Draco vyčerpane žmúril na drevenú podlahu, ktorá mu ticho vŕzgala po nohami. Nemusel ani pozrieť na hodiny. Podľa vychádzajúceho slnka a hluku z kuchyne bolo jasné, že prišiel neskoro.

Pri jeho momentálnom - „šťastnom“ - období ho nezvozí len Eddie, ktorá napäto číha v posteli a od nervozity už ma všetky nechty ohryzené, ale určite stihne aj otca s Harrym, ktorí taktiež budú vedieť odkiaľ ide. Draco sa ani nesnažil prekryť ženský parfum. Vôňa, ktorú používala žena, s ktorou dnes strávil pár hodín, bola tak neuveriteľne sladká a gýčová, že by to bolo zbytočné. Draco si dlaňou skontroloval či ma riadne zapnutý rozparok a gombíky na košeli. Akonáhle zistil, že je všetko pomerne v takom stave v akom má byť, začal stúpať po schodisku.

Hlavou mu blyslo, že si tuším konečne spomenul na meno dievčaťa. Nikdy nemal pamäť na mená.

Shella alebo She... Sheena?

Zavrtel hlavou akoby chcel vymazať všetko čo sa stalo ešte pred pár hodinami. Venoval poslednú spomienku dievčaťu, na ktoré si už nikdy nespomenie a pomaly kráčal ku dverám. Rukou si uhladil vlasy a a snažil rýchlo domyslieť detaily klamstva, ktoré si starostlivo v hlave naplánoval pred pár hodinami.

Z jeho pokrčených šiat sa ešte stále šíril pach z cigariet.

Sám vedel odhadnúť, že ešte má v sebe aj nejaké to promile alkoholu a negarantoval by ani to, že na svojom tele nemá nejaký odtlačok pier alebo škrabanec. Preto by bolo zbytočné robiť ráno divadlo o tom, akú mal včera ťažkú poradu, ktorá sa pretiahla do ranných hodín a tak ďalej.

Polovičná pravda je väčšinou najlepšia - známy oslavoval narodeniny a všetci skončili v bare. Vysvetlený alkohol plus cigarety... a tak podobne.

Draco si zmätene pobúchal po vačku a spokojne si oddýchol, keď zistil, že aj prútik má ešte stále so sebou.

Kúzlo na upravenie zovňajšku si v momentálnom stave nechcel dovoliť použiť, aj keď nepochyboval o svojich schopnostiach, predsa len sa mu pošmykne jazyk a zrastie mu obočie, zožltnú zuby alebo sa inak bude podobať Weaslymu.

Bol už len dva kroky od svojej spálne. Už si predstavoval ako sa unavene zvalí do vankúšov a poriadne sa vyspí, keď započul niečí hlas. Zamrazilo ho. Tón otcovho hlasu vôbec nebol príjemný.

„Mladý pán sa už vrátil?“

Draco zmeravel a obrátil sa za seba. Na dlhej chodbe slabo osvetlenej prvými lúčmi, ktoré sa prebojovali cez ťažké fialové závesy stála vysoká silueta. Draca striaslo. Tón bol viac ako nepríjemný. Jeho otec bol naštvaný a to poriadne.

„Kde si bol?“ Lucius si premeral syna. Očami najviac spočinul na zaružovelom golieri a vlasoch, ktoré boli stále rozstrapatené.

„Známy mal oslavu. Nič extra,“ rýchlo rozmýšľal, prečo by ho tak otec mohol o šiestej ráno čakať. Nerobieval to ani v jeho mladosti, keď chodil preč s Blaisom.

Blaise!

Buď Blaise alebo Harry.

Väčšiu chybu ako to, že som nás pripravil o majetok a vyspal sa s niekým koho má rád som určite neurobil!

Draco privrel oči. Cenu Syn roka by určite nedostal.

„Poď dole,“ Lucius ukázal rukou na obývačku na prízemí, „Potter, poď aj ty,“ zakričal smerom do svojej spálne.

Draco prehltol. Jeho otec oblečený do saka a košele. Harryho volá priezviskom. Toto bude zlé.

„No poď,“ popohnal Lucius syna, aby zišiel dole, „on príde za nami.“

Tak ako Lucius povedal, tak sa aj stalo. Ani nie po minúte za Malfoyovcami prišiel aj Harry. Bol rovnako nevyspatý a unavený ako všetci. Bolo jasné, že niečo včera s Luciusom riešili a čakali obidvaja len na neho.

Eddie taktiež zišla dole a Dracovi na nálade nepridalo, že sa mu nehodila okolo krku akonáhle ho uvidela. Namiesto toho ohrnuto krčila nosom a uprene pozerala na Luciusa ako na stvoriteľa a chlebodarcu.

„Mal si sa dobre dnes v noci?“ ozval sa sarkasticky Lucius, keď si Harry aj Eddie sadli na pohovku a ostražito pozerali, čo sa bude diať.

„Ušlo to. Mal som aj lepšie večery,“ Draco bočným pohľadom sledoval Harryho, no ten zaryto hľadel len na Luciusa.

