Minulosť dobehne každého z nás...
5. 2. 2009
Akonáhle sa Harry premiestnil do svojho domu zašepkal lumos a obývačku zalialo príjemné svetlo. Spis Larryho Coopera hodil na červenú sedačku, ktorá spolu s malým konferenčným stolíkom a knihovňou tvorila jediný nábytok v celej miestnosti.
Červená sedačka dominovala miestnosti a ladila s knihovňou z čerešňového dreva. Police boli plné výtlačkov o najrôznejších zaklínadlách a kúzlach. Sem tam boli medzi knihami rámčeky s fotografiami Harryho, Rona a Hermiony. Samostatne stála fotka Hagrida, na ktorej mával ako o život a fotografia Luny a Nevila, ktorí sa spokojne usmievali spolu s Weasleyovcami.
Prachové chumáče nielen na poličkách priam kričali, že majiteľ domu sa o svoj nábytok vôbec nestará. O tom tiež svedčili mokré krúžky od pohárov na konferenčnom stolíku alebo piesok na parketách, ktorý majiteľ domu prinášal na svojich teniskách.
Harry prešiel ku stolíku, pri ktorom mal načatú fľašku tvrdého alkoholu a spolu s ňou si dosadol na sedačku. Jednou rukou odskrutkoval vrchnák a druhou nahmatal spis mŕtveho Larryho. Na prvýkrát si z fľaše odcrkol veľký log, po ktorom nasledovala známa ostrá chuť na jazyku... hrdle... žalúdku. Alkohol si položil vedľa stehna a svoju pozornosť venoval už len spisu.
Larry Henk Cooper. Rozvedený...
Bývalá manželka Judy Mine Cooperová.
Dcéra Amy Gin Cooperová... ostala v starostlivosti matky...
Harry si prešiel po unavených očiach, ale stále sa snažil nepocítiť únavu z posledných dní a stopercentne sa sústrediť na fakty v spise.
Larry Cooper... obchodník s dračími pazúrmi...
Opäť vlna únavy zahnaná dúškom alkoholu.
...a dračími blanami...
Harry zaskrutkoval fľašu a položil ju na konferenčný stolík. Oprel sa o operadlo gauča a zavrel oči. Nedávalo mu zmysel, prečo by niekto zabíjal obyčajného treťotriedneho obchodníka. Zaškúlil na spis, na ktorom mu už písmená splývali v jedno.
Dcéra Amy má ochrnutú pravú časť tela po útoku smrťožrútom...
Harry nevedomky spis vypustil z rúk, a ten dopadol na zem vedľa sedačky. Potter opäť zavrel oči. O sekundu na to si automaticky ľahol na gauč, kde zaspal.
Počas krátkeho spánku mal dve návštevy. Jedna sa zastavila len na skok a druhá ostala do rána.
Harryho ráno zobudilo ako ho niečo ťaží na hrudi a rozospato otvoril jedno oko. Rukou nahmatal na sebe niečo chlpaté a teplé. Po tom ako otvoril aj druhé oko a porozhliadol sa okolo seba zistil, čo sa deje.
Deku, ktorá ležala momentálne na ňom, zhodil na zem a snažil sa posadiť na sedačku. Síce včera pil len veľmi málo... robil tak na prázdny žalúdok, čo znamenalo nepríjemné vstávanie a veľké bolesti žalúdka. Keď sa mu už podarilo zvyknúť na rané svetlo, ktoré dopadalo do obývačky, tak sa snažil nabrať energiu, aby vstal. Podarilo sa mu to na tretíkrát, čo osobne bral za celkom dobrý výkon. Započúval sa do strašného rámusu, ktorý vychádzal z kuchyne.
Zvuk taniera, keď sa položí na stôl. Štrngot príboru, ktorý je položený vedľa neho. Prúd vody, ktorá umýva hrnce...
Harry nemusel mať röntgenové videnie, aby videl kto alebo čo sa mu vlúpal do kuchyne, aby mu pripravil raňajky. Automaticky pozrel na hnedú kabelku ležiacu na stolíku a na pár elegantných topánok, čo ležali pri dverách.
