil sa pretlačiť svoj jazyk k tomu druhému. Potter vydal tichý, tlmený ston, keď si na neho Draco ľahol celou váhou.

„Prepáč. Nechcel som. Nechal som sa uniesť,“ koktal blondín pričom sa chcel od druhého muža rýchlo vzdialiť.

„Nie,“ Harry priložil dlane na Dracov chrbát, „neprestávaj,“ povzbudivo sa usmial.

Chytil Dracovu ruku a sám si ju preniesol na rozkrok. Malfoy bojazlivo pozrel na druhého muža... nakoniec sa rozhodol, že pokračuje ďalej.

Letmo sa dotkol Harryho pier a začal ich jemne hrýzť.

Tak jemne a nežne sa hral s cudzími perami až mal pocit, že sa vrátil do čias kedy bozk bol to jediné kam sa počas stretnutia dostal.

Oblizoval a obtieral sa perami o druhé. Občas zahryzol a následne opäť miesto pobozkal.

„Naozaj to chceš?“ šepkal pomedzi ich jemné hranie.

Harry neodpovedal. Namiesto toho si pomaly rozopol rozporok na nohaviciach a vsunul na svetlé líce ľahký bozk.

Draco zacítil príval nehy, keď sa na Harryho pozeral. Tak veľmi sa pred pár minútami bál, že už ho nikdy neuvidí.

Opätoval ľahký bozk. Raz na ústa, raz na krk. Užíval si každú drobnú sekundu.

.
.
.

„Malfoy?“

„Hm?“

„Máš ten najlepší zadok, aký som kedy videl,“ skonštatoval Harry po dvojhodinovom milovaní.

Starý matrac na nahom a spotenom tele nebola príliš príjemná vec. Škriabal a svrbelo ho celé telo, tak sa pokúsil viac natlačiť na Draca.

Bol to nezvyklý pocit ležať vedľa seba.

Nahí.

Rozprávať sa.
Sledovať sa.

Harry si bol istý, že aj Draco vníma tú zmenu. Už to nebolo len oprieť sa o stenu a dať desaťminútovú rýchlovku.

Už to bolo intímne.

Až príliš osobné oproti tomu čo prežívali doteraz.

„Aj ty celkom ujdeš, Potter,“ Draco uhladil Harrymu spotené vlasy.

Musel sa usmiať. Harry po orgazmoch vyzeral naozaj rozkošne. Oči mu nezvykle svietili a na tvári bol spokojný úsmev. Vlasy sa mu lepili o spotené čelo a spánky a líca mal stále červené ako po dlhom behu. Dokonca aj jeho jazva ako keby bola jasnejšia a výraznejšie vystupovala z pokožky.

„Myslím, že som ťa v určitých veciach podcenil,“ pohladil ho po už príjemne hrejúcom líci.

„Napríklad?“ Potter si položil hlavu na Dracovu hruď a privrel oči. Zdalo sa mu to alebo naozaj už pár hodín neriešil žiadne problémy? Zabudol na všetkých a všetko.

„Myslel som si, že čo sa týka sexu tak ma už nemôžeš prekvapiť.“

„A? Prekvapil?“

„Priam šokoval,“ Draco odtiahol ruku a zakryl si nahé telo tenkou prikrývkou. Harry si tiež chytil kúsok a aspoň čiastočne sa prikryl.

„Naozaj, Potter. Zničil si ma a ver tomu, že to sa nepodarí každému. Ja vydržím súložiť aj celú noc. Na takéto orgie moje krehké telo nie je zvyknuté.“ Draco unavene privrel oči a stále cítil, ako telo slastne vibruje. „Dobre sa to hovorí. Tichá voda brehy myje.“

„Tiež nie si zlý,“ Harry sledoval skromné vybavenie chatky a sem tam zazrel na unaveného blondína, „čakal som, že keď si sa druhýkrát spravil bude koniec.“

„Nehovoríš so začiatočníkom, Potter. Ja keď, chcem tak...“

„Tak poď,“ Harry rukou prešiel na Dracove podbruško.

„Pri Merlinovi, daj mu pokoj,“ Draco sa zamrvil na posteli a snažil sa odstrčiť Harryho dlaň, „Potter, budem sa na teba sťažovať, že si až moc podliezavý,“ musel sa usmiať, keď započul Harryho smiech. Mal dobrú náladu. Skvelú náladu.

Položil sa naspäť na tvrdý matrac a zahľadel na zariadenie chatky. Cítil na sebe Harryho uprený pohľad. Vedel, že musí prerušiť nepríjemné ticho.

„Chodievali sme sem iba občas. Väčšinou sem došiel iba správca alebo otec, keď chcel byť sám. Buď do tejto chaty alebo do inej na pozemkoch.“ Draco preletel pohľadom maličkú miestnosť.

Až teraz si mohol všetko lepšie popozerať. Najprv riešil Harryho pohryznutie a následnú smrť a potom mal plné ruky práce s niečím ďalším... ďaleko príjemnejším. Na pozorovanie zaprášených stoličiek a matraca akosi nevyšiel čas.

Na malom stolíku stála prázdna, stará fľaša od alkoholu a špinavá miska. Vedľa boli nie príliš stabilne vyzerajúce stoličky, ktoré už rozožrali termity. Steny vykladané drevom sa tiež pomaly rozpadali.

„Nechceš zase jazdievať? Možno by ti to pomohlo? Obidvom by to pomohlo.“

„Pomohlo v čom?“ Draco prevrátil oči. Tušil, kam sa bude debata uberať.

