Jdi na obsah Jdi na menu
 


3. Kapitola

12. 3. 2008

„Áno... ó... áno... si úžasný...“ Rose Delarosová si oprela hlavu o čelo postele a nechty zaryla do matraca.

Draco si počas pohybu odhrnul spotený prameň vlasov a ženu si viac priblížil. Zavrel oči. Nemal záujem pozerať sa na vzdychajúcu ženu pod ním. Ani nevnímal, ako sa Rose zvíja. Sústredil sa na odďaľovanie a vlastné uspokojenie...

Zrazu pocítil, ako sa žena prehla a silno zakričala. Pre Draca to bolo znamenie, že už dlhšie nemusí otáľať s vlastným vyvrcholením a nasledoval Rose s tým rozdielom, že sa zdržal výkriku.

Nemal rád, keď žena, s ktorou bol, kričala a vzdychala ako o život a snažila sa tak naznačiť, aký nádherný, sexuálny zážitok prežila.

Pomaly otvoril oči a zažmurkal do prítmia izby. Nadýchol sa, aby sa upokojil a potom sa unavene zvalil do svojej postele vedľa Rose. Spokojne dýchal a snažil sa vrátiť do reality...

„Bolo to úžasné. Si úžasný, Draco.“ Rose prešla Malfoyovi po hladkej hrudi pestovanými nechtíkmi s francúzskou manikúrou. Jemne ho poškriabala a napokon si položila hlavu na mužovu hruď.

Draco s odporom sledoval rozstrapatené vlasy, ktoré ho momentálne škriabali, pretože žena použila viac laku na vlasy ako mala.

„To všetci Malfoyovci sú takýto úžasní a vášniví? Aj tvoj otec?“ Rose rukou prešla po Dracovom pevnom bruchu.

„Ako to mám vedieť?“ Draco bol nahnevaný. Dajaká cundra sa ho pýta na osobné veci a vyzvedá.
„Môj otec a ja máme dosť rozdielny spôsob intímneho života. Otec po smrti mojej matky s nikým nič nemal. Verí v skutočnú lásku a nedokáže mať sex s niekým koho nemiluje. Ja na rozdiel od neho dokážem mať sex s hocikým a kedykoľvek.“

Cítil, ako sa dievča myklo po poslednej vete.

Najradšej by ju vyhnal, ale tak hrubý zase nechcel byť. Pomaly sa posadil, a tak sa žena musela posadiť tiež. Sledovala, ako si Draco vytiahol cigaretu zo šuplíka a zapálil si ju. Dym odfúkol do vzduchu.

„Ešte tu zhoríš, miláčik.“ Rose sa hlasno zasmiala a Dracovi skoro od počutia toho strašného smiechu vypadla cigareta. A nie len toho... tá osoba si dovolila priveľa... Vraj miláčik...

Na toto oslovenie bol zvyknutý skôr iba od Edie... Jeho oficiálnej priateľky, ktorá bývala v Malfoy Manor.

„Mala by si sa obliecť.“ Draco zodvihol tenkú prikrývku a chcel ňou prikryť nahé telo slečny Delarosovej. Už sa naň nadíval dosť a ženských pŕs tiež videl za svoj život viac ako dosť.

„Obliecť sa...?“ Rose rozmýšľala, čo jej bolo povedané. „Prečo?“

„Asi preto, že už ideš preč.“ Draco pomaly vydýchol dym a snažil sa ho sformovať do obláčiku.

„Ale... Ty si vravel, že som tvoja pusinka a kráska a...“

Draco sa preklial. Čo to zase v snahe svojho obchodovania zase narozprával? Oslovenie počas predohry používal normálne... Ženy boli aspoň viac uvolnené a povoľnejšie, keď im bolo povedané, že sú krásky, miláčikovia, zlatíčka... a podobné somariny, ktorými ich balamutil.

Draco zistil, že túto noc skutočne použil podobných žvatlanín viac ako bolo treba. Ale Rose Delarosová bola ťažký oriešok a informácie rozprávala len pri osloveniach počas vyzliekania. Vtedy musel Draco dávať dobrý pozor, aby mu niečo neuniklo a svoju túžbu musel schladiť.

Ale dosiahol, čo chcel a vedel, že španielsky konkurent mu už problémy robiť nebude. Predsa len nemala Rose pri odopínaní podprsenky prezradiť, že jej šéf mal pomer so známym čarodejníckym recidivistom. A to by rodinne založeného muža nepotešilo, keby sa táto informácia dostala von.