Deku, ktorou bol zakrytý, zodvihol zo zeme a chcel uložiť aj fľašu, ale s tou ho asi jeho kamarátka predbehla a určite ju už vyliala alebo vyhodila. Všimol si spis ležiaci na stolíku vedľa Hermioninej kabelky.
Čarodejník pomalým krokom došiel k pootvoreným dverám kuchyne a vošiel dnu. V tejto miestnosti si musel oči ešte viac zakryť dlaňou ruky ako predtým, lebo ho ostré svetlo skoro oslepilo.
„Pekné ráno...“ Hermiona na stôl položila pečivo a obratom sa otočila k sporáku, kde jej už syčali na panvici párky a vajíčka.
„Dobré...“ Harry si dosadol na stoličku a pritiahol si narezané kúsky chleba k sebe, ktoré začal pomaly žuť.
Po chvíli nepríjemného ticha, ktoré prehlušoval len zvuk syčania masti na panvici prerušila Hermionina otázky.
„Prečo si pil?“ Hermiona sa opýtala skôr sama seba a svoju otázku venovala sporáku. Vedela, že jej kamarát buď neodpovie alebo odpovie odseknutím a ešte aj sarkasticky.
„Prečo ku mne prídeš bez ohlásenia a začneš robiť raňajky?“ Potter zapil sucho v ústach veľkým pohárom minerálky.
Hermiona dala párky a vajíčka na jeden tanier a položila na stôl k Harrymu.
„Môžeš byť rád, že sa o teba starám,“ čarodejníčka si kamaráta lepšie obzrela, „keby som to nerobila ja, tak kto teda? Pozri sa na seba ako vyzeráš? Si neoholený, neosprchovaný a tuším si v tom tričku už tretí deň.“ Hermiona si sadla za jednu zo stoličiek, ktoré boli pri malom stolíku v kuchyni.
Aj táto miestnosť bola pomerne slabo zariadená. To však Harrymu neprekážalo. Poväčšine si aj tak jedlo buď nechal priniesť alebo sa mu o stravu starala kamarátka.
„Nerob zo mňa dajaké prasa, prosím ťa. Za to že sa neholím neznamená, že sa automaticky nesprchujem a v tomto tričku,“ Harry sa pozrel čo má vôbec na sebe, „ som druhý deň. Nie tretí.“
„Úžasné. Aj tak si mi nepovedal prečo si pil. Hm? Tak?“ Hermiona si rozopla gombík na čiernej blúzke a prekrížila si nohy. Harry sledoval, ako jej náhrdelník obkresľuje krivky labutieho krku. Aj keď bol na mužov musel uznať, že jeho kamarátka bola stále rovnako príťažlivá síce pochovala manžela a prekonala dva potraty...
Hnedé, vlnité, dlhé vlasy... hnedé a ešte stále živé oči... štíhly driek... jemný úsmev... tvarované nohy, ktoré jej vytŕčali z trojštvrťovej hnedej sukne... drobné prsty a na jednom z nich zlatá obrúčka...
Nebola na tom ako on. Boli síce obidvaja skrachovancami medzi ostatnými. Ani jeden sa už nedokázal dajako zaradiť po smrti blízkej osoby, ale Harry musel uznať, že Hermiona to zvládala stále s určitým väčším nadhľadom ako on sám.
„Nepil som. Len som si odpil pred spaním... A to je rozdiel.“ Harry začal žuť svoje raňajky, a popritom pozoroval, ako sa čarodejníčka neprítomne díva z okna na Londýnsku ulicu.
„Ubližuješ si. Nechápeš, že takýto život ťa ubíja,“ venovala pohľad Harrymu, „takto to už nejde ďalej. Nemôžem sem prísť a vždy ťa nájsť v dajakom zlom stave.“ Pokrútila nesúhlasne hlavou a opäť sa otočila k oknu.
Harry vnímal slová kamarátky len na pol ucha. Na jednej strane vedel, že má pravdu na druhej mu bolo jedno ako sa ničí. Napokon... dušu už mal zničenú, tak zničenie tela je banalita.
„Počúvaš ma?! Hermiona odtiahla tanier a výhražne pozrela na priateľa.
„Počúvam. Čo chceš počuť?! Že sa zmením?! Že začnem zdravo žiť a nájdem si svoju pravú lásku?!“ Harry si naštvane odfrkol.