„Vidím, že tvoj vzťah s otcom nie je najlepší...“

Úžasné, Potter. To že spávaš s mojím otcom z teba nerobí ešte moju macochu, ktorá mi teraz bude kázať čo mám robiť a ako sa správať.

„To nie je žiadny vzťah otca so synom. Zvlášť nie s takým otcom akého mám ja.“

„Lucius nie je zlý.“

„To si zistil vtedy, keď ťa prášil?“

„Nerob z neho netvora.“ Harry sa snažil nevšímať si Dracovu sexuálnu poznámku.

„Nepoznáš ho!“ to už sa Draco nezdržal a zakričal z plných pľúc.

„Poznám ho dostatočne na to...“

„Zabil moju matku!“ Draco počul, ako zrýchlene dýcha. „Tak mi nehovor, že je to dobrý človek,“ nevedel nabrať pravidelný rytmus výdychov a nádychov.

Snažil sa upokojiť. Poznal tento svoj stav. Vedel, ako na to, ale nikdy sa mu to nestalo ešte pri niekom inom. Vždy sa vedel v spoločnosti ovládať.

„Tvoja matka zomrela na rakovinu.“ Harry znervóznel. Draco nevyzeral vôbec dobre. Triasol sa po celom tele a hlas, ako keby ani nepatril jemu, ale niekomu úplne inému.

„Zomrela na... zomrela,“ Draco cítil, aký začína byť rozrušený viac a viac, „utrápila sa. Stále ju trápil. Pýtal sa... Kde bola. S kým bola. Všetko jej vyhadzoval na oči. Ako sa češe. Ako večeria. Musela sa na všetko pýtať,“ rozprával ako keby sa nevedel zastaviť, „Čo si má obliekať, keď ide do záhrady. Čo si má obliecť, keď ide do mojej izby. Či má jesť v utorok mäso či nie. Či ma môže vidieť, keď prídem zo školy. Či si môže prečítať knižku, ktorú si vybrala.“

„Draco,“ Harry sa pokúsil dotknúť sa úzkeho pleca, no Draco sa príliš prudko otočil, a tak mohol zazrieť jeho pohľad. Oči mal zvláštne zahmlené ako keby Malfoy ani nevedel, kde sa nachádza.

„Draco, upokoj sa. Nič sa nedeje,“ Harry si spomenul na pár hodín liečiteľstva, ktoré prebrali počas aurorského výcviku, no aj tak si nebol istý čo robiť. „Všetko je v poriadku.“

Malfoy si priložil k perám zovretú päsť a snažil sa do nej pomaly dýchať. Po niekoľkých sekundách sa upokojil.

Vrátila sa mu do tváre zdravá farba a aj oči nadobudli oveľa triezvejší pohľad.

Harry si bol istý, že túto tému už len tak ľahko nevytiahne, ale s vysvetlením, že Narcissa Malfoyová zomrela na utrápenie... s tým sa jednoducho nemohol zmieriť a bol si istý, že sa to Draca alebo Luciusa bude musieť ešte opýtať.

Len nie najbližšiu dobu, pretože už takto sa jeho vzťah s Dracom opäť vrátil tam, kde bol pred pár mesiacmi.

Už dávno tušil, že táto rodina má v skrini jedného veľkého kostlivca, ktorého nechce ukázať ani Lucius ani Draco.

No nechcelo sa mu veriť, že Lucius sa k bývalej žene choval takto despoticky.

Vždy o nej hovoril veľmi pekne. Koniec koncov aj o Dracovi. Nikdy na syna nepovedal nič zlé. Vždy to bol iba Draco čo sa sťažoval.

Zároveň ale vedel, že Draco nie je žiadna hysterka a jeho uvažovanie a konanie bolo vždy chladné a premyslené. Takýto výstup by nespravil keby ho dačo vnútri veľmi netrápilo.

Draco zaryto mlčal počas obliekania a Harry si bol istý, že sa hanbí za nezvládnutie svojich emócií.

Harry si tiež mlčky obliekal jeansy a počas toho ako hľadal zbytky oblečenia niekde za matracom sa mu podarilo vytiahnuť okrem bledomodrého trička aj niečo iné. Prezeral si medzi prstami drobný a pomerne zničený zošit.

„Čo je to?“ Harry ukázal vo vzduchu zelený obal malého zošita. „Malfoy? Haló, venuj mi pozornosť. Toto bolo za sedačkou.“

Draco vstal z matraca a postojačky si zapínal košeľu, pričom sa na Pottera ani neotočil.

„Aspoň sa na to pozri,“ Harry zamával vo vzduchu s novoobjavenou vecou.

Draco sa otočil a spozoroval čo drží Harry v ruke. „To je predsa identifikačný čarodejnícky preukaz.“ Draco sa posadil na sedačku a zobral si od Harryho cudzie doklady.

„Ja mám len jednu kartu, ktorú mi vydalo ministerstvo.“

„Toto sú staršie doklady. Prestali sa vydávať pred pár rokmi a zaviedli už len karty ako máš ty,“ Draco hľadal v dokladoch meno vlastníka.

Listoval stránku za stránkou, ale nešlo mu to do hlavy. Vedel, že Blaise má predsa už tiež len identifikačnú kartu. Takže to Blaise nebol.

Draco sa zastavil na jednej strane a nechápavo pozeral na meno.

„John O'Reilly,“ prehovoril potichu.

Harry nakukol do dokladov a uvidel aj fotografiu mladého pehavého chalana, ktorý v súčasnosti musel mať podľa dátumu narodenia štyridsaťsedem rokov.

„Kto to je?“

„Netuším.“ Draco popravde odpovedal. Meno ani fotografia mu vôbec nič nehovorili. „Ale nájdeme ho na Princes Street 45.“