„Tak ideš?“ opýtal sa Draco, keď Rose stále strnulo sedela na okraji postele.

„Ja som myslela...“

„Že mi na tebe záleží. Že si moja jediná, a že som sa do teba zamiloval. Jasné... Tak už vypadni.“ Draco sa postavil z postele a uhasil cigaretu o popolník, ktorý mal na stole.

Keďže Delarosová doslova zízala na jeho telo, začal si rýchlo navliekať spodné prádlo, ktoré odhodil na zem v naznačenom ošiali vášne, ktorý v skutočnosti nezažil už pár mesiacov.

Navliekol si aj nohavice a pomaly zavrel zips. Košeľu našiel pod šatami slečny, ktorá ešte stále nahá sedel v jeho posteli.

„Tebe sa tu dajako zapáčilo.“ Draco si pozapínal gombíky na ľahkej, bielej košeli.

Zohol sa k zemi a schytil do rúk čierne šaty spolu so spodným prádlom slečny Delarosovej. Hodil ho na posteľ a popritom trafil aj dievča.

Nevšimol si, že dievčine sa spustili po tvár slzy.

„Ty si hajzel.“ Utrela si líce, na ktorom sa vytvorila dlhá šmuha od zmazanej maskary.

„Si špina!“

Draco si sadol na kraj postele a pokojne si zapol hodinky okolo zápästia. Upravil si golier na pokrčenej košeli a snažil sa narovnať rukávy.

„Prečo?“ Rose sa potichu rozplakala.

Draco vstal už kompletne pripravený ukázať sa na verejnosti. Pozrel sa na hodinky a zistil, že menšie obchodovanie mu zabralo necelú hodinu, ako plánoval.

Keď sa pozrel na dievča vylovil z vrecka pár muklovských peňazí a z druhého pár čarodejníckych galeónov.

„To by malo stačiť.“ Peniaze hodil na posteľ a uhladil si svetlé vlasy.

„Nie som štetka!“ Rose sa zatriasol hlas.

„Ale si, ty cundra.“ Draco sa ani neotočil a vykročil k dverám. Naposledy sa otočil na teraz už nariekajúcu Rose.

„Keď sa vrátim ty už tu nebudeš. To je dúfam jasné.“ Draco stisol kľučku a vyšiel na chodbu a dobrým pocitom, že obchod bol úspešne vybavený. A všetci sú spokojní. On určite.

* * * *

Harry si dotiahol kufor do obývačky v Malfoy Manor. Otvoril ústa od prekvapenia.

Vedel, že Malfoyovci sú zámožní a vlastníci veľkého impéria s pobočkami po celej Európe, ale aj tak ho luxus prekvapil. Bol zvyknutý na niečo... skromnejšie a jednoduchšie.

S Cho bývali v jednoduchom bytíku a nie v takomto hrade.

Harry sa zahľadel na veľkú olejomaľbu nad kozubom. Všetci Malfoyovci mu pripadali rovnakí... To už zistil, keď prechádzal okolo salónika, kde boli vystavené obrazy ich predkov.

No ale tu bolo jasne vidieť, kto je na obraze. Lucius Malfoy zľahka objímal svoju manželku, ktorá sedela na luxusnej stoličke a vedľa nej z druhej strany stál ich syn. Harry odhadol, že obraz bol namaľovaný tesne pred smrťou Narcissy Malfoyovej... Pred piatimi rokmi... možno skôr...

Započul hlas svojho nadriadeného a pána domu.

„Tak sme dohodnutí, pán Malfoy. My ho dostaneme. Nebojte sa.“

„S tým rátam, že ma zbavíte toho šialenca.“

Harry sledoval dvoch mužov, ktorí sa objavili medzi dverami. Obzrel si Luciusa Malfoya...

Mal oblečené čierne nohavice, bielu košeľu a na nej čiernu vestu. Svetlé vlasy mu končili pod lopatkami.

Harryho oči hneď zaleteli k jeho rozkroku. Zanadával si a pozrel sa hneď inam.

Od ubezpečenia sa vo svojej orientácií sa pozeral každému mužovi do rozkroku. Takže Lucius netvoril žiadnu výnimku.
Harry sa pozrel do mužovej tváre. Bol prekvapený, že strnulá a nepriateľská tvár Luciusa Malfoya bola teraz uvolnená a skôr ustarostená.