„Nebudem za tebou stále chodiť a pomáhať ti! Už od Ronovej smrti...“ Hermione sa zaleskli oči.
Harry však vybuchol. Vedela, čo príde.
„Od Ronovej smrti som stále rovnaký a nič sa odvtedy nezmenilo!!!“ Energicky sa postavil a cítil, ako mu bije srdce.
Hermiona sa nasilu usmiala a sledovala Harryho hnev.
„Nezmenilo? To že piješ každý deň a spíš ani nevieš s kým... No u teba by som už mala povedať skôr s čím!!!“ čarodejníčka sa tiež postavila a cítila, ako jej rýchlo bije srdce. Nerada Harrymu hovorila do súkromia, ale čo je moc je moc.
„Čo zo mňa robíš...!“ Harry neveriacky krútil hlavou.
„Čo? No buď alkoholika alebo niekoho, kto máva vo svojom dome len prostitútov alebo náhodné známosti, ktoré vydržia do rána a už ich nikdy neuvidíš. Koľko krát som ťa nachytala s niekým?! No koľko?!“ Hermiona už kričala na celý dom. „Len za tento týždeň tu boli koľkí? A to nehovorím keď ich tu je viac naraz... Nestačilo ti to už? Jedna vec je keby si to urobil raz, dvakrát, ale nie štyri roky! Vôbec ťa netrápi, že tvoje zdravie...“
„No a?! Áno, Hermiona, som gay. Áno, nemám trvalý vzťah a s každým novým koho spoznám v bare a dobre vyzerá idem do postele. Áno, striedam sexuálnych partnerov a áno... občas som mával, opakujem mával nie mávam... skupinový sex. No a? Tak spávam s viacerými mužmi. Mne to tak vyhovuje. Nemôžem za to, že ty si si nikoho nenašla po manželovej smrti. Na sexe nie je nič zlé.“ Harry odišiel k umývadlu a nabral si pohár vody. Podobné výstupy, ako mu Hermiona radila do života už párkrát zažil na vždy sľúbila, že už ho nechá na pokoji.
„Úžasné, Harry. Naozaj úžasné. Citujem samotného Harryho Pottera... Spávam s viacerými mužmi a vyhovuje mi to tak. Počúvaš sa aspoň občas? Ja... snažila som sa. Myslela som, že keď ťa vtiahnem do prípadu, že sa zmení tvoj život a stále to neprichádza. Už,“ Hermiona sa pozrela unavene na Harryho, „už neviem čo mám robiť. Neviem ako ti pomôcť.“ Priblížila sa ku kamarátovi a stisla dlaň medzi svojimi.
Harry pozeral do jej smutných očí. Bolo mu ľúto, že sa takto chová k jedinému človeku, čo mu ostal nerátajúc Nevilla, Lunu a rodinu Weasleyových. No už dajako nevedel byť milý.. nedokázal sa zmeniť na toho Harryho – zlatého chlapca. Teraz stál pred ňou nie ten hrdina z učebníc, šľachetný, chrabrý priateľ, ale niekto, kto sa už pár dokov hľadá a nevníma nič okolo seba. Je nevšímavý voči nešťastiu druhých a stal sa na jednej strane aj egoistom, ktorý sa snaží prežívať zo dňa na deň, a pritom ulahodiť svojim primárnym potrebám bez ohľady na druhých ľudí.
„Prepáč, Hermiona, ale daj mi pokoj a nestaraj sa mi do súkromia.“ Harry priateľkine ruky odstrčil a prešiel nervózne opäť k stolu.
„Áno, Harry. Toto som počula už toľko krát. Nestaraj sa o mňa. Ja si poradím a zvládnem to. Zaujímavé, že to to vôbec nejde! Nezvládaš nič. Len sa pozerám, ako sa z niekoho, kto mohol mať skvelú budúcnosť, rodí ani nie auror... niečo... niečo... čo nedokážem ani opísať. Máš riešiť prípad a ani to nerobíš?!“
„Nerobím?! Celé večery nad tým sedím a rozmýšľam. Stále aurorov naháňam, aby sa snažili, lebo to chcem vyriešiť!“ Harry treskol do stola až započul jemné puknutie v kostiach ruky.