Slaboch! Nemáš ani odvahu pozrieť sa na mňa, keď tu stojí.

„To ma teší, že si sa mal dobre,“ Lucius nahnevane prešiel k oknu a hneď sa aj vrátil späť. Draco si všimol, že chôdzou ako keby chcel vyventilovať hnev, ktorý mal v sebe. „My sme sa až tak dobre nemali. Popravde sme ťa čakali až doteraz. Nedal si totiž vedieť, kedy prídeš.“

„Ehm,“ Draco mal chuť sa rozosmiať. Snažil sa udržať vážnu tvár. „Nie, to nerobím od svojich dvanástich. Ale keby som vedel, že na mňa budete všetci čakať, tak by som dal vedieť.“

„Príde ti to smiešne?“ precedil cez zuby Lucius. Harry sa na pár sekúnd odhodlal pozrieť na Draca.

„To že zvoláš poradu kvôli tomu, že prídem nasvitaní domov? Áno! Je to smiešne.“

Eddie si posmešne vzdychla čím naznačila, že ona by nariadila iné pravidlá kedy a v akom stave má Draco chodiť domov. Oveľa prísnejšie ako Lucius.

„Kde si bol?“ Lucius opäť urobil pár krokov na uvoľnenie zlosti, ale bolo vidieť, že mu to nepomáha. „Povieš pravdu!“

„S kamarátmi. Len sme si išli sadnúť,“ Draco, keď klamal už nad klamstvom nerozmýšľal. Hovoril to tak prirodzene, že ho nikto nedokázal odhaliť. Ako keby rozprával čo mal včera na večeru.

„S ktorými?“ Lucius sa zatváril pohľadom kto z koho.

Dracovi bolo jasné, že neprestane pokým ho na niečom nedostane. Maličkosť, ktorej sa chytí.

„Nepoznáš.“

„Tak menuj.“

„Je to tak dôležité?“

„Nie, aspoň mne je to jedno. Ale nie je mi jedno čo odpovieš.“

Draco sa nadýchol a menoval priezviská ešte zo Slizolinskej fakulty. Potom spomenul pár obchodných partnerov, ktorí by mohli byť momentálne v Londýne a pár mien, ktoré otcovi určite nemohli nič povedať a boli tým pádom neškodné.

„Prišla nám sova, že si si u slečny Sheeny Goldsteinovej nechal doklady.“

Draco keby mohol určite by sa prepadol pod zem.

Pozrel na sekundu na Harryho, ale toho viditeľne správa, že strávil noc s menovanou ženou neprekvapila. Draco si bol istý, že Lucius určite všetkých informoval už dávno pred jeho príchodom odkiaľ ide. Eddie informácia taktiež neprekvapila.

„Takže sa u nás opäť klame?!“ Luciusa evidentne rozhovor stále viac a viac iba rozrušoval, „nie si schopný povedať ani jednu vetu pravdivú?!“

„Vychovával ma predsa majster!“ Draco sa neudržal, aj keď vedel, že v týchto momentoch má byť ticho. Našťastie si to Lucius vo svojom amoku nevšimol a syna vtedy nevnímal.

„Posledný krát mi povedz, kde si bol! Mne je jedno s kým si spal! To je tvoj problém s kým sa pelešíš. Alebo teda problém vás dvoch,“ hlavou mykol na zmetenú Eddie, „mne ide len o to, aby som ti mohol dôverovať, a to evidentne nemôžem!“

„Bol som,“ Draco sa opäť pozrel na sedačku, kde sedeli Eddie a Harry, „s jednou ženou.“ Nakoniec upriamil pohľad len na Eddie. „U tej, u ktorej som si nechal doklady. Bol som tam od druhej rána až doteraz,“ Draco neprestal, aj keď Eddie začala vzlykať, „vyspal som sa s ňou.“

„Vidíš, že to ide,“ spokojnejšie dodal Lucius a snažil sa hovoriť hlasnejšie. Eddie nekontrolovateľne priam hystericky plakala.

„Je to všetko?“ Draco nahnevane odsekol. „Toto si chcel?!“

Nechápal otcov výsluch.

Mal ho brániť. Nie mu podkopávať nohy. Eddie je príživník ich rodiny. Jej nemusí držať stranu.

„To vôbec nie. Len ma zaujímalo, kde tráviš svoje večery, no a keďže som sa nechcene dozvedel o slečne Goldsteinovej, bol som zvedavý či povieš pravdu. Vidím, že u teba je to zbytočné. Chcieť čo by len jednu vetu pravdivú.“ Lucius opäť prešiel k oknu a tentoraz tam ostal stáť.

Všetci zaznamenali, že sa pozerá na miesto, kde stávali kedysi ich stajne.

