5. Kapitola
20. 4. 2008
V klube G & BI...
„Harry! Harry, počúvaš ma?!“ Remus pokýval rukou pred Harryho tvárou, aby mu tak mladík venoval pozornosť.
„Jasné, že ťa počúvam. Len je tu hluk, tak všetko nepočujem.“ Harry sa poobzeral po G & Bi bare.
Malý, zapadnutý bar o ktorom vedeli len tí, čo tam patrili. Klub mal jasne červené steny a po nich ponalepované fotky nahých mužov, alebo nahých mužských dvojíc. Okolo stien boli postavené červené sedačky, ktoré bývali vždy plno obsadené. Na konci baru bola predsieň zakrytá záclonkou, a tou sa dalo dostať na poschodie, kde boli dve prázdne miestnosti. Tie slúžili párom, ktorí si chceli dopriať trochu súkromia a nechceli si vybavovať intímne veci na sedačkách v prízemí.
„Nie, nepočúvaš. Choď za ním a povedz, že ťa mrzí, čo sa stalo. Nechcem ťa nechať vyhodiť.“ Remus si odpil zo svojho drinku, ale ako tak pozeral na to, aby dobehol Harryho dnešné tempo, mal čo robiť.
„Zbláznil si sa?! Za čo sa mu mám ospravedlniť? Bol som tam chvíľu a už ma vyhodil. Budem tam mesiac a rovno ma zabije.“ Harry si usrkol zo svojho tretieho pohára vína.
„Nebuď tak pyšný! Jednoducho sa mu ospravedlníš. Chceš aby to dostal niekto iný? Okrem toho budeš mať problémy, že si opustil stanovisku. Mal si tam ostať po kým by nedošla náhrada za teba.“
„A koľko? Veď to by mohlo trvať aj mesiac!“
„Bude z toho zle. A nepi toľko!“ Remus chytil Harryho za ruku, keď sa snažil dopiť víno v poháriku.
„Remus, nekomanduj! Upokoj sa.“
„Ja som pokojný.“ Remus sa nervózne zavrtel, keď okolo nich prešiel namaľovaný homosexuál v krátkych kraťasoch.
„Prečo sem vlastne chodím s tebou? Tomu sa fakt divým.“
„Asi preto, že som ťa sem pozval.“ Harry pozrel smutne na pult, kde už stál jeho vypitý pohár vína.
„Nie, preto, že by sem s tebou ani Ron ani nikto iný nešiel. Ale ty potrebuješ stále kontrolu ako malé decko.“ Remus si radšej objednal nové víno, pretože vedel, že dnes tu bude chcieť byť Harry dlho.
„A ja som ťa strašne presviedčal, aby si sem išiel. A nútil som ťa... Hm? Nehovor, že sa ti tu nepáči.“ Harry si obzrel materiál v bare a zastavil sa očami na jednom brunetovi. Mladý chalan vycítil pohľad a otočil sa Harryho smerom. Potter si mládenca prezeral dovtedy pokým sa mladík netočil k skupinke, s ktorou dorazil do klubu.
„Tak choď za ním?“ Remus prevrátil očami dozadu.
„Neviem o čom hovoríš,“ zaklamal Harry a snažil sa nepozrieť na mladíka, ktorý sa začal hlasno smiať.
„Nechceš ísť ani za Malfoyom ani za hentým chalanom... To tu budeš len tak sedieť pokým ťa nevyhodia?“
„Remus, pi! Keď piješ tak menej rozprávaš.“ Harry si urovnal rifle, aby starý priateľ nespozoroval, čo s ním robí alkohol a pohľad na mladíka.
„Vieš čo, Harry? Ja idem domov. Ty si tu seď alebo choď za Malfoyovcami.“ Remus vstal a rýchlo vyšiel von. Popritom si vyslúžil niekoľko písknutí od starších mužov v bare.
Harry sa sklonil k poháru a započúval sa do hudby. Nevšimol si, že si k nemu niekto prisadol.
„Čo ti objednám?“
Harry rýchlo pozrel smerom odkiaľ išiel zvuk a zistil, že si k nemu prisadol mladík, ktorého pozoroval.
„Ví... víno.“ Harry cítil ako mu vyschlo v krku. Chalan ktorého si vyhliadol bol veľmi príťažlivý. Šikmá ofina zakrývala časť jeho čela, oči rámovala čierna ceruzka. Fialové, priliehavé tričko mu obopínalo hladkú hruď.
