Kapitola je pre všetkých, ktorí nezabudli na tieto stránky a vytrvalo čakali či vôbec niekedy niečo pridám. Verte mi, poznám ten pocit a naozaj niekedy autorku preklínam a sama pre seba si hovorím či si naozaj nenájde hodinu času na dokončenie príbehu?  Niekedy je to zložité, nemáte múzu, energiu, chuť alebo všetko dokopy. V mojom prípade napríklad aj notebook a musíte písať kapitolu veľmi čudnými spôsobmi. V každom prípade v písaní budem teraz pokračovať takže sa tu budú objavovať kapitoly a kapitoly. Neodpustím si ešte poslednú poznámku, a to veľmi dôležitú. Dokončiť príbeh som sa rozhodla kvôli Blanch a jej podpore. Kvôli tomu že v priebehu 8 rokov (počas ktorých som bola na stránke neaktívna) mi tu zanechávala komentáre a dožadovala sa pokračovania aj keď odo mňa nechodila žiadna reakcia a ani jeden komentár. Ešte raz ďakujem všetkým za predchádzajúce komentáre a za všetkých, ktorí príbeh čítali, snáď si vychutnáte aj druhú časť MAM (aj keď autorka mierne zostarla)

Bolo približne sedem hodín ráno, keď sa Draco vrátil domov.

Pomaly otvoril vchodové dvere a snažil sa nepozorovane dostať do svojej izby. Posledné dni cítil, ako to s ním ide dole vodou. Tak ako po pracovnej stránke, tak osobnej.

Keď odchádzal od vydesenej Penelopy a zlostne vyzerajúceho Charlesa vedel, že sa blíži k pádu na svoje úplné dno.

Vyhodený od milenky. Teda fakticky od bývalej milenky. Potupa. Takéto situácie sa Malfoyom nestávajú.

Nemali by.

Eddie môže spokojne vyškrtnúť už zo svojho životného zoznamu.

A napokon Blaise. Taktiež preč.

Bol to náročný týždeň.

Draco si unavene pretrel tvár a započúval sa do ticha. Všetci ešte spali. Mal tak hodinu času pokým sa jeho otec zobudí a začne mu opäť zrážať sebavedomie za posledné udalosti.

Pomalým krokom vystúpal po schodisku až do svojej izby. Rozhliadol sa a utvrdil sa v tom, že to bola pravda.

Eddie skutočne odišla. Nie že by ho jej strata mrzela, skôr si zvykol na spoločnosť v posteli, keď sa vrátil domov.

Unavene sa zvalil do čiernych saténových vankúšov. Snažil sa premietať si posledné udalosti, ale mal v nich zmätok. Opäť príliš nevedel rozoznať čo sa stalo a čo bolo vymyslené jeho fantáziou.

Rozchod s Eddie sa teda reálne stal, a to potom...

Čo všetko bola realita?

Skutočne prišli jeho vinou o peniaze?

Pohádal sa vôbec s Blaisom? A čo Harry. Je u nich doma?

Mal s ním románik?

Prehodil si vankúš na tvár a musel sa zasmiať. Pokiaľ malo byť niečo z toho nepochopiteľným nezmyslom, tak práve milostný trojuholník, ktorý vznikol v tomto dome.

Draco cítil, ako ho únava zo všetkých dni uspáva.

S vypätím posledných síl, vylovil zo zadného vrecka prútik a privolal z malej mahagónovej komody sklenenú fľaštičku s priehľadným elixírom. Skepticky sa na malý flakónik zadíval a pomaly odzátkoval.

Mysľou mu prebehlo, že už to musí byť pár rokov, kedy naposledy potreboval tento elixír na predpis, ale posledná udalosť ho natoľko vydesila, že si podobné situácie nemôže dovoliť. Podobný odklon od reality v jeho veku a postavení nie je akceptovateľný, ako tomu mohlo byť, keď bol ešte dieťa alebo teenager.

Na jedenkrát obsah vypil a chrbtom ruky si utrel popraskané pery. Cítil nepríjemné pulzovanie až niekde v posledných nervových zakončeniach v jeho mozgu. Posledná myšlienka sa opäť zatúlala k Harrymu a jeho otcovi, o sekundu na to, už Draco spal
tvrdým spánkom.
.....
„Draco...“

Mladý Malfoy sa zamrvil v posteli a prekryl si hlavu ďalším vankúšom. Nechcel byť rušený. Spal ani nie dve hodiny.

„Malfoy, môžem vojsť?“

Draco cez to neustále ťukanie na dvere rozpoznal Harryho hlas. Vankúš si stiahol z hlavy a snažil sa posadiť na posteľ. Namiesto však nejakej zrozumiteľnej odpovede, vydal priškrtený tón a zakašlanie. V mysli preklial ten patok, čo musel pred spaním vypiť.