Hermiona zakrútila iba hlavou. „Počúvaš sa vôbec?“ Zahľadela sa opäť na ulicu plnú áut. „Ten Harry Potter, čo tu býval predtým by toto v živote nepovedal. Lebo to chcem vyriešiť. Vieš čo by povedal?“
Harry nechápavo zažmurkal. Snažil sa v prípade... ako to mohla povedať...?
„Povedal by... lebo chcem zachrániť ďalšie možné obete. Nejde ti o to zatknúť toho vraha, aby prestal zabíjať nevinných ľudí. Ide ti o TO vyriešiť prípad. Zistiť kto je ten vrah, a to je všetko. Je ti úplne ukradnuté, že tí ľudia zomreli a ďalší ešte môžu... chceš si len dokázať, že na to aby si niekoho dostal do Azkabanu ešte stále máš. Že to čo sa z teba stáva nie je skutočné, a že si stále vo forme.“ Hermiona sa napriamila a sledovala Harryho prázdne oči.
Potter pozrel na dosku stola a bolo mu ľúto priateľky. Mal ju rád a nechápal niekedy ako mohla za ním ešte prísť po tom všetkom čo jej povedal. Ale nakoniec vždy prišla. Urobila mu raňajky. Upratala a povedala, čo má nové. Vtedy sa dokázal dostať do toho starého Harryho a uvolnil sa pri nej. No málokedy to dokázal... bolo to čím ďalej zriedkavejšie.
„Prípad chcem vyriešiť aj kvôli tým obetiam. Herm, veď to vieš. Nie som až taký ako hovoríš,“ Harryho svedomie v to dúfalo, „len odvtedy, čo zomrel Ron... ide to so mnou dole vodou priznávam, ale...“
Hermiona sa opäť neprirodzene usmiala. Po spomenutí mena Ron sa necítila vo svojej koži.
„Harry, obidvaja vieme, že Ronova smrť s tým nemá nič spoločné. Len sa na ňu vyhováraš. Pozri,“ Hermiona sa naklonila nad dosku stola a pozrela tak bližšie na kamaráta, „časy Rokfordu sú preč. Máš svoj život. Nemôžeš sa viniť z toho čo sa stalo. Nemôžeš za Ronovu smrť, tak ako nemôžeš,“ čarodejníčka sa zhlboka nadýchla, „Ronova smrť bola tragická nehoda a Dracova smrť takisto. Nemôžeš sa viniť za niečo, čo si neurobil. Zničíš si život...“
Grangerová sa však musela odmlčať. Všimla si neprítomného výrazu, ktorý Harry získal. Nerada mu pripomínala, čo sa stalo v minulosti a zvlášť Dracovu smrť. Za celé tie rok sa o tom zmienila dvakrát. Prvýkrát keď sa o tom zmienila boli ešte na škole a Harry vtedy neprehovoril asi mesiac a druhýkrát tesne po smrti Rona sa opil do nemoty.
„Radšej pôjdem.“ Hermiona prešla okolo skamenelého Harryho. Napadlo ju, že by mala ostať a postarať sa o kamaráta, ale dozor mu koniec koncov tiež nemohla stále robiť. A tak ako ona sa s odchodom blízkej osoby mal vyrovnať aj on... napokon bolo to už desať rokov.
Keď si brala kabelku zo stoličky tak si všimla spisu, ktorý ležal na stolíku. Uvidela na ňom svietiť meno Larry Cooper... odložila spis späť na konferenčný stolík. Keďže však prišla až nadránom nemohla si všimnúť, že spis bol pred pár hodinami inde, a že mu počas noci a spánku aurora bola venovaná pozornosť tretej osoby, ktorá navštívila dom slávneho aurora...
Komentáře
Přehled komentářů
Nie s ním nie.. moje Harry+Draco cítenie by mi nedovolilo spárovať ich:) Ďakujem za komentár:)
...
(darken, 6. 2. 2009 5:17)
No, páni... Ty nás napínáš...
Takl Draco umřel... chjo, tak s kým chceš Harryho spárovat? Ne, dobře neodpovídej, ale doufám, že ne Snapeem, to bych asi přes srdce neunesla... :( Ale jinak se těším na další kapitolu. :)
...
(Clemenza, 6. 2. 2009 22:49)