„Ešte som ťa tu nevidel.“ Mladík si upravil dĺžku trička.
„Ja tu bývam len v každý druhý týždeň.“ Harry nervózne behal po mladíkovej tváre.
„A,“ mladík sa posadil na barovú stoličku a posunul sa bližšie k Harrymu, „nechcel by si ísť do miestnosti. Myslím tam hore.“
„Hore?“ Harry prehltol sliny.
„Hm...“ Mladík súhlasne odkývol a pohladil Harryho stehno.
„Dob... dobre. Počkaj.“ Harry sa pridržal stoličky a pomaly sa otočil k mladíkovi.
Mladík pomohol Harrymu a nasmeroval ho smerom k schodisku.
„Malo by byť voľno. Nevidel som nikoho sem ísť.“ Mladík Harryho pridržal, keď stúpal po schodisku.
„Počkaj!“ Harry sa zastavil v polovice schodiska.
„Sa bojíš, alebo čo?“ vyprskol mladík.
„Ja... na niečo som si spomenul. Musím ísť preč kvôli práci.“ Harry sa vyšmykol zo zovretia rúk a posledný krát sa pozrel na chlapca.
„Prepáč, ale vážne už musím ísť.“ Potter zutekal po schodoch. Ešte stihol započuť mladíkovo nadávanie a pripomienky.
Harry zoskočil posledné schody a rýchlo vyrovnal rovnováhu. Nevedel prečo, ale mal pocit, že musí ísť za Malfoyom. Jeho intuícia mu okrem toho radila, aby svoju prvú noc nestrávil s podobnou jemu neznámou osobou a zvlášť na takomto mieste. Dokázal si prestaviť, ako vyzerajú oné miestnosti, kde sa vykonávajú malé intímnosti, ale aj orgie. Toto nebolo miesto, ktoré by chcel navštíviť aj keby bol úplne opitý.
Prešiel okolo prekvapeného čašníka, ktorý očakával, že Harryho neuvidí najbližších dvadsať minút.
* * * *
Zatiaľ v Malfoy Manor...
Lucius Malfoy si naštvane otáčal hodinky okolo zápästia stále dookola. Odstrčil knižku, ktorá mu ležala na hrudi a postavil sa zo sedačky.
„Lucius? Kedy bude večera?“ Eddie si domaľovala necht a pozrela sa na potenciálneho svokra.
„Už bola, Eddie. Je jedenásť hodín večer. Ty už nedržíš ďalšiu hlúpu diétu?“ Lucius podišiel k baru a nalial si do pohára čistú minerálku.
„Hm, už ma to nebaví.“ Eddie sa natiahla v koženej sedačke. Upravila si trojštvrťovú sukňu, ktorú si zobrala len preto, že večerala spolu s pánom domu.
„Lucius? A Draco sa ti neozval? Ja som myslela, že sa mi bude ozývať pravidelne, a pritom som naposledy od neho dostala dopis pred týždňom. To má toľko práce, že sa mi nemôže ozvať?“ Eddie už získala v hlase tón žiarlivosti. Dracove výjazdy bez pár týždňového ohlasu ju vytáčali a len s veľkou trpezlivosťou ich znášala.
„Veď vieš, aký je. Nechce byť kontrolovaný.“ Lucius si usrkol z pohára a pozrel sa na hodiny. Pocit, že nikto jeho dom nestráži, mu nepridával pokoja. Už oľutoval to, že Pottera vyhodil.
„Ja viem. Viem, že nechce byť kontrolovaný, ale nedal ti vedieť o sebe? Alebo Blaise ti nepísal. Má byť s ním.“ Eddie si nervózne prešla po perách.
Lucius bol radšej ticho. Nakoľko poznal svojho syna vedel, že to čo robí určite by neurobilo Eddie radosť. A keď bol s ním navyše aj Blaise... Jednalo sa o opakované nočné výjazdy plné alkoholu, žien a Lucius dúfal, že aspoň nie drog... aj keď u Draca už rátal so všetkým.
„Zase bude v novinách, ako vychádza z baru a o pár týždňov sa ozve dajaká šmukelka, že jej urobil dieťa. A potom sa bude ospravedlňovať... Vraj také niečo on nerobí. Vraj mi je verný. Klamstvá. Počúvaš ma, Lucius?“
Lucius prestal kontrolovať prázdne miesto na svojom prstenníku a otočil sa k Eddie.