Harry otvoril dvere a v prvej sekunde vyhľadal mladého blondína.

„Ahoj,” Potter sa rozhliadol po Dracovej spálni a pohľad nakoniec opäť stočil na mladého Malfoya, „si v poriadku?“

„Som,“ zaklamal, „včera som to iba prehnal s chľastom. Deje sa niečo?“

Draco sa posadil a premeriaval si Harryho od jeho opäť zablatených tenisiek, cez typické muklovské rifle a tričko s podivnou potlačou. Draco to odhadoval na zobrazenie nejakej muklovskej kapely alebo možno obrázok z filmu? Musel sa v duchu usmiať, akým mu bol Harry v niektorých veciach protipólom. Ešte rýchly pohľad na opäť neučesané vlasy až k tým Potterovým večne zvedavým očiam.

„Ráno sme s Luciusom počuli, ako si prišiel domov,“ Harry prešiel dva kroky bližšie k Dracovej posteli, „Lucius musel do práce a ja by som chcel skontrolovať majetky spolu s ďalšími aurormi. Chceš sa pridať?“

Draco po zistení, že toto ráno ho netrápi žiadna ranná erekcia, spokojne sadol na kraj svojej postele. Natiahol si ruky za chrbtom a unavene zívol.

„Nemám náladu na bandu tupých aurorov.“

Harry zaťal päste a v strede čela sa mu vytvorila nahnevaná vráska. Draco by odprisahal, že práve túto vrásku vie vyčarovať Potterovi len on, a to už od detstva.

„Fajn.“

„Počkaj,“ vedel, že prestrelil. Keď s Potterom vždy došlo k podobnému komunikačnému problému. „Nechcem ísť s nimi.“

„Myslel som, že my dvaja by sme mohli ísť zvlásť a nie s nimi.“

„S tým nemôžem nesúhlasiť.“ Blondín vstal z postele a prešiel bližšie k Harrymu. Ten rýchlym pohľadom skontroloval Dracovu pokrčenú kobaltovo-modrú košelu a pristihol sa, že hľadá nejaké stopy, ktoré by viac prezradili podrobnosti o Dracovej včerajšej noci.

„Daj mi polhodiny a vyzdvihneme Karmelitu...“

Harry však rozprávanie druhého muža prerušil ostentatívnym krútením hlavy.

„Nechcem už ísť na koňoch.“

„Tak to bude problém, keďže máme niekoľko hektárové pozemky.“

„No, pokiaľ viem tak mladý Draco Malfoy bol celkom obstojný v lietaní.“

„Bol som skvelý v lietaní!“ Oponoval Draco.

„Tak zober metlu a ideme.“ Harry sa zvrtol na päte a už chcel odísť z Dracovej spálne, keď počul nepsokojné zamrmlanie.

„Nepôjdem,“ Draco vysunul bojovne bradu, „nechcem lietať.“

„Preletíš sa, mne to vždy pomáha.“

„Neletel som celú večnosť. Už roky som nedržal metlu v ruke. Okrem toho nie som v kondícií,“ nešťastne si vzdychol a išiel s pravdou von, „vieš koľko som vychľastal alkoholu a koľko drog som mal za posledné roky? Neznesiem ani trojmetrové prevýšenia bez problémov s rovnováhou.“

„Nehovor mi, že sa z teba stala taká troska?!“

„Prišlo mi to záživnejšie trávenie času, ako sa s bandou rusovlasých demen... Ako proste s Weasleym, naháňať sa vo vetre.“

„Dobre,“ Potter ignoroval všetky Dracove kúsavé komentáre, „chápem, že sa bojíš. Už na to proste nemáš.“

„Počkaj, počkaj, počkaj... Ako to myslíš??“

„Pokiaľ máš strach, nebudem ťa...“ To čo však Harry už nebude, nestačil dovoriť, keďže Draco privolal z vedľajšej miestnosti metlu a prehodil si ju cez rameno.

„Supernova3000,“ Harry si premeral rukoväť a znalecky zahvízdal.

„Spal som s manažérom Sokolov. Bol to darček.“

„Iste. Ako inak.“ Harry sa nezmohol na inú odpoveď a nechal Draca vyjsť prvého z miestnosti.

.....

Počasie vo Wiltshire bolo v ten deň vskutku nádherné.

Harry uprednostňoval počas metlobalovych turnajov skôr zamračené počasie, keďže pri veľmi slnečných dňoch mal problém s hľadaním malej zlatej strely, no na prelet ponad Malfoy Manor to bolo ideálne.

Počas výcviku na aurora mu na podobné aktivity neostávalo toľko času, predsa len bol skôr workoholik, a pokiaľ uzavrel prípad snažil sa angažovať v ďalšom a v ďalšom vyšetrovaní.