„V dobe keď si sa pravdepodobne chystal na svoje nočné orgie a opíjal tú muklovskú fuchtlu, poslal som sovu mladému Camparimu, aby sa tu zastavil. Marco vraj nemohol. Mal „neodbytnú“ vec v meste. Ťažko uveriť, že mal náš osobný poradca dôležitejšiu vec, ako plniť si povinnosti pre najbohatší rod v celom Londýne,“ Lucius zovrel okennú parapetu a po pár sekundách stisk uvoľnil, „ale teraz si všetci v skutku robia čo chcú. Tak sem prišiel jeho otec. Jeho otec, ktorý prekonal infarkt prišiel sem, aby splnil povinnosti svojho syna. Tá nevďačnosť deciek bude teraz asi normálna. Vieš čo mi povedal jeho otec, keď som chcel vedieť súčasný stav môjho konta?“

Dracovo srdce bubnovalo až v krku. Zakrútil hlavou a pozrel na koberec. Chcel sa vytratiť niekde na druhý koniec zemegule.

„Vraj kvôli poslednej transakcií nemôžem vybrať takú hotovosť, akú som chcel, pretože tam vraj nie je toľko peňazí. Tak som sa ho opýtal koľko tam je, že si nemôžem vybrať desať miliónov galeónov. Prišlo mi neuveriteľné, že by si hazardoval s rodinným majetkom a použil na obchod viac ako milión z trezoru. A vieš koľko mám vraj na svojom účte? Na účte, na ktorom boli uložené peniaze ešte tvojich starých a prastarých otcov?“

Dracovi sa zarezávalo pod kožu každé jedno slovo.

Zabije ho.
Jeho otec ho zabije.
Sú na mizine a za to môže len on.

„Za to môže...“ Draco sa snažil rozprávať pokojným hlasom.

„Nie! Odpovedz len na to... či vieš koľko tam mám galeónov.“

„Je tam,“ Draco sa nadýchol a vydýchol.

Počas snívania a užívania sexu s Harrym zabudol na najväčší problém, aký kedy riešil.
„Je tam... nič.“

Eddie ako jediná zhrozene skríkla. Ešte viac ako keď sa dozvedela o Dracovej nevere.

„Správne,“ Lucius odišiel od okna a prišiel k sedačke, „nie je tam nič. Len tak zmizlo vyše šesťdesiat miliónov galeónov bez môjho vedomia. Kde sú tie peniaze?!“

Draco nedvihol hlavu. Pokorne ju držal medzi ramenami sklonenú. 

Sklamal dôveru a ešte k tomu prišli o majetok.

Blaisa stále nechytili... možno ani nechytia. Momentálne nemajú okrem domu nič. Vôbec nič. Pár drobných po účtoch. Blaise našiel a vybral ich osobný poklad.

„Neviem, kde sú,“ nesmelo zašepkal Draco.

„To nemyslíš vážne?!!“ Lucius schmatol prvú vec čo nahmatal a celou silou ju hodil za Draca. Mladý Malfoy sa otočil a ešte stihol vidieť, ako sa porcelánová váza rozpadla na nepravidelné kúsočky.

„Lucius!!“ Harry sa vyplašene postavil zo sedačky. Už-už chcel urobiť krok k Dracovi, ale nakoniec sa spamätal a ostal pevne stáť na mieste.

„Nemiešaj sa do toho,“ Lucius ukázal výstražne prstom, aby Harryho ani len nenapadlo pokračovať v zahriakovaní, „môj syn. Moja rodina. Moje rozkazy v mojom dome.“


„Tie peniaze dám späť. Sľubujem!“ Draco už nevedel, čo má povedať. Bol v úzkych.

„Kto ich má? Kam si ich dal??“

„Má ich Blaise.“

Lucius zmetene krútil hlavou. Draco mu pár vetami opísal situáciu s Blaisom a vykradnutým účtom.

Preskočil rozprávanie o ich romániku a dôvod vybielenia konta - ? Závisť na ich nesmierne bohatstvo.

„Dal som ho hľadať. Mala by to byť len otázka času.“

„Ty sa už do toho starať nebudeš! Dáš ruky preč a necháš to celé na mňa,“ Lucius prechádzal po veľkom perzskom koberci sem a tam. Bol pokojnejší s predstavou, že aspoň vedia, kto má ich peniaze. „Zvyšok by nemusel byť až taký problém,“ rozmýšľal nahlas Lucius.

„Preto som to chcel vybaviť sám.“

Lucius sa narovnal a obzrel si svojho jediného syna.

„Nariaďujem ti,“ vystrel sa ešte viac, aby výškový rozdiel medzi nimi nadobudol ohromnejší dojem, „aby si sa držal odteraz od firmy ďalej. Daj si pokojne prázdniny.“

„To čo má znamenať??“

„Rozhodol som sa, že sa vrátim na čelo firmy, pokým veci nedám aspoň čiastočne do poriadku.“

„Čo... čo mám akože odteraz robiť ja?“

„Ty budeš robiť všetko ako doteraz. Pokojne môžeš ísť večer von a prísť ráno, ako to robievaš každý večer.“ Lucius sa škodoradostne usmial, keď videl prestrašený Dracov výraz. „Máš dočasnú výpoveď. Odteraz stojím na čele firmy opäť ja.“