„Jasné, Ed.“ Odhrnul si prameň vlasov.
„A? Prosím, Lucius. Dohovor mu nech je viac doma pri mne. Pomaly ho ani nevidím.“ Eddie elegantne došla za Luciusom a naliala si pohár červeného vína.
„Hm...“
Pán domu vedel, že Draca by nepresvedčila žiadna žena usadiť sa.
Nebol to domácky typ. Typ muža, ktorý by sa usadil s milujúcou manželkou a mal tri deti. Lucius by chcel vnúča, ale keďže Draco vyrába deti všade inde len nie doma a Eddie by sa bála pribratia na váhe... Vnúča sa odkladá do neurčita.
Keby bol ešte s Narcissou rozmýšľal by nad ďalším vlastným dieťaťom, ale takto. Na rozdiel od Draca on by chcel niekoho ako je Eddie... Vernú ženu, ktorá by ho čakávala doma.
„Idem si ľahnúť, Ed.“ Lucius položil pohárik a odobral sa ku schodisku.
„Aj ja teda idem. Sama... už si na to začínam zvykať, že desať mesiacov z roka zdieľam posteľ sama.“ Eddie hlasno vypochodovala po schodoch do Dracovej spálne a silno zabuchla.
Lucius menej energicky vybehol po schodoch a odobral sa do svojej izby. Najradšej by bol ešte dole a rozprával sa s Eddie. Nechcel si to priznať, ale bál sa.
Bál sa muža, ktorý ho ohrozoval. A teraz je opäť bez ochrany.
V izbe sa prezliekol a odišiel do kúpelne...
* * * *
Harry pomaly dorazil pred sídlo Malfoyovcov. Chcel zaklopať na dvere, na ktoré bolo použité kúzlo na lepšiu hlasitosť klopania. Stiahol však ruku, keď si všimol, že okolo dverí boli kúsky hliny v tvare podrážky. Pozrel sa okolo... Na tráve bola udupané steblá trávy aj malé kvety vysadené okolo celého domu.
Obišiel okolie predného vchodu a všimol si, že jedno z okien na prízemí je pootvorené. Záclonka z neho povievala až von. Harry sa rozhodol nezaklopať a vošiel do domu cez okno.
Potichu sa postavil na koberec a snažil sa zaostriť v tme. Po krôčikoch sa dostal do stredu miestnosti. Nestrávil v Malfoy Manor toľko času, aby mohol povedať, v ktorej miestnosti je. Po špičkách prešiel do osvetlenejšej časti miestnosti a všimol si, že hlina je aj tu... a pokračuje ďalej.
Harry predpokladal, že to šumenie, čo počul bude sprcha. Po chvíle šum sprchy prestal.
Harry sa snažil v tme nájsť cestu medzi nábytkom. Vedel, že ho niečo ťahá vrátiť sa do Malfoy Manor.
...Lucius sa utrel do mäkkého uteráku a začal si obliekať pyžamo. Na seba si ešte prehodil sametový župan. Podišiel k zrkadlu a prečesal si dlhé, svetlé vlasy. Chvíľu sa pozoroval v zrkadle a opäť sa nevedomky dotkol miesta, kde mával snubný prsteň. Zanadával si a ruku rýchlo stiahol.
Rýchlo sa postavil a pozrel sa na svoju veľkú, no však prázdnu posteľ. Mal však zvláštny pocit, tak sa rozhodol ešte pred spánkom pozrieť sa po dome. Vždy zamykal sídlo najrôznejšími kúzlami, ale vždy sa niekto dostal dnu.
Pásikom si zaviazal župan. Vlasy si ešte stiahol do konského chvostu a vyšiel na chodbu. Malfoy Manor bolo strašidelné aj vo dne nie to ešte v noci. Prázdnymi miestnosťami sa preháňal prievan a spôsoboval piskľavé zvuky, ktoré sa niesli ozvenou ďalej.
Porozhliadol sa po poschodí. Podišiel ku schodisku, na ktorom nebolo vidieť v tme ani jeden schod. Luciusa až zamrazilo, keď si predstavil, že niekto by mohol byť schovaný pod schodiskom a on ho vôbec nemôže vidieť.