Teraz ale mohol vypnúť a užívať si pocit vetra na svojom tele a slobody vo vzduchu.

Po niekoľkých minútach sa vrátil do reality. Otočil sa na Draca ako si počína.

Vedel ešte na škole kriticky ohodnotiť ľudí vo svojom tíme alebo aj v tímoch iných fakúlt a vedel, že Slizolinský stíhač bol vždy veľmi dobrý letec.

Draco na začiatku cítil určitú nervozitu, keďže sa lietaniu naozaj dlhé roky nevenoval. Odsunul to na jednu veľmi vzdialenú koľaj vo svojom živote.

Jeho známy podobné aktivity nevyhľadávali a Draco prestal taktiež. Metlu a chrániče odložil do jednej z izieb v Malfoy Manor, kde spolu s knihami a detskými hračkami zapadali prachom.

„Celkom ti to ide,“ skonštatoval Harry, keď Draco urobil ukážkovú otočku vo chvíli, ako sa snažil dobehnúť dvoch letiacich holubov a následne elegantne stočil metlu späť do pôvodnej polohy.

„Celkom? Šetríš chválou, Potter. Bol som najlepší stíhač na Rokforte.“

„Malfoy.“

„To že si vyhral pohár neznamená, že si bol lepší. Mám elegantnejšiu techniku letu a čistejšie otočky...“

Harry sa musel úprimne zasmiať. Opäť mu Draco pripomenul toho uštipačného prváka, ktorý nevedel prekúsnuť, že sa Harry dostal do školského tímu skôr ako on sám. Keď sa nad tým teraz zamyslel a spomenul na všetky tie ich hádky... Aké to bolo všetko malicherné a detské. Dospeli. Teda aspoň Harry si to v duchu pomyslel.

Pozoroval, ako Draco nasledoval s detským nadšením ďalší párik holubov a na konci spravil salto vo vzduchu a vrátil sa k Harrymu.

„Už som tu,“ zadýchane odpovedal a rozhliadal sa po okolí pod sebou.

„Hovoril som ti, že sa uvoľníš,“ Harry ukázal prstom na malú strechu priamo pod nimi. Draco pochopil a začali obaja klesať

.

„Mne litetanie vždy pomáha.“

„Nebodaj má Harry Potter problémy?“ Draco koketne prižmúril oči.

„Harry Potter nemal obdobie, kedy by nemal problémy.” Harry odpovedal s miernym smútkom v hlase a akonáhle sa dostali bližšie k zemi, obidvaja zoskočili na zem a smerovali k malému domčeku, kde by mohli byť nejaké stopy, kto Malfoyovcou ohrozuje. 

„To sa mi nechce veriť.“

Harry chvíľu váhal, ale nakoniec, prečo nie. Mal chuť Dracovi povedať, ako a čo sa stalo s Ronom a Hemionou. Tak mu podal skrátenú verziu toho čo sa udialo, ako teraz nerozlučná trojka spolu nekomunikuje a ako sa bojí ukázať Weasleyovým na oči.

Draco v tichosti počúval Harryho monológ, počas toho stihli prezrieť ďalšiu časť pozemkov.

„Neviem čo ťa to tak zobralo. Tak si prefikol Grangerovú. Život ide ďalej a pokiaľ ste boli takí nerozluční, mali by ste si navzájom odpustiť.“

„Nepoznáš Rona, on... Vždy žiarlil a neviem pochopiť na čo.“

Mladý Malfoy to nevydržala musel sa zasmiať. Porozhliadol sa po okolí. Nikde nikoho len zelené pastviny. Metlu na chvíľu zhodil na zem a ponaťahoval si chrbát.

„Tak na čo by asi tak mohol žiarliť? Je to lúzer, Potter. Bol si viac obľúbený ako on. Viac slávny...“ 

„Nikdy som nechcel...“ Harry naznačil, Dracovi, aby prešli k ďaľšej chatke peši a dali sa pomaly z nohy na nohu do pohybu. 

„Hral si lepšie metlobal, ako on už od svojich jedenástich a Weasley pritom lietal od detstva.“

„Zhoda náhod. Môj otec bol...“

„Vždy si bol šikovnejší v čarovaní, a to si pritom celé detstvo strávil u muklov.“

„Ron, ale...“ Harry nejak nevedel dokončiť, čo vlastne Dracovi chcel zdeliť.

„Tvoja mágia je silnejšia ako jeho,“ Draco sa zastavil v chôdzi a pozrel sa na Harryho, pár krokov sa priblížil, „dokonca je silnejšia ako kohokoľvek.“ Rukou obkreslil jedným pohybom ruky Harryho siluetu na pravej strane bez toho, že by sa Harryho čo by len dotkol. „Ja ju cítim. Pulzuje okolo teba.“ Videl ako Draco privrel oči a spokojne dvakrát opakoval nádych a výdych.