Na to, že tento muž mohol mať vyše štyridsať rokov vyzeral... zachovalo. Jemné vrásky mal len okolo očí. Inak bola jeho pokožka svieža a bez najmenšej chyby. Síce porcelánová, ale Harry znalecky zhodnotil, že tomuto mužovi by sa aj tak nehodilo opálenie. Kazilo by mu dokonalosť.

Harry dospel k záveru, že tento muž dodržiaval bontón do poslednej bodky.

Cítil sa zvláštne. Ešte pred pár rokmi neznášal Malfoyovcov a chcel ich dostať do Azkabanu. A teraz? Znalecky hodnotí Malfoya staršieho...

„Tak, pán Malfoy. Toto je pán Potter. Ale asi sa poznáte.“ Auror nervózne prešľapoval na mieste, keď ani Harry ani Lucius nevykročili, aby si podali ruky.

Obidvaja na seba len podozrievavo pozerali a čakali.

„Ehm... Pán Malfoy, tak ja idem.“ Auror potľapkal Harryho po pleci. Ten sa na neho pozrel s prosbou v očiach, aby ho nenechal o samote s Malfoyom.

„Prestaň, Harry. Dostaneš za to tučný balík peňazí, tak nevymýšľaj.“ Auror nenápadne precedil cez zuby a ponechal obidvoch mužov postávať v obývačke.

Harry opäť nešťastne pozrel na Luciusa. Necítil sa prirodzene v takomto veľkom dome. A už vôbec sa necítil prirodzene v jednej miestnosti s Luciusom Malfoyom. Všimol si, že ten si ho obzerá rovnako, ako to robil pred chvíľou on sám... Len Malfoyov pohľad bol skôr nahnevaný... Nie bojazlivý a skúmavý ako Harryho.

„Kde budem bývať?“ Harry chcel konečne prerušiť trápnu chvíľu ticha. Dopol si mikinu a ruky strčil do vreciek tmavých jeansov.

Lucius sa zamračil, keď sa pozrel na Harryho biele tenisky, s ktorými doniesol do obývačky hlinu.

„Cum!“

Harry sa obzeral, kto alebo čo by malo prísť. Vedľa neho sa objavil malý domáci škriatok, ktorý si popoťahoval jedno ucho. Harry si všimol, že druhé má akosi dotrhané. Nechcel ani pomyslieť, čo sa mu stalo.

„Cum, odveď pána Pottera do jeho izby.“ Lucius sa otočil na odchod. „Večera je presne o siedmej.“ Túto vetu Lucius už len zakričal z haly.

Harry sa nahol, aby videl, kam Lucius odchádza a ešte ho zbadal, keď vystupovať po schodisku. Pozrel sa na škriatka, ktorý s rovnakým odporom, ako predtým Lucius, hľadel na jeho tenisky.

„Pán pôjde za mnou.“ Škriatok sa Harrymu otočil chrbtom a pomaly si vycupital z obývačky.

Harry sa pozrel na svoj kufor a zistil, že si ho bude musieť odteperiť sám.

Zanadával. Bol si istý, že neochotu škriatkovi nariadil samotný Lucius.

Pomaly sa začal terigať s kufrom a dúfal, že pobyt v Malfoy Manor bude veľmi krátky. Jediné čomu sa ako tak tešil bolo, že zatiaľ tu má len jedného Malfoy.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

hmm.. :)

(Amidala, 15. 3. 2008 0:00)

čo to tu nevidím.. nová poviedka a už aj pár kapitol k nej.. :)))
xi.. tak ti treba Potterko..
aj keď ja toho chalana asi nikdy nepochopím.. Býva si v Mlafoy Manor, čas bude tráviť so starším aj mladším príslušníkom rodu Malfoyovcov a on sa ešte aj sťažovať ide?? Bože, veď ten nie je kompletný.. :D xi.. ja byť na jeho mieste.. ó la lá.. ešte sa tam dobrovoľne hlásim..
Mno, tak to by bolo v túto nočnú hodinu asi tak všetko z mojich ód na klan Malfoyovcov..
Inak poviedku chválim, nápad sa mi pozdáva.. :)

Pěknéééééééé

(Elle, 14. 3. 2008 17:43)

Teda...zatim ta povidka vypada vazne zajimave...:-)Tak honem rychle pokracuj....:-D

Paráda.

(Plasticine, 12. 3. 2008 21:30)

Chudák Harry. Až je mi ho líto, když tuším, co ho čeká... :D

mňam...

(Alexis, 12. 3. 2008 18:29)

Víííc!!!! To je tak sladký... !!!!