Chcel sa otočiť a ísť si ľahnúť, ale ucítil ako mu vánok ofúkol nohy. Zľakol sa a hľadal otvorené okno na poschodí. Vedel, že na poschodí boli okná starostlivo uzamknuté. Jediné, na ktoré mohol zabudnúť, bolo vo fialovom salóniku. Tam dnes vôbec nebol.
Pomaly nohou nahmatal prvý schod... potom druhý... a tretí...
Zišiel po schodisku na prízemie. Tu bol chlad z nočného vánku citeľný. Vybral sa rýchlo do salónika. Prešiel popri nábytku až k oknu, ktoré zabuchol. Aj cez župan cítil chlad, ktorý sem doniesol nočný vánok...
Cítil sa však už bezpečnejšie. Istejšie vykročil k dverám s pocitom, že sa mu už aj zaspávať bude lepšie. Keď však prechádzal okolo jedného objemného kresla započul zvláštny, desivý zvuk... Zrýchlené dýchanie...
Ostal stáť v strede salónika a vnímal, ako sa mu roztriasli nohy.
„Je tu niekto?“ Lucius povedal prvú otázku, ktorá mu prišla na myseľ. Keby nebol v tejto situácií určite by sa opýtal niečo menej stupídneho.
„Haló?“
Lucius prehltol sliny. Stále počul zrýchlené dýchanie.
Chcel si pomaly vytiahnuť prútik, keď ho niekto povalil na zem. Prútik mu neznámy vytrhol a ústa zakryl dlaňou. Lucius cítil ťarchu muža. Vnímal jeho spotené ruky, ktoré mu tlačili na ústa...
„Zavri hubu!“ Neznámy pritlačil rukou na hruď pána domu a vyrazil mu tým na pár sekúnd dych.
„Tak čo?! Páči sa ti to?!“ Útočník nadvihol Luciusa pár centimetrov nad zem a buchol ním o koberec. „Tak páči?!“
Lucius sa snažil nadvihnúť, ale druhý muž mal viac sily. Vedel si predstaviť, že toto sú tie posledné minúty v jeho živote. Nemal mu kto pomôcť...
Útočník zobral svoj prútik a namieril ho na Luciusa. Chcel vyrieknuť formulku, ale jeho prútik odhodilo iné zaklínadlo prichádzajúce z druhej strany miestnosti.
Lucius využil prekvapenie muža a vyšmykol sa z jeho držania.
Útočník spanikáril a snažil sa nájsť cestu pomedzi nábytok. Harry vybehol za ním na chodbu a následovne aj na poschodie. Vbehol do Luciusovej spálne, ale muža nikde nebolo. Namiesto toho bolo už otvorené aj druhé okno. Harry pribehol k oknu a stihol zazrieť muža, ktorý sa odmiestnil na pozemkoch Malfoy Manor.
Utekať na miesto, kde sa muž premiestnil by nemalo význam, tak sa rozhodol pozrieť sa na Malfoya. Trošku sa nadýchol, aby z neho nebolo cítiť víno a zišiel po schodisku na prízemie. Lucius už medzi časom rozsvietil v každej izbe na prízemí a sám behal vystrašene okolo schodiska. Keď uvidel schádzať dole Harryho jeho tvár sa trošku upokojila.
„Kde je?“ Lucius si lepšie zapol župan.
„Odmiestnil sa.“ Harry stihol zazrieť kúsok holej hrude pána domu. Po toľkom alkohole to prebudilo jeho libido.
„Odmiestnil? Ste ho nedobehli, alebo čo?“ Lucius prešiel okolo Harryho.
„Nie. Nedobehol som ho. Ale pokiaľ ste si to všimli zachránil som vám život. A to aj po tom ako ste ma vyhodili zo svojho domu. Tak keby nebolo mňa, mali by ste už v nosných dierkach hlinu a celý by ste odpočíval v dajakom vreci pre bohaté mŕtvoly.“ Harry naštvane strčil ruky do vreciek a chcel sa otočiť na odchod. Tentoraz na definitívny odchod.
„Ďakujem.“
Potter sa zastavil a rozmýšľal, či počul správne. Malfoy a zdvorilostné frázy? A slovo ďakujem... takým tónom, ako keby to myslel vážne?
Harry sa otočil na Malfoya a kývol krátko hlavou na znak, že rozumie.
„Ja... trošku som to prehnal s tým vyhadzovaním. Nechceli by ste tu ostať?“ Lucius sa snažil zakryť svoju triašku, ktorú mu spôsobil nečakaný útok a strach o svoj život.