Harrymu sa rozšírili oči údivom. Nechápal, ako môže mať na neho tento muž taký vplyv. Draco urobil krok späť a pokračoval v chôdzi.

„Okrem toho, Potter, ty si vodca a pokiaľ to chcel byť Weasley tak smola, ale on to v sebe nemá. Ďaľšia zrejmá vec, že si bohatší, slávnejší a krajší.“

Draco sa na Harryho otočil a ten mu venoval veselé zdvihnutie obočia.

„Na pomery vašej fakulty.“ Draco sa zastavil v chôdzi a venoval Harrymu pohľad. „Pre teba sú priatelia dôležití, mal by si Weasleymu napísať a doriešiť si to.”

„Nie je to také jednoduché,“ oponoval Potter, „neberiem život s takou ľahkosťou ako ty. S niekým sa vyspíš a napíšeš jej frajerovi, prepáč bolo to naposledy?“

„Beriem život s ľahkosťou, lebo mi na ľuďoch nezáleží. Je to potom jednoduchšie.“ Draco sa zastavil a premeriaval si Harryho chladným pohľadom, „nikto sa potom k tebe nedostane. Neublíži ti.“ Obidvaja skontrolovali vnútro chatky, ale ani v tejto nenašli nič neobvyklé.  

„To si si vybral osamelý život.“

Draco schytil rukoväť metly a vzniesol sa hore bez nejakej reakcie na Harryho poslednú poznámku.

„Draco?“

Malfoy vo vetre otočil hlavu smerom k Harrymu, vždy ho potešilo, keď počul z jeho úst svoje krstné meno.

„Vybral. Ale to nie je život pre teba. Ty žiješ pre svojich priateľov. Potrebuješ ich. Ozvi sa im.“

Chvíľu bolo ticho a obidvaja muži sa mohli sústrediť len na svoje myšlienky.

„Odľahčím tému,“ začal Malfoy, „čo takto nemravné historky z Rokfortu? Chcem počuť niečo riadne oplzlé a nechutné, a pokiaľ mi budeš tvrdiť, že ste sa učili len na transfiguráciu a hrali šachy, tak skláňam metlu a ideme domov.“

Harry sa musel lepšie pridržať, aby nespadol, potom čo sa začal nekontrolovatelne smiať. Draco spokojne vyčkával pokým Potter skončil a cítil, ako aj jemu stále viac mykalo kútikmi úst vyšie a vyšie.

„Najprv ty.“ 

„Hanblivka.“ Draco sa zamyslel a o sekundu na to si teatrálne odkašlal, „napríklad. V piatom ročníku som sa vrátil z večere skôr, celý rád, že si stihnem dokončiť esej na elixíry a našiel som v izbe nahého Goyla, ako masturbuje nad fotkou starej Hoochovej, ktorá učila lietanie.“

„Nie...“

„Bol celý nahý a na penise mal zrolovaný očarovaný pergamen, ktorý mu honil vtáka, a pritom z neho vyletúvali modré iskry.“

„To je nuchutné.“ Smejúci Potter si utrel slzy a nevedel nabrať dych.

„To je, kurva, nechutné!“

„Slizolinčanov myslím netrofneme. Bolo známe, že ste perverzné hovädá.“

„Pretože Chrabromyľ nezaujíma taká plytká zábava ako sex. Nenechaj sa vysmiať. Vôbec nie ste takí nevinní na akých sa hráte! Potter, mal som ťa v posteli. Viem vycítiť skrytý potenciál.“

Harry cítil, že mu sčervenali ešte aj vlasy.

„A viem, že to bola len špička ľadovca,“ Draco skúsol dolnú peru a obzrel si Harryho, „ešte si mi ani zďaleka neukázal, čo všetko ponúka Harry Potter.“

Blondín sa otočil a sledoval späť dianie pod sebou. Chcel dať Harrymu čas a už viac ho nechcel privádzať do trápnej situácie. Už takto videl, aký bol nervózny a celý červený. Bol však spokojný. Harry mu neoponoval. Dokonca nespomenul ani jeho otca.

Dobré znamenie.

Draco si počas letu triedil svoje myšlienky a Harry mal pravdu, skutočne mu nekonečná voľnost vo vzduchu pomáhala.

Rozhodol sa netlačiť toľko na Harryho a prestať ho neustále napádať vždy keď sú sami. Po toľkých vzťahoch vedel, kedy bol chcený a kedy naopak nie a Potter ho chcel! Cítil to z každého pohľadu a dotyku. Z každého oslovenia, aj keď mohlo byť akokoľvek nenávistne podané, tak tam cítil túžbu a potrebu.

„Potter, čakám na tú historku.“

„Dobre. Tak v šiestom ročníku som sa stal kapitánom družstva a vždy som ostával v šatniach dlhšie a odchádzal ako posledný.”