„Dostanem, ale dvakrát toľko.“ Harry sa cítil na koni a zvlášť, keď videl Luciusa Malfoya vystrašeného ako zajaca, ktorý mu týmto činom dlhuje za život.
„Súhlasím,“ rezignoval Lucius.
„Ste zranený,“ Harry ukázal na dlhý škrabanec na Luciusovom krku, „ukážte.“
Lucius sa mykol a nechápavo sa na Harryho pozrel, keď sa k nemu priblížil s prútikom namiereným na jeho krk.
„Len som,“ Harry sa trochu vzdialil, „som vám to chcel ošetriť.“
Lucius nechal Harryho pristúpiť bližšie. Potter priložil prútik a vyriekol zaklínadlo.
Držal prútik na Luciusovom krku, pokým sa rana nezacelila. Pritom si všimol, že Malfoyova pokožka je nezvykle jemná a aj pohľadom vyzerá byť hebká. Mal zvláštny pocit priložiť k Malfoyovému krku pery a skúsiť jeho jemnosť.
Harry zamrkal a rýchlo svoje hormonálne vzbury zahnal.
„Nemáte ešte iné zranenie?“ Harry cítil ako červená. Mal pocit, že keby mu Malfoy povedal, že má ešte niekde škrabanec, tak by ho chcel podrobne vyšetriť.
„Myslím, že nie.“ Lucius skúmal Harryho tvár, ktorá sa striedavo červenala raz od vypitého alkoholu raz od hanblivosti.
„Ostanete tu dnešnú noc... dúfam? Vaša izba je tá, čo predtým.“ Lucius sa posledný krát pozrel na svojho záchrancu a pomaly vyšiel po schodoch.
„Dobrú noc,“ zakričal Harry, ale nečakal spätnú reakciu.
„Dobrú noc.“ Lucius zabuchol dvere a Harry počul ešte zamykanie zámkov.
Komentáře
Přehled komentářů
Plasticine: Ja som tááák rada, keď sa dostanem k písaniu...:) Spoiler? Uvidíme... možno v nasledujúcej kapitole, kde vystúpi aj Lucius. Múza ešte počká na štyri skúšky (mala som 9 skúšok:( tak vážne som nemala čas) a potom ju zviažem a nepustím... alebo pustím až v októbri:)) (Spoiler... niekto známy to bude)
Alexis: Tak som rad, že som ťa zachránila:))) A ty ma kedy zachrániš? Kedy bude niečo nové od Alexis? Smutný pohľad hádžem na obrazovku:(( Já si počkám:) Lucius je milučký a Harry inšpirujúci...:)) Pokračká budú čoskoro:)
darken: Keď sa Draco vráti... Tým vlastne začne skutočný dej. Alebo spomeniem všehovoriaci názov poviedky... Malfoy? Alebo Malfoy?:)))
~*~
(darken, 23. 4. 2008 5:21)Jé, to bylo opravdu skvělé. :) by mě zajímalo, jak se to zamotý, až se vrátí Draco. To bude ještě zajímavé, radši si moc nemaluju, jak to dopadne, stejně bych se netrefila. :-)Těším se na pokráčko. :-)
mňam mňam
(Alexis, 21. 4. 2008 20:29)díky, díky, díky, díky... Lucius je opravdu miloučký, Edie je prostě Edie:) a Harry... hmmm... horkokrevný a velmi... inspirující, takže... ještě jednou díky. Nejspíš jsi mě dnes zachránila před nervovým zhroucením. Moc se těším na další pokračování! :)
Hurá!!
(Plasticine, 20. 4. 2008 22:30)
Konečně další kapitola. Trpělivost se vyplatila. :)
Tahle povídka se mi líbí nejen proto, že je to slash, ale taky pěkná detektivka. :D Zajímalo by mě, kdo je ten vyděrač... Řekla by jsi mi malý spoiler? Je ten vyděrač tebou vymyšlená osoba nebo nějaká známá postava z HP? Ale nemusíš mi to říkat. To já jen tak... :D
Jsem ráda, že jsi se zase dostala ke psaní. Snad u tebe múza vydrží co nejdéle a nepotkají tě už žádné problémy.
Ďakujem, moje čitateľské slniečka:)
(Clemenza, 24. 5. 2008 23:41)